Šport a olympizmus
Bratislava
20 min. čítania

Slovenské olympijské a športové múzeum: Ostrov športových pokladov

Štefan Žilka
Šesť zo siedmich medailí, ktoré si Slováci priniesli z OH 2020 v Tokiu, na príležitostnej výstave „Olympijské príbehy a emócie“.
Foto
Andrej Galica, SOŠV

Po 35 rokoch a 242 dňoch sa športová verejnosť 23. júna 2021 konečne dočkala vlastnej stálej expozície Slovenského olympijského a športového výboru – Slovenského športového a olympijského múzea ((SOŠV – SOŠM) v Bratislave. Za dva roky, ktoré odvtedy prešli, si múzeum získalo veľmi dobré meno.

Podrobné a zaujímavé predstavenie múzea pre časopis OLYMPIC.sk jar/leto 2023, ktorý vyšiel 15. júna, napísal Štefan Žilka. Jeho text zverejňujeme aj na rovnomennom webe.

Vtedajšia riaditeľka múzea Zdenka Letenayová sa pri otvorení, symbolicky načasovanom na Olympijský deň, poďakovala za to, že pri rekonštrukcii Domu športu na Junáckej ulici sa pamätalo aj na múzeum a na prízemí moderného sídla preň vyčlenili dôstojný priestor.

Vo Výstavnej sieni prof. Vladimíra Černušáka, ktorá pri rekonštrukcii Domu športu vznikla na mieste niekdajšej Kongresovej sály, mohli pracovníci múzea natrvalo vystaviť časť bohatých zbierok. Širokej verejnosti tak sprístupnili vzácne exponáty z tohto unikátneho ostrova pokladov nášho športu a olympijského hnutia na Slovensku.

Za necelé dva roky sa vo výstavnej sieni vystriedalo mnoho návštevníkov. Najmä žiakov základných škôl z celého Slovenska. Aj vďaka ústretovosti a erudovanosti pracovníkov múzea mali šancu počas exkurzie zoznámiť sa s mnohými nevšednými a zaujímavými príbehmi, v ktorých hlavnú alebo významnú úlohu hrali a hrajú slávni a známi športovci zo Slovenska i z bývalého Československa. Spoznali životné osudy tých, ktorí nás výbornými výkonmi stále tešia, ale aj tých, čo už nie sú medzi nami.

„Vďaka stálej expozícii začína široká verejnosť ale aj školy vnímať, že existuje múzeum, ktoré sa venuje športovej histórii na Slovensku. Pomáha nám to napríklad aj v zbierkovej činnosti. Vždy je totiž zaujímavejšie darovať alebo zapožičať exponát múzeu, ktoré má svoju výstavnú sieň, a vidieť ho vystavený v svetle reflektorov,“ konštatuje riaditeľka SOŠM Diana Kosová.

Športové „klenoty“, vystavené v prednej časti múzea.
Športové „klenoty“, vystavené v prednej časti múzea.
Foto
Ján Súkup

ŠPORTOVÉ ARTEFAKTY AJ POD STROPOM

V tomto múzeu sa netreba zamerať iba na exponáty vo vitrínach, resp. na stenách. Netreba sa pozerať iba pred seba, ale aj nad seba. Lebo nad hlavami návštevníkov sú umiestnené medailové lode našich úspešných olympionikov vo vodnom slalome a v rýchlostnej kanoistike.

Návštevníci môžu s mierne vyvrátenou hlavou obdivovať loď trojnásobných olympijských víťazov v C2 bratov Pavla a Petra Hochschornerovcov, na ktorej sa „doplavili“ k prvému triumfu v Sydney 2000, zlatú loď ich nasledovníkov Ladislava a Petra Škantárovcov z OH 2016 v Riu de Janeiro, či jeden z našich štyroch medailových štvorkajakov z OH.

