IV. ročník konferencie SPORT (R)EVOLUTION: Udržateľnosť, financovanie športu aj organizácia veľkých podujatí
IV. ročník konferencie Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) SPORT (R)EVOLUTION sa po predošlých dvoch „pandemických“ ročníkoch v online podobe v stredu uskutočnil prezenčne. Na konferenciu, usporiadanú s podporou programu Európskej únie Erasmus+, ktorá bola v tomto roku súčasťou realizácie medzinárodného projektu ASAP (As Sustainable as Possible – čiže Tak udržateľne, ako je možné), prišlo do bratislavského hotela NH Gate One vyše 150 účastníkov.
Tohtoročná SPORT (R)EVOLUTION mala tri ústredné témy – Trvalá udržateľnosť v športe, Šport a verejné politiky, Organizácia veľkých športových podujatí. Jej súčasťou bolo sedem prednášok, resp. diskusií v podaní 12 rečníkov. V rámci diskusie prezentovali svoje konkrétne skúsenosti s problematikou, ktorej sa týkala niektorá z ústredných tém, aj niektorí účastníci konferencie z publika.
Záznam z celej konferencie SPORT (R)EVOLUTION 2022 je dostupný TU.
TRVALÁ UDRŽATEĽNOSŤ V ŠPORTE
O trvalej udržateľnosti diskutovala moderátorka konferencie Michaela Grendelová s odborným pracovníkom SOŠV pre túto oblasť Igorom Kováčom a so zakladateľkou organizácie Planet Lover Alexandrou Madrovou. V rámci tohto bloku boli prostredníctvom videa prezentované aj vyjadrenia manažérky trvalej udržateľnosti Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Julie Duffusovej.
Igor Kováč v diskusii zdôraznil, že realizácia trvalej udržateľnosti v športe zahŕňa množstvo úloh, medzi ktorými vyniká redukcia uhlíkovej stopy pri organizácii podujatí, výstavbe športovísk a ďalších budov, ale napríklad aj pri preprave. Európskym NOV sa napríklad odporúča, aby pri preprave na OH 2024 v Paríži zvážili namiesto cesty lietadlom využitie vlakového spojenia.
Alexandra Madrová sa zaoberá praktickou realizáciou ekologických opatrení. Je aj autorka projektu vedomostnej Ekoolympiády s online kvízmi pre školy, ktorý aktívne podporili aj olympijské medailistky v streľbe Zuzana Rehák Štefečeková a Danka Barteková. „Do prvého ročníka Ekoolympiády sa zapojilo vyše päťsto škôl a deti zodpovedali spolu vyše dva milióny otázok,“ prezradila.
Zakladateľka organizácie Planet Lover upozornila, že separácia odpadu, ktorú si väčšina ľudí spája s témou udržateľnosti, dnes v praxi predstavuje len zlomok toho, o čo sa treba starať. Prezradila, že športová činnosť vytvára zhruba jedno percento všetkých emisií, lietadla dve percentá a používanie internetu až štyri.
Julie Duffusová vo videorozhovore okrem iného povedala, že trvalá udržateľnosť je v duchu schválených stratégií MOV Olympijská agenda 2020 a 2020+5 v jadre všetkých aktivít MOV.
MOV sa v tomto smere snaží ovplyvňovať aj národné olympijské výbory (NOV) na celom svete. SOŠV si zobral inšpiráciu z Dánska, ktorého národný olympijský výbor je v udržateľnosti na špici a pod jeho mentorstvom rozvinul aktivity v rámci vlastnej stratégie. Julie Duffusová v tejto súvislosti vyzdvihla SOŠV ako dobrý príklad, ktorý svojou činnosťou a výsledkami za relatívne krátky čas stanovuje zlatý štandard pre všetky NOV.
Praktické skúsenosti z realizácie opatrení v oblasti udržateľnosti v diskusii stručne prezentovali organizátori masových bežeckých podujatí. Jozef Pukalovič, ktorý je bytostne spojený s prípravami podujatí ČSOB Marathon aj Telekom Night Run v Bratislave prezradil, že partneri aj samosprávy v súčasnosti priam tlačia organizátorov do ekologických opatrení.
