Športové aktuality
5 mins. čítania

Pred 35 rokmi vystúpili na Mount Everest prví Slováci: Historický moment zatienila tragédia

Stanislav Krško
Horolezci Zoltán Demján a Jozef Psotka pred 35 rokmi zdolali ako prví Slováci najvyššiu horu sveta - Mount Everest.
Foto
Zoltán Demján

15. október sa spája s dôležitým míľnikom v slovenskej histórii. Pred 35 rokmi v roku 1984 vystúpili na Mount Everest prví Slováci. Jozef Psotka a Zoltán Demján. Nanešťastie, úspešný výstup zatienila tragická smrť Psotku na spiatočnej ceste z vrcholu. 

15. októbra o 15. hodine a 15. minúte sa ocitli na najvyššie položenom bode na planéte. 

Problémy ešte pred štartom

Prvá expedícia česko-slovenského tímu, ktorú organizovali Ivan Fiala, František Kele a Michal Orolin, nebola prechádzka ružovou záhradou už od začiatku. Výprava nedostala povolenie od Československého zväzu telesnej výchovy, a preto si účastníci museli pomôcť inak. Upustili z čisto lezeckej „záležitosti” a expedíciu klasifikovali ako vedeckú a ekologickú. A to všetko pod záštitou Slovenskej akadémie vied. Podarilo sa. Skupina prvej československej vedecko-horolezeckej expedície odišla do Nepálu 19. júla 1984. Tvorilo ju 16 horolezcov, dvaja lekári, dvaja filmári, štyria vedci a traja hostia. Vedúcim expedície bol František Kele.

Horolezec Zoltán Demján jej súčasťou pôvodne nemal byť. „Ja som ani nepočítal, že ma zoberú na túto výpravu. Dostal som sa do nominácie na poslednú chvíľu vďaka šéfovi nášho horolezeckého oddielu Emilovi Hasíkovi. Tvrdil, že popri skúsených borcoch by mal byť v tíme aj mladý výkonný horolezec. Bojoval za mňa, lebo na jar som vyliezol na Lhoce Šar a mal som po výstupe ľahké omrzliny na nohách,” spomína pre agentúru TASR.

Podaril sa až tretí pokus

Práve Demján bol jedným z dvoch horolezcov, ktorým sa vrchol Everestu podarilo dosiahnuť. Jeho výstup s Jozefom Psotkom bol však až tretí v poradí. Ako prvý sa na výstup podujal Ján Povrazník. V očiach mu však popraskali cievy a musel sa vrátiť späť do tábora. Namiesto neho vyslali Jozefa Justa a šerpu Ang Phurba. Aj tí však boli pre silnú víchricu neúspešní. Nakoniec teda dostali šancu Demján a Psotka.

Zo základného tábora vyšli 11. októbra. O dva dni sa dostali do tretieho tábora, kde ich dobehol šerpa Ang Rita. Na druhý deň vystúpili do výšky 8 300 metrov, kde našli stan, potraviny aj kyslíkové fľaše, ktoré tam nechal Just pri neúspešnom výstupe. Ráno 15. októbra 1984 začali so záverečným stúpaním na vrchol najvyššej hory sveta. Cesta im trvala osem hodín. Všetci traja šli bez kyslíku, urobili tak po vzore známeho talianskeho horolezca Messnera, ktorý to dokázal šesť rokov pred nimi. O 15. hodine a 15. minúte sa ocitli na najvyššie položenom bode na planéte. 

Slovenskí horolezci Zoltán Demján (vpravo) a  Jozef Psotka vystúpili 15. októbra 1984 na najvyššiu horu sveta Mount Everest. Snímka ich zachytáva na vrchole Mount Everestu.
Slovenskí horolezci Zoltán Demján (vpravo) a Jozef Psotka vystúpili 15. októbra 1984 na najvyššiu horu sveta Mount Everest. Snímka ich zachytáva na vrchole Mount Everestu.
Foto
TASR - Zoltán Demján

Osudový zostup

Na vrchole sa však zdržali len krátko, niečo cez desať minúť. Začali im omŕzať končatiny, rozhodli sa preto pre okamžitý zostup. Ten sa, bohužiaľ, stal pre Jozefa Psotku fatálny. „Juzek, ako znela jeho prezývka, zostupoval trochu pomalšie, a zrejme aj preto ma požiadal, aby som šiel napred a prešliapal im cestu k stanom v Južnom sedle. Dolu sme aj vzhľadom na mizerné počasie zostupovali jednoduchšou, klasickou cestou a práve v Južnom sedle sme chceli prenocovať,“ spomína pre portál history.hnonline.sk Zoltán Demján.

„Juzkovi s Ange Ritom som nechal svoju čelovku, pretože žiadnu nemali. To bolo naposledy, keď som Psotku v živote videl,“ dodal dnes už 64-ročný rodák z Bratislavy. Demján poslúchol a štvornožky sa dostal k stene Lhotse, ktorá tlmila vietor. Tam čakal na svojho kolegu a šerpu, pretože stany v tme nenašiel. Dvojica neprichádzala a tak sa rozhodol zísť nižšie do Západného kotla vo výške 6400 metrov. Až po polnoci sa vyčerpaný dostal do tábora číslo dva, kde sa ho ujal lekár výpravy. „Siahol som si na absolútne dno fyzických i psychických síl. Vtedy som pochopil, že sa človek nikdy, ani v najzúfalejšej situácii, nesmie vzdať nádeje. Táto viera mi zachránila život,“  uviedol pre portál Demján.

Aj drobné zaváhanie môže byť smrteľné

Ráno však prišiel do základne len šerpa Ang Rita. Povedal, že pán Psotka je veľký, odvážny horolezec a chcel prenocovať hore, preto mu pripravil bivak. Doľahla naňho kríza a odmietol ísť ďalej. Na druhý deň sa Psotka pri zostupe zrútil do Západného kotla. Je pravdepodobné, že spadol niekde z miesta pri Ženevskej ostrohe. No to v tom čase ešte v tábore netušili. Šéf výpravy Kele vyslal Jozefa Justa, aby sa pokúsil Psotku nájsť. Po čase sa Just ozval so zlou správou: „Našiel som ho, je mŕtvy, čo mám robiť?" V snehu a ľade vykopali hrob a Jozefa Psotku pochovali. Mal 50 rokov a 246 dní.

Pamätná tabuľa horolezca Jozefa Psotku na Mount Evereste.
Pamätná tabuľa horolezca Jozefa Psotku na Mount Evereste.
Foto
Archív SOŠV

Podľa spomienok Zoltána Demjána nemá zmysel hovoriť, čo by bolo, keby… „Neurobili sme nijakú zásadnú chybu. Juzek bol silný i skúsený. Ale prostredie, v ktorom sa pohybujete, je extrémne rizikové, s tým musí každý rátať. V ňom aj drobné zaváhanie môže byť smrteľné. To je dôvod, prečo som sa rozlúčil s extrémnym horolezectvom na vrchole výkonnosti," povedal pre TASR na záver Demján.

Projekt
paris

Do olympijských hier v Paríži zostáva

Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri MOV