Medzi exponátmi nájdete aj bicykle legendárnych československých cyklistov Vlastimila RužičkuJana Veselého, či dúhový dres trojnásobného majstra sveta a olympijského víťaza v šprinte z OH 1976 v Montreale Antona Tkáča. Takisto dres zápasníckeho bronzového olympijského medailistu a majstra sveta Jozefa Lohyňu, či súčasti oblečenia našich viacerých špičkových strelcov.

Na múzeum pamätala aj trojnásobná olympijská víťazka v biatlone Anastasia Kuzminová, ktorá do zbierok prispela svojimi čiapkami a štartovným číslom. Podobne ústretoví boli aj zjazdári Adam Žampa a Veronika Velez Zuzulová, ktorí mu darovali časť svojho výstroja. Samozrejme, v múzejnej zbierke je aj viacero párov starších či novších lyží, vrátane ozrutných „skočiek“ Martina Švagerka.

Vo vitrínach sú aj súčasti výstroja troch našich hokejových brankárov. Hokejky z čias zisku titulov majstrov sveta 1972, resp. 2002, patrili Vladimírovi Dzurillovi a Jánovi Lašákovi. Jaroslav Halák zase do múzea priniesol lapačku a vyrážačku, s ktorými chytal zápasy na ZOH 2010 vo Vancouvri.

Kapitánmi reprezentačných tímov ČSSR boli zo Slovákov Jozef GolonkaDárius Rusnák. Aj ich dresy tam nájdete. Takisto ako hokejku Petra Šťastného zo ZOH 1994 v Lillehammeri, či Stanislava Konopáska z MS 1949.

K najnovším prírastkom patrí kombinéza olympijskej víťazky v slalome žien na ZOH 2022 v Pekingu Petry Vlhovej. A takto by sme mohli pokračovať v prezentácii množstva trojrozmerných predmetov, ktoré môžu návštevníci tohto múzea obdivovať zblízka. A môžu si o nich aj niečo priamo na mieste prečítať.

Tí, ktorí pri exkurzii chcú zájsť v histórii športu ešte ďalej, sa môžu pokochať pohľadom na bicykel z konca 19. storočia, resp. preskúmať drevené štvorboby z toho istého obdobia.

Momentka z vernisáže vlaňajšej výstavy o Věre Čáslavskej. Vedľa japonského veľvyslanca v SR riaditeľka SOŠM Diana Kosová, vľavo Zdenka Letenayová.
Momentka z vernisáže vlaňajšej výstavy o Věre Čáslavskej. Vedľa japonského veľvyslanca v SR riaditeľka SOŠM Diana Kosová, vľavo Zdenka Letenayová.
Foto
Andrej Galica, SOŠV

ČÁSLAVSKÁ: ČASŤ Z MOJICH MEDAILÍ PATRÍ SLOVÁKOM

„Pre mňa sú mimoriadne vzácne zlaté medaily najslávnejšej československej gymnastky Věry Čáslavskej z OH 1964 v Tokiu a z OH 1968 v Mexiku. Za ich cestou do zbierok nášho múzea je totiž krásny príbeh, do ktorého som sa zapojila na niekoľko etáp,“ hovorí Zdenka Letenayová.

„Pani Věra nám ich v septembri 2013 darovala so slovami, že ona na týchto olympiádach reprezentovala Československo, preto časť medailí patrí aj Slovensku, kde mala vždy veľa priaznivcov a priateľov. Veľmi pekné gesto, ktoré si budem vždy vysoko vážiť,“ zdôrazňuje bývalá dlhoročná šéfka športového múzea.

Čáslavskej gesto ocenili aj experti, ktorí dary sedemnásobnej olympijskej víťazky vyhlásili za slovenskú múzejnú akvizíciu roka a jej i múzeu udelili výročnú cenu.

KUCSERA DAROVAL VŠETKO Z OH 1924 V PARÍŽI

Pre múzeum je vzácna aj pozostalosť po československom reprezentantovi v atletike Mikulášovi Kucserovi, účastníkovi OH 1924 v Paríži. Narodil sa v Budapešti, stredoškolské štúdium absolvoval na Reálnom gymnáziu v Kremnici, no väčšinu života prežil v Bratislave, kde 28. mája 1987 vo veku 84 rokov umrel. V Bratislave súťažil vo farbách 1. ČsŠK Bratislava a jeho trénerom bol Ján Hajdócy.