Hlavný organizátor MMM v Košiciach Branislav Koniar zase uviedol, že veľkou výzvou je zabezpečenie občerstvenia účastníkov maratónu. „Jednoduchý spôsob používania plastových fliaš je neekologický, spôsob využívania hydrantov na rôznych miestach, ktorý používajú napríklad organizátori maratónu vo Viedni, je oveľa náročnejší,“ konštatoval.
ŠPORT A VEREJNÉ POLITIKY
K téme „Šport a verejné politiky“ vystúpili s prednáškami projektový manažér Fondu na podporu športu a SOŠV Radoslav Jenčuš a predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Ľubomír Andrassy. Spolu s Andrassym potom o téme diskutovali prezident SOŠV Anton Siekel, predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Branislav Tréger a generálny riaditeľ sekcie športu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ) SR Peter Dedík.
Ľubomír Andrassy vo svojej prednáške vyjadril presvedčenie, že téma športu musí byť našou spoločnosťou vnímaná komplexne. Zdôraznil, že ak sa nebude strategicky riešiť financovanie slovenského športu, bude zbytočné zaoberať sa udržateľnosťou. Tá si totiž vyžaduje stratégiu, od ktorej sa zase odvíjajú akčné plány – ale ich realizácia je závislá od finančného krytia.
Upozornil, že v 70-stranovom dokumente „Vízia a stratégia rozvoja SR do roku 2030“, ktorý vláda schválila v roku 2021, nie je žiadna zmienka o športe. V „Koncepcii športu na roky 2020 – 2026“ z dielne MŠVVŠ SR zase síce figuruje viacero plánovaných aktivít, ale o ich financovaní sa tam nepíše takmer nič.
Ľubomír Andrassy ďalej uviedol, že na margo návrhu štátneho rozpočtu na rok 2023 NKÚ vo svojom stanovisku upozornil, že šport je v ňom výrazne poddimenzovaný. Tým viac, že finančná situácia miest aj obcí sa v budúcom roku výrazne zhorší.
„Šport nemôže stáť na dobrovoľníckom prístupe a na očakávaní, že samospráva ,dá´. Financovanie športu je u nás strašne roztrieštené a súčasný systém je neudržateľný. Šport musíme vnímať ako komplexnú verejnú politiku, ktorá by mala byť kľúčová. Inak sa dopredu nepohneme. Preto by šport mal mať jedného garanta ako ústredný orgán štátnej moci. Tým by v súčasnosti malo byť ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu,“ konštatoval.
Ocenil pôsobenie samospráv pri podpore športu. „Pri stretnutí s predstaviteľmi ZMOS často hovorím, že miestna samospráva sa prejavuje ako dobrý hospodár. Keby sme nemali dobrých primátorov a starostov, len veľmi ťažko by nám fungovali plavárne aj hokejové či futbalové štadióny. Situácia samospráv je však už teraz veľmi vážna a zdraženie energií to všetko ešte zhorší. Musíme vedieť zabezpečiť fungovanie základnej športovej infraštruktúry, veď ide nielen o šport, ale aj o zdravý životný štýl. Bez finančného zabezpečenia je to neudržateľné,“ upozornil.
Ľubomír Andrassy ďalej uviedol, že NKÚ v poslednom období kontroloval štyri športové zväzy. „V ich činnosti sme nenašli žiadne vážne pochybenia a Slovenský atleticky zväz dokonca môžeme vyzdvihnúť ako dobrý príklad hospodárenia,“ konštatoval.
Radoslav Jenčuš vo svojej prednáške informoval, že v roku 2019 sa robila analýza socioekonomického prínosu neziskového sektora. Až 75 percent organizácii v prieskume uviedlo, že verejné zdroje sú pre ne nedostupné. Doplnil, že za roky 2015 – 2019 išlo do športu v priemere len 0,18 percenta verejných výdavkov, čo je oveľa nižšie percento než v iných krajinách Európy. Podľa porovnania s nimi by sa verejné výdavky do oblasti športu na Slovensku mali približne zdvojnásobiť.
