Od malička som bol pohyblivý, no ako so mnou začala plieskať puberta, uvedomil som si, že to somnou nie je dobre, chcel som byť použiteľný vo všetkých smeroch. Mal som vtedy kamaráta (nieje už medzi nami) ktorý sa tomu venoval asi rok a veľmi sa mi to zapáčilo. Boli sme dobrí kamaráti a tak sme šli spolu od žačiatku ruka v ruke, pomáhali si, povzbudzovali sa. Postupne sa pridávali aj ostatní chalani, no tých skalných nás ostalo už iba zopár. Napriek tomu aj napriek situácií aká nás teraz ovplyvňuje, možno aj práve v cvičení, nemám chuť prestať a pokračovať v budovaní si toho sna, pre ktorý sme začali. Som akosi prirodzene vodcovský typ a všímam si na okolí, že ľudia ktorí nás poznajú nás povzbudzujú a držia s nami. Veľmi ma to teší.