„V Prahe, kde vtedy pracoval, sa pôvodne prišiel rozlúčiť s kamarátmi, ktorí cestovali na OH v Paríži. Na poslednú chvíľu mu však oznámili, že aj on cestuje s nimi. V skoku do výšky síce nezvládol základnú výšku, no v Paríži získal také sebavedomie a odhodlanie, že po návrate z olympiády skočil československý rekord. Pri rekordnom skoku prekonal 185 cm, čo by mu na osemčlenné finále v Paríži stačilo,“ uvádza Zdenka Letenayová.

„Ako skúsený bankový úradník a precízny človek mal z Paríža starostlivo odložené všetko. Ešte aj lístky z parížskeho metra. Bol to veľmi elegantný pán, dlhé roky pracoval v banke v Bratislave a neskôr v Trnave, kde je aj pochovaný. Bol tiež riaditeľom bratislavskej plavárne Grössling. Jeho mama bola neter hudobného skladateľa Franza Liszta. Do vysokého veku nezaprel v sebe elegána. Ešte pred smrťou nám stihol odovzdať všetko, čo sa viazalo k jeho športovému životu. Zvyšok mám potom darovala jeho rodina, ktorá žila v Trnave,“ priblížila životný príbeh Kucseru.

MRAČNOVÁ: V MÚZEU JE TO V DOBRÝCH RUKÁCH

Veľmi žičlivý postoj mala a má k nášmu olympijskému a športovému múzeu aj ďalšia skvelá výškarka a československá rekordérka Mária Mračnová-Faithová. Aj ona zverila múzeu do opatery všetky svoje športové trofeje, predmety, dokumenty a suveníry. Viackrát na túto tému hovorila, že v múzeu sa to nestratí, tam je to v najlepších rukách.

Vďaka tomu populárna Faja zásobila SOŠM mnohými vzácnymi predmetmi, ktoré ju sprevádzali počas jej dlhoročnej úspešnej kariéry športovkyne, poprednej športovej funkcionárky, zakladateľky Olympijskej spoločnosti Slovenska, šéfky Slovenského atletického zväzu i podpredsedníčky niekdajšieho Slovenského olympijského výboru. Práve z tohto zdroja čerpali autori jubilejnej výstavy „Faja“ k jej 70. narodeninám v rodných Košiciach.

Latka so stojanmi, ktorú múzeu venoval jej tréner Viliam Lendel, je postavená na výške 192 cm, čo bola hodnota Mračnovej posledného československého rekordu...

AJ ČERNUŚÁK, MRÁZ A NEMEČEK VENOVALI MNOŽSTVO PREDMETOV

Naše olympijské hnutie prechováva veľkú úctu k historicky prvému predsedovi SOV a prvému Slovákovi v Medzinárodnom olympijskom výbore profesorovi Vladimírovi Černušákovi. Preto výstavná sieň nesie jeho meno. „Patril k iniciátorom a popredným donátorom múzea. Vďaka nemu sa môžeme pýšiť aj dielom španielskeho maliara Salvadora Dalího,“ prezrádza Zdenka Letenayová.

Ako ďalšieho zmieňuje vôbec prvého generálneho sekretára SOV Jána Mráza. „On nám venoval celý archív MS v klasickom lyžovaní v roku 1970 vo Vysokých Tatrách. Ale takých podporovateľov nášho múzea bolo viac. Všetci nám veľmi pomohli už iba tým, že na nás pamätali.“

Časť významných hokejových artefaktov, vystavených v múzeu počas vlaňajšej príležitostnej výstavy „Hokej menom Slovan“.
Časť významných hokejových artefaktov, vystavených v múzeu počas vlaňajšej príležitostnej výstavy „Hokej menom Slovan“.
Foto
Ján Súkup

Ďalší je bývalý olympijský funkcionár Igor Nemeček, ktorý naň pamätá pri každej príležitosti. „Aj nedávno sa ozval, že má pre múzeum odložené predmety, dokumenty a suveníry z ME v hádzanej mužov, ktoré boli v januári 2022 v Maďarsku a na Slovensku. Odložil pre múzeum niekoľko škatúľ vecí, ktoré budú budúcich generáciám pripomínať, že aj v zložitej ,covidovej´ dobe sme úspešne zvládli organizáciu kontinentálneho šampionátu hádzanárov,“ zdôraznila Letenayová.

Dodala, že Igor Nemeček na múzeum pamätal aj ako člen organizačného výboru MS v ľadovom hokeji, ktoré u nás boli v roku 2011 i 2019. Z týchto šampionátov majú v zbierkach dokonca aj oblečenie maskotov – Goolyho a Macejka. A samozrejme, aj ďalšie množstvo predmetov zbierkovej povahy.

OLY VOLÁ ŠKOLY: V MÚZEU BOLO UŽ VYŠE DVETISÍC ŽIAKOV

Počas ZOH 2022 v Pekingu SOŠM spustilo program s názvom „Oly volá školy“. Jeho cieľom je priblížiť žiakom základných a stredných škôl športovú históriu Slovenska, či už v ére samostatnosti alebo spoločného československého štátu.

„Počas prehliadok približujeme školákom nielen historické úspechy, ale aj príbehy športových osobností, ktoré sa vyznačujú nezlomnou vôľou, vierou vo vlastné schopnosti, ochotou prekonávať prekážky a láskou k pohybu. Od februára 2022 do konca mája 2023 sme v našom múzeu privítali už viac ako dvetisíc žiakov a 150 pedagógov z takmer 80 základných škôl,“ hovorí riaditeľka múzea Diana Kosová.

Dnešná mládež sa neuspokojí len s obzeraním predmetov. Na jej prilákanie slúžia aj trenažéry – cyklistický a zjazdársky, či veľkorozmerný stolný hokej. Návštevu múzea si tak ľudia môžu spestriť aj vlastnou aktivitou. Výnimočnosť trenažérov je v tom, že si na nich môžu vyskúšať aj šport zdravotne znevýhodnených športovcov. Konkrétne to, aké to je bicyklovať s jednou nohou, alebo aké to je lyžovať v plnej rýchlosti, ak nevidíte celú trať,“ dopĺňa riaditeľka.

Častými návštevníkmi múzea sú deti zo škôl. Na snímke sa im venuje Viliam Karácsony zo SOŠM v spoločnosti Danky Bartekovej.
Častými návštevníkmi múzea sú deti zo škôl. Na snímke sa im venuje Viliam Karácsony zo SOŠM v spoločnosti Danky Bartekovej.
Foto
Andrej Galica, SOŠV

Modernosť múzea podčiarkuje aj obrazová video i fotoprezentácia významných momentov z histórie slovenského športu a olympijského hnutia, ako aj videoprofilov našich olympijských medailistov s titulkami v slovenčine aj v angličtine v rámci projektu Virtuálnej siene slávy olympionikov zo Slovenska. Expozícia olympijských pochodní z OH a ZOH je zase interaktívne prepojená s informáciami o našich výpravách na jednotlivých hrách.

DEJISKO SLÁVNOSTNÝCH AKCIÍ AJ TLAČOVIEK

Priestory Výstavnej siene prof. Vladimíra Černušáka slúžia nielen na prezentáciu rozmanitých športových artefaktov, ale sa využívajú aj na slávnostné či oficiálne akcie. Napríklad na prezentácie kníh, teambuildingy, spomienkové podujatia, vyhlasovanie najúspešnejších športovcov športových organizácií, tlačové besedy SOŠV aj iných subjektov, či v „covidovom“ období aj na vyhlásenie Športovca roka 2020 či na online konferenciu SPORT (R)EVOLUTION.

Vďaka takýmto aktivitám sme už pevne v povedomí odbornej športovej verejnosti aj médií,“ hovorí Diana Kosová a dodáva: „K májovej Noci múzeí sme v rámci výstavy „Olympijské príbehy a emócie“ pripravili autogramiádu našich medailistov z OH, strelcov Danky Bartekovej a Jozefa Gönciho. Po nej sme si spoločne s fanúšikmi slovenského hokeja pozreli zápas Slovensko – Lotyšsko na svetovom šampionáte. Aby sme divákom priniesli kvalitnejší zážitok, zápasom nás sprevádzali hokejové osobnosti Slovenska.“

Momentka z marcového uvedenia publikácie „Olympijské príbehy a emócie“ v rámci vernisáže rovnomennej výstavy. Okolo autorov knihy Ľubomíra Součeka a Jána Súkupa šestica našich olympijských medailistov – zľava Jozef Gönci, Danka Barteková, Marianna Némethová-Krajčírová, Juraj Bača, Matej Tóth a Jozef Krnáč.
Momentka z marcového uvedenia publikácie „Olympijské príbehy a emócie“ v rámci vernisáže rovnomennej výstavy. Okolo autorov knihy Ľubomíra Součeka a Jána Súkupa šestica našich olympijských medailistov – zľava Jozef Gönci, Danka Barteková, Marianna Némethová-Krajčírová, Juraj Bača, Matej Tóth a Jozef Krnáč.
Foto
Andrej Galica, SOŠV

ČO SA CHYSTÁ NA NAJBLIŽŠIE MESIACE?

V roku 2022 bol pre príležitostné výstavy vytvorený v rámci múzea samostatný priestor za veľkou videostenou. Po aktuálne prebiehajúcej výstave k 75. výročiu legendárnych cyklistických Pretekov mieru (skončí sa v auguste) tam do konca roka budú inštalovať ešte dve príležitostné výstavy – jednu v spolupráci so Slovenským zväzom tanečného športu a druhú so Slovenskou gymnastickou federáciou.

„V roku 2024 budú naše aktivity smerovať najmä k Hrám XXXIII. olympiády v Paríži a k zaujímavým okrúhlym výročiam. Jednou z dlhodobo plánovaných aktivít je otvorenie Virtuálnej expozície československého olympijského dedičstva, na ktorej spolupracujeme s Českým olympijským výborom a s Českým národným múzeom. Túto expozíciu vytvárame v rámci programu Erasmus+ a bude financovaná z prostriedkov Európskej únie,“ dopĺňa riaditeľka múzea.

OTVÁRACIE HODINY MÚZEA

Pre verejnosť: v sobotu, nedeľu a v pondelok od 12:00 do 17:00 h, cez týždeň sú skupinové vstupy, objednané cez rezervačný systém.

Počas víkendov funguje ako sprievodkyňa po múzeu aj dvojnásobná strieborná olympijská medailistka a najlepšia slovenská gymnastka 20. storočia Marianna Némethová-Krajčírová, ktorá 1. júna oslávila 75. narodeniny.

KEĎ SA POVIE ŠPORTOVÉ MÚZEUM

Múzeum telesnej kultúry v Slovenskej republike (MTK v SR) pri vtedajšom SÚV ČSZTV založili 24. októbra 1985. Vzniklo ako účelové zariadenie Slovenského ústredného výboru Československého zväzu telesnej výchovy (SÚV ČSZTV).

Vtedy však ešte nazačalo so zbieraním predmetov, dokumentov, fotografií, filmov a iných vzácnych vecí, ktoré by dokumentovali úspechy slovenských športovcov v československej reprezentácii. „Začali sme s tým v januári 1987,“ pripomína niekdajšia šéfka múzea Zdenka Letenayová.

