Do otvorenia olympijských hier v Tokiu zostáva od 6. januára už len 200 dní, Slováci zatiaľ majú 17 miesteniek
Na sviatok Troch kráľov - tri dni pred tým, ako vo švajčiarskom Lausanne slávnostne otvoria III. zimné olympijské hry mládeže - sa začne odratúvať posledných 200 dní do slávnostného otvorenia najväčšieho a najvýznamnejšieho športového podujatia tohto roka: Hier XXXII. olympiády v Tokiu. Japonská metropola bude ich dejiskom od 24. júla do 9. augusta, následne sa v nej uskutočnia aj paralympijské hry. Renomovaná agentúra Gracenote Sports, pred koncom minulého roka zverejnila prognózu, podľa ktorej by slovenskí olympionici mali v Tokiu získať po dve zlaté i strieborné medaily, čo by bolo vyrovnanie našej bilancie z predchádzajúcich OH v Riu de Janeiro. To je však len čistá teória, radšej sa pozrime na aktuálnu realitu.
Slovenskí športovci zatiaľ vybojovali 17 olympijských miesteniek. Na OH v Tokiu sa postupne kvalifikovali šiesti naši športoví strelci, piati rýchlostní kanoisti, traja vodní slalomári, jedna športová gymnastka a na základe rebríčka aj dvaja cestní cyklisti. Dúfame, že v streľbe, rýchlostnej kanoistike aj vo vodnom slalome ešte po jednej miestenke pribudne, v streľbe by teoreticky mohli pribudnúť aj dve, či dokonca tri.
O rozdelení väčšiny olympijských miesteniek sa rozhodne až v najbližších mesiacoch. Uzávierka menovitých prihlášok na OH bude 6. júla, potom by už niektorý športovec mohol pribudnúť len v prípade nevyužitia pridelených miesteniek niektorou krajinou. Na predošlých OH 2016 v Riu de Janeiro štartovalo 51 slovenských športovcov. Teraz sa však črtá, že našich reprezentantov pod piatimi kruhmi zďaleka toľko nebude. A aj dosiahnutie doteraz najmenšieho počtu našich športovcov na OH – do Londýna 2012 sme ich vyslali 47 – by vzhľadom na realitu príjemne prekvapilo. To nie je pesimizmus, ale triezvy odhad. Počítajte sami.
Kto ešte môže pribudnúť k jasnej sedemnástke?
Už vlani sme očakávali splnenie limitu na OH od niektorého atléta či plavca –márne. V krutých klimatických podmienkach katarskej Dauhy v honbe za limitom neuspel ani úradujúci olympijský šampión Matej Tóth, ani kladivári Marcel Lomnický a Martina Hrašnová, čo by mali byť naše tromfy prinajmenšom na postup do finále na OH. V bazéne sa Richard Nagy už dlhší čas počas prípravy v Anglicku akosi nevie odraziť vyššie. Prípravu tých ďalších zväz spolu s VŠC Dukla s výhľadom na OH centralizoval, čo by malo pomôcť. V týchto olympijských športoch číslo 1 a 2 by Slovák v Tokiu určite nemal chýbať.
Nádejne to predbežne vyzerá so šancami golfistu Roryho Sabbatiniho, skejtbordistu Richarda Turyho, bedmintonistky Martiny Repiskej, džudistu Petra Žilku, tenistov Viktórie Kužmovej a Filipa Poláška, aj triatlonistov Richarda Vargu a Romany Gajdošovej. Márna nemusí byť ani snaha stolných tenistov Janga Wanga, Ľubomíra Pišteja a Barbory Balážovej, či lukostrelkyne Alexandry Longovej. Veľmi ťažkú, ale nie úplne zarúbanú cestu do Tokia majú i naše karatistky. Aj vo vzpieraní, zápasení a v boxe by sa aspoň jeden Slovák do Tokia prebojovať mohol. V horskej cyklistike to s účasťou jedného pretekára vyzerá sľubne. Určité šance postúpiť na OH sú aj v športovom lezení, dráhovej cylistike a v synchronizovanom plávaní. Z kolektívnych športov je v hre už len dvojica plážových volejbalistiek.
