Šport a olympizmus
9 min. čítania

V nedeľu sa dožíva 90 rokov legenda nášho bežeckého lyžovania, olympionik Rudolf Čillík

(sou)
Rudolf Čillík na trati jedných z množstva pretekov, ktoré absolvoval.
Foto
Archív SOŠM

Veterán slovenského behu na lyžiach a legenda tohto športového odvetvia u nás Rudolf Čillík sa v nedeľu 7. novembra dožíva 90. narodenín. Rodák z Kremnice bol v 60. rokoch minulého storočia pod trénerským vedením Jána Terezčáka najúspešnejším československým bežcom na lyžiach a celé desaťročie bol aj kapitánom reprezentačného družstva. ČSR reprezentoval dvadsaťpäťkrát na rôznych medzinárodných pretekoch.

Rudolf Čillík v časoch svojej vrcholnej lyžiarskej kariéry.
Foto
Archív SOŠM

Člen Baníka Kremnica štartoval na VIII. zimných olympijských hrách v Squaw Valley 1960 (na 30 km trati skončil tridsiaty, na 15 km obsadil 36. miesto), aj na majstrovstvách sveta v Zakopanom 1962 a v Osle 1966 (najlepší výsledok dosiahol pri druhej účasti – 23. miesto na 50 km).

V rokoch 1957 - 1967 získal dovedna deväť individuálnych titulov majstra Československa – tri na 15 km trati, až päť na 30 km a jeden na 50 km. Ďalšie dva majstrovské tituly pridal ako člen štafety Stredoslovenského kraja.

Do reprezentácie sa dostal až ako 25-ročný

Fotografia z pretekov v Novom meste na Morave v roku 1966, keď sa Čillíkova bežecká kariéra chýlila ku koncu.
Foto
Archív SOŠM

Prostredie okolo Kremnice bolo dlhodobo veľkou liahňou bežeckých talentov. Rudolf Čillík, ktorý pochádzal z tucta detí, na lyžiach behával už od detstva. Bol však veľmi všestranný, venoval sa aj ľadovému hokeju, futbalu, volejbalu či atletike.

Prvé preteky v behu na lyžiach absolvoval v domácom prostredí ako desaťročný. Svoju kariéru potom rozvinul počas štúdia na Vojenskej leteckej škole v Olomouci, ktoré ukončil s vyznamenaním. Vtedy sa začal zúčastňovať na armádnych bežeckých pretekoch.

Na vyššiu úroveň sa však jeho výkonnosť dostala až počas štúdia letectva na Vojenskej technickej akadémii Antonína Zápotockého v Brne. Na vojenskej celoštátnej spartakiáde skončil tretí. Štúdium však z rodinných dôvodov musel predčasne ukončiť a vrátil sa do svojho rodiska.

V Kremnici sa zamestnal v Rudných baniach, kde pracoval až do predčasného dôchodku v roku 1990. V bežeckej stope sa výsledkovo výrazne presadil pomerne neskoro. Mal už 25 rokov, keď na majstrovstvách Slovenska 1956 v Ružomberku ako reprezentant Stredoslovenského kraja skončil v pretekoch na 30 km tretí. Tam zaujal trénera Jána Terezčáka, ktorý mu ponúkol spoluprácu.

Rudolf Čillík.
Foto
Archív SOŠM

Len o týždeň neskôr na medzinárodných pretekoch v Tatranskej Lomnici Čillík na 15 km trati zdolal troch reprezentantov ČSR, ktorí krátko predtým súťažili na zimných olympijských hrách v Cortine d´Ampezzo.

„Prvý deň sa bežalo 15 km, porazil som troch z našich olympionikov a skončil som 14. Okamžite ma zaradili medzi reprezentantov ČSSR a premiestnili z hotela Tatranská Lomnica do hotela Praha, kde boli ubytovaní. Pridelili ma na izbu s Ľudom Hrnčiarom, v tom čase bol jediným Slovákom v československej reprezentácii. Večer pred pretekmi si voskoval lyže zahraničnými voskmi. Ponúkol mi ich a s jeho pomocou som si namazal lyže tak ako on. Na druhý deň boli preteky na 30 km a hoci sme mali rovnako namazané, Ľudo skončil niekde okolo tridsiatky a ja som ich vyhral,“ zaspomínal si Rudolf Čillík pred dvoma rokmi v rozhovore pre časopis Život.

Jeho víťazstvo vtedy považovali za náhodu, ale o týždeň neskôr triumfoval na rovnakej trati aj na majstrovstvách ČSR v Špindlerovom Mlyne, kde mu už lyže voskoval jeho tréner Terezčák. Senzačne zdolal aj mnohonásobného majstra Československa Jaroslava Cardala. Tým si vypýtal už ozajstnú pozvánku do reprezentácie. Najprv len do „béčka“, ale zakrátko aj do A-tímu, v ktorom sa dokonca na dlhý čas stal kapitánom.

Bojovník nikdy nebežal len sám za seba

„Roky som bol jediný Slovák v československej reprezentácii. To ma motivovalo a aj preto som sa veľmi snažil, aby som čo najlepšie reprezentoval Slovensko,“ povedal pre časopis Život.

Rudolf Čillík na fotografii z roku 1960.
Foto
Archív SOŠM

Zároveň tam o sebe prezradil niečo zo svojho prístupu k športu:

„Bol som bojovník. Nikdy som na žiadne preteky nenastúpil s tým, že prehrám. Nikdy. Väčšina pretekárov dokázala tých 15 km bojovať, ale postupne sa začali lámať. Ja som to dokázal využiť, pretože som mal obrovskú motiváciu, ktorou bolo, že som Slovák a chcem Slovensko dostať do povedomia a histórie bežeckého lyžovania. V kritických momentoch som si uvedomoval, že nebežím sám za seba, ale za rodinu, za manželku, za Slovensko.