Za uplynulých 36 rokov dokázali v múzeu zhromaždiť viac ako 28-tisíc predmetov zbierkovej povahy. Najstaršie z nich pochádzajú z konca 19. storočia. V knižnici má SOŠM evidovaných okolo 13-tisíc kníh, publikácií, časopisov a iných tlačív z oblasti športu na Slovensku. Aktuálne má v digitálnom archíve spracovaných viac ako 55-tisíc fotografií, diapozitívov a negatívov. Ďalších viac ako 100-tisíc fotografií, diapozitívov a negatívov na spracovanie a archivovanie ešte čaká.

„Každý jeden predmet je pre nás vzácny, lebo za každým je príbeh, udalosť, osud človeka. Vážime si, že nám ho ľudia prinesú, že nám ho zveria do opatery. Z ich strany je to prejav veľkej dôvery,“ hovorí Zdenka Letenayová.

Podľa nej je obdivuhodné, že mnohí športovci, tréneri a ich príbuzní im mnohokrát zverili do opatery najcennejšie predmety, dokumenty, fotografie a iné suveníry, ktoré zostali po ich rodinných príslušníkoch a príbuzných – úspešných športovcoch a reprezentantoch. Zverili im trofeje či medaily so želaním, aby po ich blízkych niečo zostalo, aby si ich úspechy a výsledky mohli pripomínať aj ďalšie generácie. A to aj vtedy, keď ich držitelia a darcovia už medzi nami nebudú. To je veľmi silný motív pre kvarteto súčasných pracovníkov múzea, ktoré sa o zverené fondy aktuálne stará.

Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky a následnom zrušení ČSZTV sa Múzeum telesnej kultúry v SR stalo útvarom Slovenského združenia telesnej kultúry (SZTK) a jediným špecializovaným múzeom so zameraním na históriu športu a olympizmu na Slovensku.

Od 1. januára 2015 prešlo pod správu Slovenského olympijského výboru (SOV) ako jeho organizačná zložka. Je členom medzinárodnej organizácie olympijských múzeí The Olympic Museums Network.

Okrem Bratislavy pripravilo SOŠM, predtým MTK v SR, mnohé príležitostné výstavy aj v ďalších mestách Slovenska. Patria medzi ne napríklad Košice, Poprad, Kremnica, Banská Bystrica, Štrbské Pleso, Kežmarok, Piešťany, Topoľčany, Trenčín a Žilina.

KONEČNE STÁLA EXPOZÍCIA

Pri rekonštrukcii Domu športu podporovatelia Slovenského olympijského a športového múzea pamätali aj na to, že nikdy za takmer 36 rokov existencie (počas tohto obdobia sa sídlo štyri razy sťahovalo) nemalo stálu expozíciu a bolo odkázané vystavovať svoje exponáty v priestoroch iných múzeí. Na prízemí obnoveného sídla slovenských športových zväzov a organizácií predvlani utvorili pre SOŠM veľmi dôstojný priestor.

Častými návštevníkmi tejto stálej expozície sú deti zo škôl. Pracovníci múzea pre nich robia odborný a poučný výklad, pripravujú pre nich vedomostné testy a rôzne kvízy. „Hravou a súťažnou formou chceme, aby spoznali úspechy a osudy našich úspešných športovcov a olympionikov. Zoznamujeme ich s ich životnými príbehmi. Chceme, aby pre nich boli dobrou inšpiráciou, vzorom, poučením, receptom na úspešný život,“ priblížila nová riaditeľka múzea Diana Kosová pomerne častú náplň pracovných dní pracovníkov múzea.

Jej kolegovia robia presne to, o čo ich v marci 1989 poprosila mama prvého olympijského víťaza v zimnom športe Ondreja Nepelu, ktorá priniesla darovala do múzea jeho športovú pozostalosť aj s prvou zlatou olympijskou medailou Slováka získanou na ZOH. Darovala ju s veľkou prosbou, aby sa „na Ondríka nezabudlo“.