Ak sa naplnia aspoň tieto kvalifikačné šance a pribudne ešte niekto ďalší, mohli by sme byť naozaj spokojní. Okruh našich potenciálnych olympionikov sa totiž poriadne zúžil.
Kto zatiaľ vybojoval slovenské miestenky do Tokia
Športová streľba (6): Zuzana Rehák Štefečeková a Erik Varga (trap aj mix trap – platia aj pre ďalšieho muža a ženu), Danka Barteková (skeet), Patrik Jány (vzduchová puška).
Rýchlostná kanoistika (5): Peter Gelle (K1 na 1000 m), Zoltán Baláž, Erik Vlček, Csaba Zalka, Adam Botek (štvorkajak na 500 m)
Vodný slalom (3): Jakub Grigar (K1), Eliška Mintálová (K1), Alexander Slafkovský (C1)
Cestná cyklistika (2): Na základe rebríčkového umiestenia Slovenska máme najmä vďaka Saganovi dve miestenky na preteky s hromadným štartom, z toho jedna platí aj na časovku.
Športová gymnastika (1): Barbora Mokošová (viacboj)
Poznámka: Miestenky sú v princípe vybojované pre krajinu, nie na meno. Miestenky na meno majú len vodný slalomár Grigar a športová gymnastka Mokošová.
Poznatky Slovákov z predolympijských testovacích pretekov
V štyroch športoch si Slováci mohli vlani odskúšať športoviská OH 2020 na predolympijských súťažiach. Džudisti mali svetový šampionát v ikonickej hale pre bojové umenia Budokan a ak ich tam niečo mohlo zaskočiť, tak asi len veľmi silno pustená klimatizácia. Triatlonisti, rýchlostní kanoisti aj vodní slalomári však súťažili pod holým nebom. Aké boli ich poznatky?
Pre triatlonistov bola ich súťaž v Odaiba Marine Parku uprostred augusta súčasťou olympijskej kvalifikácie. Richard Varga, ktorý má za sebou už dva štarty na OH, odlietal do Tokia aj s Romanou Gajdošovou v obavách z veľkých horúčav, pretože krátko predtým mesto naozaj sužovali. Realita však nebola až taká hrozná. „Síce bolo 31 stupňov a vysoká vlhkosť vzduchu, ale myslel som si, to budú extrémnejšie podmienky. Voda bola ráno teplejšia ako vzduch, mala vyše 30 stupňov. Plávalo sa v mori. Keďže dosť fúkalo, tvorili sa vlny a bolo náročné sa s tým vyrovnať. Cyklistická časť bola technická, ale rovinatá. Areál, v ktorom budeme súťažiť, je veľmi pekné miesto,“ popisoval Richard Varga svoje dojmy.
Z radov rýchlostných kanoistov na septembrovú testovaciu súťaž v dejisku OH vycestovala osmička pretekárov, vrátane pätice, ktorá krátko predtým vybojovala olympijské miestenky. Výsledky neboli zďaleka také dôležité, ako oboznámenie sa s areálom Sea Forwest Waterway (jazdiť sa bude na morskej vode) i so samotným mestom. „Infraštruktúra olympijského areálu má výbornú kvalitu, ale organizačne sa musia Japonci vo všeličom zlepšiť. Bolo vidno, že tam nebývajú pravidelné preteky v tomto športe,“ citoval denník Šport Miroslava Haviara, ktorý bol hlavným rozhodcom predolympijskej regaty. „Areál urobili naozaj perfektne, je tam všetko, čo potrebujeme,“ pochvaľoval si po návrate domov trénera štvorkajaka Peter Likér. Trápilo ho len to, že jemu i jeho pretekárom sa ťažko hľadalo vhodné jedlo.
Ak sa Erik Vlček dostane do olympijskej osádky štvorkajaka, čaká ho už šiesta olympijská účasť, čo by bol nový slovenský rekord. Aj pre takéhoto skúseného borca je však novinkou súťaženie na slanej vode. Keď pri jazde slaná voda šplechne do očí, môže to byť veľmi nepríjemné. Potešilo ho, že voda je čistá, bez chalúh a že na nej neboli väčšie vlny. Ale jeho i všetkých ostatných šokovalo obrovské množstvo až kilových rýb, ktoré vyskakujú z vody až do výšky dva metre. Pri jednej jazde do ryby aj narazil pádlom. „Takáto silnejšia kolízia pri jazde štvorkajaka by mohla človeku aj vyraziť pádlo z ruky,“ upozorňuje Vlček. Dodal, že počas prvých dní zažili kajakári v Tokiu obrovské teplo a že počas olympiády bude veľkou výzvou zvládnutie prechodu z horúceho vonkajšieho prostredia do vnútorných klimatizovaných priestorov.
Vodní slalomári mali v októbri v Kasai Canoe Slalom Centre až dvojo pretekov. NHK Cup slúžil ako kvalifikácia na následnú oficiálnu predolympijskú súťaž. Zo Slovenska súťažila pätica pretekárov, okrem nich tréningové jazdy na olympijskej trati absolvoval aj päťnásobný medailista z OH Michal Martikán.
Pretekárske dojmy z prvých jázd neboli práve nadšené. „Je to niečo nové, charakter vody je taký ťahavý. Keď už aj naša pani doktorka povedala, že vyzeráme vo vode nejakí biedni, asi je očividné, že to nie je také ladné. V Európe ťažko nájsť podobnú trať,“ poznamenal po prvých jazdách náš singlkanoista Alexander Slafkovský. „Keď som videl trať prvýkrát, pripomenula mi Rio. Charakter vody je podobný a jazdí sa mi tu dobre,“ pridal názor strieborný medailista z OH 2016 v C1 Matej Beňuš.
Samozrejme, testovacie preteky slúžia na to, aby organizátori „vychytali muchy“. Môžu prekážky popresúvať, aby trať znáročnili. Pretekári budú mať na nej ešte dosť tréningových príležitostí. Organizátori budúcoročných ME v anglickom Lee Valley sa rozhodli prerobiť trať, na ktorej jazdili slalomári na OH 2012, tak, aby sa podobala na olympijskú. Aj to by malo pomôcť príprave pretekárov na OH.
Predolympijské kempy plánujú naši vodáci aj atléti
Športový riaditeľ SOŠV Roman Buček, ktorý povedie našu výpravu na OH 2020, hovorí, že len tri naše športové zväzy plánujú v Japonsku predolympijské kempy, teda dlhšie aklimatizačné pobyty na miestach, ktoré im zároveň umožnia kvalitnú záverečnú prípravu.
„Atléti absolvujú svoju záverečnú prípravu v tamojšom výborne vybavenom kampuse Univerzity Meikai. Tam sme nielen s univerzitou, ale aj s miestnou komunitou dohodli veľmi dobré podmienky. V kampuse, v ktorom je aj veľa športovísk, budeme mať vyhradený priestor len pre náš atletický tím. Je to iba pol hodiny cesty do Olympijskej dediny, takže je to ideálne. Rýchlostní kanoisti zmenili pôvodný plán. Dlhší čas plánovali záverečný tréningový kemp v Koči, asi hodinu letu od Tokia. Napokon si však vybrali na záverečnú prípravu Čibu, ktorá je podstatne bližšie pri Tokiu. Vodní slalomári potrebujú na olympijskom kanáli, ktorý je prvý umelý v Japonsku, najazdiť čo najviac. Preto pricestujú do Tokia hneď v prvý deň, keď bude otvorená Olympijská dedina – teda 14. júla,“ sumarizuje Buček.