Peter Dedík z rezortného ministerstva na prvého z predrečníkov reagoval, že on by nehovoril o dramatickej roztrieštenosti financovania športu u nás. Vyzdvihol, že v posledných rokoch nastal najväčší nárast financií z verejných zdrojov v investovaní do športovej infraštruktúry národného významu, ktorá sa realizuje prostredníctvom Fondu na podporu športu.
Medzi najúspešnejších realizátorov výstavby športovej infraštruktúry s podporou z verejných zdrojov patrí Slovenský atletický zväz. Ten v roku 2022 otvoril až trinásť nových či rekonštruovaných atletických štadiónov. „Záujem bol ešte oveľa väčší,“ konštatoval z pléna predseda Slovenského atletického zväzu (SAZ) Peter Korčok. Podľa jeho slov príspevok SAZ na tých trinásť štadiónov predstavoval celkove len 27 percent. „Bez výraznej podpory štátu a samospráv by sme to nedokázali,“ priznal.
Peter Dedík upozornil, že vo Fonde na podporu športu sa v minulosti schvaľovali peniaze aj projekty, ktoré neboli dobre pripravené: „Evidujeme obrovský investičný dlh a snažíme sa po prvý raz na účel zveľaďovania športovej infraštruktúry využiť aj eurofondy. Ale musím povedať, že dopyt v podobe kvalitne pripravených projektov nie je dostatočný.“
Generálny riaditeľ ministerskej sekcie športu priznal, že šport nie je v našej spoločnosti náležite vnímaný. To znamená na takej úrovni, ako v okolitých krajinách – teda ako fenomén s rozmanitými benefitmi, ako aj s dopadom na HDP.
Branislav Tréger konštatoval, že samosprávy dávajú do športu obrovské peniaze, tvoriace 52 percent celkového objemu. „Naša finančná kondícia sa však v súčasnosti výrazne prepadá. Táto doba nie je predvídateľná, ale očakávame, že prvý štvrťrok 2023 bude pre nás mestá a obce veľmi problémový. Čoraz viac sa ukazuje, že postaviť športovú infraštruktúru je ľahšie, ako ju potom financovať. Nárast cien energií nás dostáva do veľmi ťažkej situácie. Športoviská však nemôžeme budovať preto, aby po ich dokončení boli prázdne. Nemôžeme obmedzovať základné lokomočné aktivity najmä u detí. Je to veľmi dôležité aj pre bežný život,“ povedal.
Fond na podporu športu označil predseda ZMOS za dobrú platformu, ale upozornil, že procesy sú tam veľmi komplikované.
Anton Siekel v diskusii poukázal na nepochopenie rozmanitých súvislostí a na absenciu koncepcie i dlhodobej stratégie rozvoja športu. V dôsledku toho sa jednotlivé témy v diskusiách stále vytrhávajú z celkového kontextu. Priznal, že predstaviteľom športového hnutia sa zatiaľ nepodarilo verejné autority presvedčiť o význame športu. „Musíme spoločnosti vysvetliť, že šport nepredstavuje len zábavu a štátnu reprezentáciu, ale že má ďalekosiahly celospoločenský význam aj dopad,“ konštatoval.
Podľa prezidenta SOŠV šport musí byť nejako prepojený na politiku. „Treba však jasne definovať, ktorý účastník celého procesu má aké úlohy, kompetencie a zodpovednosti. Toto mi v debatách o postavení športu v spoločnosti veľmi chýba. Nemáme zadefinovanú celkovú stratégiu. Čo chceme robiť s tým, že v podpore športu sme na chvoste Európy? S tým, že tridsať percent škôl nemá telocvičňu? Má štát podporovať len organizovaný šport? Kto je zodpovedný za boj proti obezite? Kto sa má starať o športové aktivity seniorov? Takýchto otázok je množstvo a nepoznáme na ne odpovede,“ uviedol prezident SOŠV.