SOŠM SPRAVUJE AJ STÁLU EXPOZÍCIU LYŽOVANIA V KREMNICI

Na základe rokovania Národnej banky Slovenska – Múzea mincí a medailí v Kremnici, Slovenského združenia telesnej kultúry a Mesta Kremnica prišlo koncom roka 2001 k prevodu fondu lyžovania z majetku Múzea mincí a medailí do vlastníctva Múzea telesnej kultúry v SR. V roku 2003 bola sprístupnená v spolupráci s Mestom Kremnica Stála expozícia histórie lyžovania na Slovensku v priestoroch Informačného centra mesta Kremnica. Túto expozíciu spravuje SOŠM.

Od 6. decembra 2013 je reinštalovaná expozícia prístupná verejnosti v Bellovom dome (historická budova v susedstve Mestského úradu v Kremnica na Štefánikovom nám. č. 14) počas sobôt a nedieľ v čase od 12. do 15. hodiny. V tejto špecializovanej expozícii majú záujemcovia o lyžovanie podstatne širšiu ponuku artefaktov z tohto športu, než v polytematicky zameranej Výstavnej sieni prof. Vladimíra Černušáka v Bratislave.

Historickú prvú olympijskú medailu samostatného Slovenska získal na OH 1996 bronzový strelec Jozef Gönci. Takto sa zapísal na múzejný baner medailistov.
Historickú prvú olympijskú medailu samostatného Slovenska získal na OH 1996 bronzový strelec Jozef Gönci. Takto sa zapísal na múzejný baner medailistov.
Foto
Ján Súkup

MNOŽSTVO OLYMPIJSKÝCH KOVOV NA JEDNOM MIESTE

K 30. výročiu SOŠV pripravilo SOŠM od začiatku marca do konca mája výstavu „Olympijské príbehy a emócie“. V jej rámci vystavili viac ako 40 olympijských medailí, ktoré si reprezentanti SR vybojovali pod piatimi kruhmi počnúc OH 1996 v Atlante. Až na tri repliky všetko boli originály. Taká jedinečná zostava cenných športových trofejí na Slovensku ešte nebola. A určite dlho ani nebude.

Ako uviedla kurátorka a autorka ideového zámeru výstavy Zdenka Letenayová, slovenskí športovci od roku 1993 vybojovali na OH a ZOH spolu 42 medailových umiestení.

„V múzeu sme mohli prezentovať prvú medailu (bronzovú), ktorú získal Jozef Gönci na OH 1996 v Atlante v streľbe a tiež bronzovú, ktorú na ZOH 2022 v Pekingu vybojovali hokejisti,“ zdôraznila Zdenka Letenayová. Súčasťou slávnostného otvorenia výstavy k 30. výročiu SOŠV bolo uvedenie do života publikácie s názvom „Olympijské príbehy a emócie“ od autorov Ľubomíra Součeka a Jána Súkupa.

NAJVZÁCNEJŠIE EXPONÁTY SOŠM

Dve zlaté medaily legendárnej športovej gymnastky Věry Čáslavskej z OH 1964 v Tokiu a z OH 1968 v Mexico City ● rukavice boxera Jána Zacharu z víťazného finále OH 1952 v Helsinkáchkolekcia medailí olympijského víťaza v krasokorčuľovaní mužov na ZOH 1972 v Sappore Ondreja Nepelu, od ktorého múzeum vlastní viac ako tristo predmetov, dokumentov a suvenírov ● dúhový dres majstra sveta a zlatá medaila z MS 1974 v cyklistickom šprinte Antona Tkáča ● brankárska hokejka Vladimíra Dzurillu s podpismi spoluhráčov z víťazných MS 1972 v Prahe ● brankárska hokejka Jána Lašáka s podpismi spoluhráčov z víťazných MS 2002 v Göteborgu ● medaily hokejistu Jozefa Golonku z hokejového turnaja na ZOH 1964 v Innsbrucku (bronz) a na ZOH 1968 v Grenoble (striebro) ● strieborná medaila futbalového brankára Viliama Schrojfa z MS 1962 v Čile, ako aj plaketa pre najlepšieho brankára šampionátu ● lopta zo zápasu vo volejbale mužov ČSSR- ZSSR na OH 1964 v Tokiu o prvé miesto, aj olympijská vlajka s autogramami množstva osobností z pozostalosti rozhlasového reportéra Gaba Zelenaya ● krasokorčuliarske rondo Jozefa Sabovčíka, v ktorom súťažil na ZOH 1984 v Sarajeve.