Od polovice trate som šiel už absolútne naplno. Päť kilometrov pred cieľom som si dal vždy občerstvovačku, ak som mal koho poprosiť, aj silnú čiernu kávu – aj to len na 30 alebo 50 km, to bola pre mňa taká psychická vzpruha.“

Dodal, že rôznym spôsobom si sťažoval tréningy. „Napríklad som si dával do topánok olovené vložky, aby som to mal ťažšie. A nikdy som netrénoval s pretekárskym výstrojom.“ Napriek tomu si myslí, že mohol dokázať viac, než sa mu podarilo. „Mrzí ma, že som nemohol dokázať svoje úplné kvality a že moja športová úroveň, výkonnosť a vytrvalosť neboli dostatočne využité. Škoda, že lepšie nevyužili potenciál, ktorý som v sebe nosil,“ vyjadril sa.

Fauly a podrazy ho obrali o lepšie výsledky vo svete

Keďže v reprezentácii ČSR bol Rudolf Čillík dlhší čas jediný Slovák (až neskôr sa k nemu pridal Štefan Harvan, účastník ZOH 1964 v Innsbrucku), vôbec to nemal ľahké. Keď ho ako najlepšieho bežca v krajine ako jediného nominovali na ZOH 1960 do amerického Squaw Valley, poslali ho tam bez trénera. Sám si musel zabezpečovať servis a počas pretekov mu občerstvenie, aj to až v závere, núdzovo podávali naši hokejisti. „To boli všetko také fauly a podrazy, na ktoré neviem zabudnúť,“ vyznal sa v rozhovore pre Život.

Na fotografii z odletu československej výpravy na ZOH v Squaw Valley Rudolf Čillík na schodíku tretí zhora, stupienok nad ním je krasokorčuliar Karol Divín, ktorý sa vrátil so striebornou medailou.
Foto
Archív SOŠM

V týchto ťažkých podmienkach sa pod piatimi kruhmi nedokázal presadiť adekvátne svojim schopnostiam. Na 30 km trati skončil tridsiaty, na 15 km ešte o šesť priečok nižšie. Zdolali ho mnohí pretekári, ktorý predtým nechával za sebou.

Na ďalšiu olympiádu v Innsbrucku 1964 Čillíka napriek vysokej výkonnosti nenominovali. A pôvodne chýbal aj v nominácii na majstrovstvá sveta 1966 v Osle. Tam ho zavolali až dodatočne, keď sa českým bežcom nedarilo. Priletel krátko pred záverečnou päťdesiatkou. Stihol si pozrieť len začiatok a koniec trate. Napokon obsadil 23. miesto, čo bol najlepší výsledok bežeckej časti výpravy ČSSR na šampionáte. Vtedy mal už 34 rokov.

Úspešný mládežnícky tréner, funkcionár a organizátor pretekov

Po skončení pretekárskej kariéry Rudolf Čillík pri svojom milovanom športe zostal na dlhé desaťročia. Stal sa úspešným mládežníckym trénerom. Z jeho zverencov v bežeckej stope to najďalej dotiahla Gabriela Sekajová, neskôr medailistka z MS 1974 vo Falune i zo ZOH 1984 v Sarajeve. Bol jej prvým trénerom.

V Kremnici viedol v tréningovom stredisku mládeže aj neskoršieho olympijského víťaza v chôdzi na 20 km Jozefa Pribilinca, ktorého tam otec poslal z blízkej Kopernice na učilište. Pribilinec s odstupom rokov povedal, že jeho prvý tréner Čillík bol preňho ako zaslúžilý majster športu (tento titul dostal v roku 1969) veľkou autoritou. Napokon však presedlal na chôdzu.

Olympijský víťaz v chôdzi na 20 km zo Soulu 1988 Jozef Pribilinec pred niekoľkými rokmi v spoločnosti svojich bývalých trénerov - Rudolf Čillík (vpravo) ho viedol ako chlapčisko v čase, keď sa venoval behu na lyžiach a Juraj Benčík potom počas slávneho chodeckého obdobia.
Foto
Ivan Čillík

Významné bolo aj funkcionárske pôsobenie Rudolfa Čillíka. Dlhší čas bol šéfom bežeckého úseku a členom predsedníctva slovenského lyžiarskeho zväzu, pôsobil aj v orgánoch federálneho zväzu. Bol jeden zo zakladateľov a niekoľko rokov riaditeľ Bielej stopy SNP, ako aj riaditeľ Bezroukovho memoriálu. Založil aj ďalšie menšie preteky. Zaslúžil sa o postavenie umelej tréningovej 300 m dlhej bežeckej na Revolte a podieľal sa na výstavbe lyžiarskych bežeckých tratí na Skalke.

Keď mala v roku 1974 na Krahuliach premiéru Biela stopa SNP – najmasovejšie bežecké lyžiarske podujatie u nás, práve on dostal česť štartoval s číslom 1. V regióne okolo Kremnice predstavoval naozaj veľkú legendu. Niekoľko mesiacov pred tým, ako v roku 2011 oslavoval osemdesiatku, mestské zastupiteľstvo v jeho rodnej Kremnici dalo bežeckému štadiónu na Skalke názov Lyžiarsky štadión Rudolfa Čillíka.

Mnoho artefaktov aj písomností venoval múzeu, ktoré o ňom vydalo brožúru

Rudolf Čillík predčasom venoval množstvo artefaktov aj písomností s väzbou na lyžovanie Stálej expozícii lyžovania na Slovensku v Kremnici. