Japonci sa popasovali s olympijskou výzvou, slovenské štyri medaily sú úspech
V predvečer záverečného ceremoniálu Hier XXXII. olympiády sa na pôde slovenského veľvyslanectva v Tokiu uskutočnila hodnotiaca tlačová beseda výpravy SR. Z tlačovej besedy vyberáme najzaujímavejšie myšlienky jednotlivých hostí.
JOZEF LIBA, generálny sekretár SOŠV
„Pomaly sa končia olympijské hry, na ktoré sme najdlhšie čakali. V podobnej situácii ako dnes sa ešte žiadne hry nekonali. Všetci sme pred ich začiatkom boli plní očakávaní, ako sa s výzvou zorganizovať najväčšie športové podujatie vysporiadajú organizátori, Japonsko, Medzinárodný olympijský výbor i medzinárodné športové federácie. Za Slovenský olympijský a športový výbor sa musím poďakovať organizátorom, že olympijské hry pripravili na skvelej úrovni. V rámci športových zápolení sme zažívali olympijský duch, aký sme poznali aj predtým.
Koronavírus výrazne zasiahol oblasť športu. Všetkým nám však chýbali diváci na tribúnach a atmosféra, akú sme zažívali v minulosti. Organizátori si za energiu počas príprav nezaslúžili, aby sa olympijské hry konali bez fanúšikov. Usporiadateľská krajina na nich slávi veľké úspechy, športovci si zaslúžili povzbudenie z tribún.
Na základe videného a aj po rozhovoroch s predstaviteľmi iných národných olympijských výborov môžeme skonštatovať, že olympijské hry boli pripravené na vysokej úrovni. Z organizačného hľadiska sme zaznamenali menšie problémy, najmä v úvode s dopravou na športoviská. Ešte pred začiatkom olympijských hier sa však aj tento problém začal odstraňovať a odvtedy sa už podujatie konalo v štandardnom móde.
Organizátorom sa podarilo naplniť cieľ, hry boli bezpečné. Protipandemické opatrenia fungovali. Objavili prípady koronavírusu, ale vo väčšom rozsahu tak nebolo. Olympijské hry sa tak končia v pozitívnom duchu.
Slovenská výprava mala najmenej športovcov v histórii, už v Riu 2016 sme klesli pod vytúženú päťdesiatku. Je na to potrebné sa pozrieť z viacerých uhlov pohľadu. Odchádza nám ďalšia generácia športovcov. Dnes je oveľa náročnejšie sa kvalifikovať na olympijské hry, počty účastníkov v jednotlivých športoch sa znižujú, kritériá sú náročnejšie. Pre slovenských športovcov, ktorí sa dlhodobo pripravujú doma, bola príprava na kvalifikácie náročnejšia v porovnaní s konkurentmi z iných krajín. Rozprávali sme sa so zástupcami iných krajín a dozvedeli sa, že sme mali na Slovensku počas pandémie asi najprísnejšie opatrenia. Doplatili na nich napríklad plavci, ktorí mali zatvorené bazény. Je to aj memento a varovný prst pre naše športové zväzy. Budú sa musieť zamyslieť nad tým, ako šport posunúť. Možno treba aj politickú pomoc, aby nám šport neupadal. Všetci stojíme pred výzvou, ako pripraviť športovcov, aby mali šancu dostať sa a reprezentovať nás na olympijských hrách.“
MARIÁN TOMÁŠIK, veľvyslanec SR v Japonsku
„Japonci opäť ukázali, že sú skvelí organizátori. Olympijské hry boli veľmi dobre pripravené, asi najlepšie v histórii. Po nástupe pandémie už nebolo prioritou ukázať technologický pokrok krajiny, ale usporiadať bezpečné hry. Myslím, že sa to podarilo nad očakávanie. Počas hier sa síce zvýšili prípady pozitívne testovaných ľudí na COVID-19 v Tokiu i celom Japonsku, ale tento stúpajúci trend nemá nič spoločné s olympionikmi či ľuďmi, ktorí prišli na hry. Aj mne veľmi chýbali atmosféra a diváci. Výsledky japonských športovcov majú na krajinu veľmi pozitívny vplyv.
Pred troma rokmi bola podpora olympiáde v krajine veľmi vysoká, postupne klesala, ale napokon sa neobjavili žiadne veľké protiolympijské protesty.
Slovenskí športovci prispeli aj počas tréningových kempov a aj počas súťaží k dobrej prezentácii našej krajiny v Japonsku. Chcem sa poďakovať za skvelú spoluprácu so Slovenským olympijským a športovým výborom, vedením výpravy, členmi realizačných tímov. Snažili sme sa olympionikom vyjsť v ústrety, vytvoriť im zázemie na slovenskej pôde v Japonsku. Mal som možnosť s manželkou vidieť v akcii všetkých našich medailistov, podali skutočne skvelé výkony.“
ROMAN BUČEK, športový riaditeľ SOŠV, vedúci slovenskej výpravy
„Organizátori mali zo začiatku veľké problémy s niektorými technickými záležitosťami – rezerváciou športovísk či s dopravou. Akoby podcenili v úvode situáciu. Zo začiatku boli problémy aj s testovaním, chýbali ampulky na vzorky. Postupne museli prestaviť systém. Športová časť bola pripravená na vysokej úrovni. Nedá sa jej nič vytknúť, teda až na časy niektorých súťaží – napríklad zápasy tenistov na pravé poludnie, aj keď bolo možné hrať až do neskorého večera.
Zisk štyroch medailí, z toho jednej zlatej, je pre nás úspechom. Zuzka Rehák Štefečeková si zaslúži absolutórium, okrem zlata utvorila v kvalifikácii aj svetový rekord. Golfista Rory Sabbatini rekordom ihriska ukázal, že prišiel veľmi dobre pripravený. Jakub Grigar po nemedailovom vystúpení v Riu sa popasoval s výzvou a dostal sa teraz na stupne víťazov. Štvorkajak, od ktorého sa všeobecne čakala medaila, potvrdil svoju vysokú výkonnosť.
Je potrebné oceniť každý jeden výkon, ak sa priblížil k osobnému maximu. Je pravdou, že máme menej umiestnení do 8. miesta ako v Riu de Janeiro. Tentoraz ich bolo len osem.
Od niektorých členov výpravy sme však čakali viac, ako dosiahli. Analýzy si budú musieť spraviť predovšetkým oni, ich tréneri a športové zväzy. Zo štyridsiatich štartov skončili naši športovci v dvadsiatich v prvej polovici štartového poľa. Dostali sa tam aj mladí športovci do 25 rokov, čo je prísľub do ďalšieho olympijského cyklu. Nie celkom sa nám však darí dopĺňať vlnu odchádzajúcich športovcov. Je to na zamyslenie a je to otázka na prácu v jednotlivých športových zväzoch. Ale nielen v našom tíme boli medailisti vo vyššom veku, bolo to tak aj inde. Generačná výmena je komplikovaný proces,
Pred olympijskými hrami sme mali nejasné očakávanie, keďže minulý i tento rok bolo súťaženie obmedzené a výkonnosť v niektorých športoch bolo pred hrami veľmi ťažké porovnávať.“