NAJUNIKÁTNEJŠIE EXPONÁTY

Bicykel z konca 19. storočia ● drevené štvorboby z konca 19. storočia ● rukavice svetoznámeho horolezca Reinholda Messnera z Nanga Parbatu ● vyplnená prihláška kandidatúry Vysokých Tatier o právo zorganizovať ZOH 1984, ktorú mal na zasadaní MOV v lichtenštajnskom Vaduze so sebou člen MOV Vladimír Černušák, no nesmel ju podať, lebo vláda ČSSR ju neschválila... ● olympijská fakľa, s ktorou štafeta s olympijským ohňom bežala pred berlínskymi OH 1936 aj cez dnešné územie Slovenska (časť Bratislava-Jarovce) ● zbierka olympijských fakieľ z OH a ZOH, ktoré sa doteraz podarilo múzeu získať a sú vystavené v prednej časti stálej expozície.

NAJNOVŠIE PRÍRASTKY

Kombinéza olympijskej víťazky v slalome na ZOH 2022 v Pekingu Petry Vlhovej ● víťazná trofej z Hopmanovho pohára v tenise miešaných párov z roku 1998, ktorú múzeu zapožičal Karol Kučera (získal ju spolu s Karinou Habšudovou) ● trofej za 2. miesto v Davisovom pohári, ktoré vybojovali slovenskí tenisti v roku 2005 (zapožičal Karol Kučera) ● výstroj a výzbroj hokejistu 20.storočia Vladimíra Dzurillu.

Kolekcia olympijských pochodní v prednej časti Výstavnej siene prof. Vladimíra Černušáka.
Kolekcia olympijských pochodní v prednej časti Výstavnej siene prof. Vladimíra Černušáka.
Foto
Andrej Galica, SOŠV

TOP VÝSTAVY V HISTÓRII MÚZEA

...na snehu, na ľade – z histórie zimných športov na olympijských hrách (2002)

Šport a osobnosti – alebo čo nenájdete v encyklopédii športu (2008)

Víťazstvá a prehry (2013)

Everest (2014)

30x o športe ( 2015)

Nájdi si svoje hobby (2017)

90 rokov slovenského hokeja (2019)

Dokumentarista s citom pre okamih – Ladislav Bielik (2019)

Osamelý krasokorčuliar – Ondrej Nepela (2021)

Pri mikrofóne Gabo Zelenay (2022)

Olympijské príbehy a emócie (2023)

Tour Východu – cyklistické Preteky mieru (2023)

DEĽBA PRÁCE V MALOM KOLEKTÍVE

DIANA KOSOVÁ: Od júna 2022 je riaditeľkou múzea, keď na pozícii vystriedala Zdenku Letenayovú. Vedie malý kolektív erudovaných pracovníkov.

ZDENKA LETENAYOVÁ: V múzeu pracuje 37 rokov, z toho 30 rokov bola jeho riaditeľka. V súčasnosti je zástupkyňa riaditeľky pre odbornú činnosť. Bola autorka a kurátorka mnohých doterajších výstav a je iniciátorka chystaných výstav a spomienkových akcií pod patronátom múzea.

XENIA SITARČÍKOVÁ: Funkčne najstaršia pracovníčka múzea, kde pracuje 38 rokov. Má na starosti knižničný fond múzea.

VILIAM KARÁCSONY: V múzeu pracuje 18 rokov, má na starosti najmä fotografický fond múzea a jeho komplexnú digitalizáciu.

 

Projekt
Juniorský olympijský tím 2024
2 percent nadacia

Do olympijských hier v Paríži zostáva

Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri MOV