„Na Slovensku zlyháva systém. Mal by tu existovať celospoločenský konsenzus, ako u nás ísť so športom ďalej,“ upozornil Branislav Tréger. Zároveň považuje za veľmi dôležité, aby sa politické sily zhodli na nejakom základnom smerovaní športu u nás. Je podľa neho zlé, že s každou výmenou politickej garnitúry dochádza k zmenám, ktoré majú vážny dopad na šport. „Mám skúsenosť, že čím viac sa do niektorej oblasti zasahuje, tým viac sa to predražuje,“ konštatoval.
ORGANIZÁCIA VEĽKÝCH ŠPORTOVÝCH PODUJATÍ
Na tému „Organizácia veľkých športových podujatí“ odzneli prednášky dvoch predstaviteľov organizačného výboru (OV) tohtoročného XVI. letného Európskeho olympijského festivalu mládeže (EYOF) v Banskej Bystrici – riaditeľky oddelenia dobrovoľníkov Júlie Jančíkovej a výkonného riaditeľa OV Petra Hamaja. Spoločne s Hamajom potom o téme diskutovali generálny sekretár SOŠV Jozef Liba a riaditeľ Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach Branislav Koniar.
Prezident SOŠV Anton Siekel sa v rámci svojho úvodného slova na konferencii vyjadril k tejto téme stručne, ale jednoznačne: „Organizácia veľkých športových podujatí na Slovensku v súčasnosti predstavuje hrdinstvo.“
Júlia Jančíková na letnom EYOF viedla tím 1034 dobrovoľníkov, z ktorých ani jeden „nezutekal z boja“. Je to obrovský počet, ku ktorému sa žiadne z predošlých podujatí ani zďaleka nepriblížilo. „Na Slovensku dobrovoľníctvo pri organizácii podujatí nemá veľkú tradíciu, preto bol veľmi dôležitý nábor. Uskutočnili sme 1400 individuálnych pohovorov s dobrovoľníkmi,“ prezradila.
Peter Hamaj komplexne prezentoval celú organizáciu podujatia. Jozef Liba vyzdvihol, že sa ho podarilo veľmi úspešne usporiadať aj v zložitom pandemickom období.
Letný EYOF v Banskej Bystrici bol najrozsiahlejším multišportovým podujatím v histórii Slovenska. Predtým sme v roku 1999 organizovali zimný EYOD (čo bol predchodca EYOF). V rokoch 1987 a 1999 sa u nás uskutočnili svetové zimné univerziády, čiastočne sme participovali aj na organizácii SZU 2015.
Žiaľ, vrcholných podujatí dospelých, predovšetkým v olympijských športoch, u nás dlhodobo býva veľmi málo. Toto je sumár vrcholných podujatí v olympijských športoch na Slovensku za tridsať rokov našej štátnej samostatnosti, ktorý v porovnaní s okolitými krajinami predstavuje len malý zlomok:
Dvakrát sme hostili majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji (v Bratislave aj v Košiciach), majstrovstvá sveta a dvakrát ME vo vodnom slalome (v Čunove), majstrovstvá sveta aj Európy v biatlone (v Osrblí), ešte dvakrát majstrovstvá Európy vo vodnom slalome (v Liptovskom Mikuláši), dvakrát majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní (v Bratislave), raz ME v zápasení aj v stolnom tenise (v Bratislave). Okrem toho sa Slovensko podieľalo na usporiadaní ME volejbalistiek a hádzanárov.
Veľkou prekážkou organizovania veľkých podujatí na Slovensku je nedostatočná špičková športová infraštruktúra a aj v prípade tej existujúcej veľké náklady na jej využitie na vrcholné podujatia. Ďalším veľkým problémom je nepredvídateľnosť finančnej podpory celkovej organizácie zo strany štátu, ktorá znemožňuje dlhodobé strategické plánovanie a sťažuje samotnú kandidatúru na usporiadanie veľkých medzinárodných podujatí.
Branislav Koniar priblížil špecifiká organizácie každoročného veľkého podujatia v podobe Medzinárodného maratónu mieru. Počas 30 rokov pôsobenia v organizačnom výbore „zažil“ desať primátorov Košíc. Poznamenal, že ich prístup k MMM bol rozdielny, ale ak niektorý „naj“ tradičnému podujatiu v meste nepomohol, tak ani neuškodil.
