Športové aktuality
7 min. čítania

Na motoristickom okruhu by sa mohol vyblázniť aj s olympijskou medailou

Silvester Bobko | Program športovej žurnalistiky
Juraj Tužinský.
Foto
TASR - Michal Svítok

V ére samostatnosti získali slovenskí olympionici v športovej streľbe päť medailí. O tri bronzové a dve strieborné cenné kovy sa postarali traja rôzni strelci – Jozef Gönci, Zuzana Štefečeková a Danka Barteková. Na blížiacich sa olympijských hrách v Tokiu zabojuje o ďalší úspech pre Slovensko sedem strelcov, medzi nimi aj pištoliar Juraj Tužinský.

Jeho ambície na tokijských hrách naznačuje aj titul majstra Európy vo vzduchovej pištoli 60, ktorý si vybojoval v chorvátskom Osijeku. Šampionátu venoval v predošlých dňoch veľkú pozornosť, teraz sa už sústredí na olympijský štart.

„Na olympijské hry sa pripravujem v rámci možností, prevažne na Slovensku,“ rozrozprával sa rodák z Lučenca. Rovnako ako iné odvetvia, aj športová streľba bola z dôvodu prevládajúcej pandémie ochudobnená o tréningové a súťažné možnosti. „Situácia bola náročná, vzhľadom na nutnosť prípravy na krytých strelniciach som mal možnosti trénovania obmedzené. So strelnicami to všeobecne nie je ľahké ani v zahraničí. Musíme trénovať doma a hľadať nejaké možnosti,“ priznáva neľahké podmienky pretekár VŠC Dukla Banská Bystrica.

Práve klub, ktorý reprezentuje, mu aspoň ako-tak umožnil realizovať sa v náročnom období. „Dukle patrí obrovská vďaka. Umožnili nám aj počas pandémie trénovať na strelnici. Boli sme tam uzavretá strelecká komunita, iba niekoľko ľudí. Sprevádzali to síce prísne opatrenia, nosili sme ochranné rúška, ale aspoň bola príležitosť pripravovať sa, čo je super! Nikdy nie je príjemné, ak športovec vypadne z tréningového režimu,“ pokračoval v debate Juraj Tužinský.

Miestenku získal vo Vroclave

Slovenský reprezentant si miestenku do Tokia vybojoval počas minuloročných majstrovstiev Európy v poľskom Vroclave. V silnej konkurencii disciplíny vzduchová pištoľ 60 síce ostal tesne za medailovými pozíciami, ale cieľ splnil. „Prvoradým cieľom bolo zaistiť si miestenku. Nebola to síce posledná šanca, ale išlo o hraničný termín a človek si to nikdy nechce nechávať na koniec. Teší nás splnený cieľ, mrzí nezískaná medaila. Sme však radi,“ ohliadol sa za vlaňajším výsledkom.

Situácia sa však následne skomplikovala a na dlhé obdobie šlo o jednu z posledných súťažných skúseností. Aby toho nebolo málo, absentovali zahraničné tréningové alternatívy a sústredenia. „Veľmi mi chýbajú kempy, na ktorých si môžem spraviť si hrubú alebo finálnu prípravu. Nehovoriac o pretekoch, tie sú azda najväčšou stratou a ich absencia by mohla mať výrazný vplyv na samotné výkony,“ priznal skúsený Tužinský. „V streľbe je dôležitá hlavne psychika strelca, a tá sa dá natrénovať viac-menej iba na pretekoch. Na tréningu je náročné spraviť simulovanú súťaž a nahradiť konkurenciu. Tento rok je to veľká bieda a spomínaný aspekt bude veľmi chýbať. Ťažko povedať či na olympijské hry pôjdem pripravený tak ako v minulosti,“ zamyslel sa majster Európy 2021 i držiteľ bronzu z ME 2010 v Merakeri či z Európskych hier 2015 v Baku.  

Do Londýna po zážitky, do Ria po výsledok

Pre skúseného pištoliara pôjde už o tretiu olympijskú účasť za sebou. „Prvýkrát som bol na olympijských hrách v Londýne, všetko tam bolo jednoducho wow! Bol som zo všetkého ohúrený, dovtedy som nemal žiadnu predstavu o tom, ako to funguje. Naozaj ma celá organizácia prekvapila, všeobecne to bol obrovský zážitok,“ spomienkami sa vrátil k roku 2010.

