Matej Beňuš OLY

1 S

Ako malý osemročný chlapec sledoval v roku 1996 triumf Michala Martikána na olympijských hrách v Atlante a sníval, že raz krajana napodobní. Na úspechy päťnásobného olympijského medailistu nadviazal o 20 rokov neskôr v Riu de Janeiro. Do Brazílie prišiel pripravený, na kanáli v Riu absolvoval najviac tréningov zo svetovej špičky. Tamojšiu divokú vodu dokonale poznal, v semifinále nechcel veľmi riskovať, išiel na istotu. Síce na najlepších stratil a skončil ôsmy, ale po dojazde do cieľa všetkým hovoril, že finále to bude úplne iná jazda.

A naozaj bola. Medzi 24 bránkami doslova pretancoval. S potrebnou mierou rizika - ale plynulo - zvládol náročné úseky s protivodnými bránkami a rýchlo sa ponáhľal do cieľa. Po svojom prejazde Beňuš zostal na vode a s chladnou hlavou sledoval, ako idú jeho súperi. Keď vedel, že už má medailu istú, poriadne si zakričal a vo vode urobil aj eskimácky obrat. Chcel sa ochladiť i pozdraviť divákov. Keď vyšiel na breh, začal pokojne prijímať blahoželania. Pravicou mu potriasol aj jeho úspešný predchodca Michal Martikán. Napokon mohol oslavovať striebro, rýchlejší bol len Francúz Denis Gargaud Chanut.

Beňuš pochádza zo športovej rodiny, otec Ladislav bol moderný päťbojár, niekdajší juniorský majster Československa, mama Jana reprezentovala bývalú federáciu vo vodnom slalome, neskôr bola trénerkou v Tatrane Karlova Ves. Matej spolu so staršími sestrami Monikou a Danou prežili detstvo na lodiach, s vodáckou partiou. Monika sa neskôr venoval rýchlostnej kanoistike a raftingu, v ktorom sa stala aj majsterkou Európy a svetovou vicešampiónkou. Dana sa úspešne prebíjala vo vodnoslalomárskych kanáloch, s Janou Dukátovou a Elenou Kaliskou bola majsterkou sveta v hliadkach, po svadbe s americkým kanoistom Scottom Mannom po roku 2013 reprezentovala USA.

Matej bol od narodenia „veľké šidlo“, s kanoe začínal na tichej vode v Karloveskej zátoke. Ako malému sa mu veľmi jazdiť nechcelo, inklinoval k iným športom, chodil hrávať aj futbal za Vinohrady. Keď klub prišiel o ihrisko, opustil zelené trávniky aj Beňuš. Chvíľu skúšal aj moderný päťboj, po prijímačkách na Športové gymnázium na bratislavských Ostredkoch ho chceli medzi seba atléti, vraj mal parádne dispozície a parametre na na vrhačské disciplíny. Športové gény v sebe nezaprie, aj dnes si rád zahrá florbal či hokej. A v týchto športoch je tiež dobrý.

So športom začínal asi v 11 rokoch v rýchlostnej kanoistike, časom sa preorientoval na slalom. Prvé tri roky medzi žiakmi jazdil v kanoe aj v kajaku, potom sa definitívne rozhodol pre singlkanoe. Z klubu Slávia UK prestúpil kvôli lepším podmienkam do Športového klubu polície a dostal sa do Strediska štátnej športovej reprezentácie Ministerstva vnútra SR (dnes je to Športové centrum polície). Do juniorskej reprezentácie sa prebojoval v roku 2002. Zakrátko už v kategórii C1 reprezentoval medzi mužmi. Zlom v Beňušovej kariére nastal v roku 2004, keď sa stal juniorským vicemajstrom sveta. Odvtedy ho označovali za vodného slalomára, ktorý jedného dňa nahradí Martikána. Rýchlo sa dokázal etablovať medzi seniormi do svetovej špičky. Od roku 2010 dokázal vybojovať bronz z majstrovstiev sveta 2011 v Bratislave, aj tri individuálne medaily z majstrovstiev Európy. V hliadkach s Martikánom a Slafkovským sa môže pochváliť ôsmimi titulmi majstra sveta za sebou (!), v rokoch 2010 a 2015 vyhral celkové hodnotenie Svetového pohára.

Vo vodnom slalome je dôležitá nielen výkonnosť, ale aj koncentrácia. V poriadku je potrebné mať nielen telo, ale aj myseľ. Beňuš je flegmatik, čo je jeho výhoda. K olympijskej účasti mal blízko už v roku 2012, vtedy však tesne prehral interný slovenský kvalifikačný súboj o Londýn s Michalom Martikánom. Na rozhodujúce preteky nastúpil po oslabený po liečbe antibiotikami. Neúspech ho neodradil, vedel, že nepovedal ešte posledné slovo. Rok 2012 bol preňho pamätný aj z iného dôvodu, oženil sa a založil si rodinu. Jeho manželka Ivana mu porodila troch synov. S dvojnásobným olympijským víťazom Martikánom i s ďalším skvelým singlkanoistom Alexandrom Slafkovským bojoval aj o účasť v Riu de Janeiro 2016. A tentoraz z internej kvalifikácie, ktorá je podľa mnohých náročnejšia ako samotná olympiáda, vyšiel ako víťaz. A napokon v Riu nadviazal na Martikánovu medailovú šnúru.

Autor: Peter Pašuth

Výsledky
Hry Výprava Šport Disciplína Umiestenie
Rio de Janeiro 2016
SR
vodný slalom C1 S