Dnes má Tužinský o jedenásť rokov viac a ambície sú, pochopiteľne, vyššie. „Cieľom bolo v Londýne nazbierať nejaké skúsenosti a podarilo sa, výsledok bol perfektný. Umiestil som sa medzi prvou dvadsiatkou (15. miesto, pozn. red.), iba zopár bodov chýbalo, aby som to dotiahol až do finále. Rio bolo o niečom úplne inom. Bol som o štyri roky starší, skúsenejší, už som si viac veril. Oproti Londýnu som si to nešiel užiť, smerovali sme na výsledok.“

Do štartu športovej slávnosti, na ktorú sa teší celý svet ostáva už iba niekoľko týždňov, aktéri prechádzajú do pokročilejších fáz prípravy. Ako však Tužinský sám avizuje, toto predolympijské obdobie sa oproti predošlým markantne líši. „Pred majstrovstvami Európy v Osijeku som nemal vyše roka žiadne medzinárodné preteky, aj preto sa mi ťažko odhadujú ciele. Budem sa snažiť spraviť všetko, čo bude v mojich silách. Nestrieľa sa mi zle, avšak príprava bola naozaj slabá. Bude záležať aj na tom, ako sa dokážem psychicky nastaviť. To je moja výhoda – čím náročnejšia súťaž, tým lepšie nastavenie samého seba. Dám zo seba maximum a ako to dopadne uvidíme na samotnej čiare 24. júla.“

Iné olympijské hry ako predošlé

Streľba figuruje v časovom harmonograme tokijského športového maratónu takmer na začiatku, pretekári sa pustia do akcie hneď na druhý deň po slávnostnom otvorení. „Do olympijskej dediny môžeme prísť maximálne päť dní pred štartom súťaže, čo je dosť málo. Vzhľadom na časový posun budeme odlietať pravdepodobne sedem dní pred štartom.“

Mimo náročných aspektov spojených s pandémiou, treba rátať s ďalším faktorom. Športovci z niektorých krajín vrátane Slovenska prejdú hneď niekoľkými časovými pásmami. „Každý zvláda časový posun inak. Niekedy sa dokážeme adaptovať po zopár dňoch, inokedy nestačí ani týždeň. Rozhodne sme tam chceli byť dlhšie a trénovať. Strelnicu sme ani nevideli, keďže aprílový predolympijský test nám zrušili. Bude unavujúce skĺbiť adaptovanie sa v novej krajine s kvalitnými tréningmi. Budeme však robiť všetko, čo sa bude dať,“ pozitívne reagoval Tužinský.

Pre účastníkov olympijských hier sú pripravené príručky nazývané Playbooky. Súbor sumarizujúci protipandemické opatrenia si musia športoví obyvatelia dejiska naštudovať. „Absolvovali sme na túto tému aj niekoľko besied. Z hľadiska čo športovec môže, čo nie, je to dosť osekané. Olympijské hry sú športový sviatok, každý športovec sa tam chce dostať. Radi by sme si pozreli už aj iné športy, stretli sa s ostatnými komunitami. Vždy som sa na hry tešil, teraz budeme musieť fungovať v obmedzenom režime. Keďže je pandémia, budem sa s inými ľuďmi stýkať minimálne. Nechcel by som mať pred pretekmi pozitívny test – nemohol by som štartovať a všetko by vyšlo nazmar,“ pripomenul najhorší možný scenár, s ktorým však musia olympionici rátať.

Vybláznenie sa na okruhu za odmenu

Tridsaťšesťročný Juraj Tužinský veľmi rád spomína na brazílsku atmosféru, ktorá pri tomto odvetví nie je úplnou rutinou. Už teraz je isté, že v Tokiu sa niečo podobné nezopakuje. „O lístky na streľbu sa síce ľudia nejdú roztrhať, avšak v Riu spravili veľkú tribúnu a celú sa ju podarilo zaplniť, čo ma príjemne prekvapilo. Podstatnú rolu v tom pravdepodobne zohral domáci pretekár, ktorý si vybojoval finálovú miestenku. To dopomohlo k vynikajúcej atmosfére.“

Ešte niekoľko týždňov ostáva do dátumu, keď slovenská výprava vyrazí do dejiska Hier XXXII. olympiády. Plán tímu okolo strelca Juraja Tužinského je na toto obdobie jasný. „Snažíme sa vybaviť zahraničný kemp, avšak zatiaľ neúspešne, keďže haly nechcú takmer nikde otvoriť. Budeme teda naďalej trénovať doma.“

Keď čoskoro trojnásobný olympionik opustí halu, od terčov sa presunie na jazdecký okruh. Náležitú pozornosť venuje svojmu štvorkolesovému miláčikovi Seatu Leon Cupra. „Motošport ma dosť baví, je to moje hobby. Nakoľko sa naplno pripravujeme na olympijské hry, neostáva mi na jazdenie čas. Verím však, že po konci sezóny sa opäť pôjdem vyblázniť na nejaký okruh. Je to moj a vášeň,“ zakončil debatu slovenský reprezentant v športovej streľbe Juraj Tužinský.

tokio
Program športovej žurnalistiky
Juniorský olympijský tím 2024
2 percent nadacia

Do olympijských hier v Paríži zostáva

Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri MOV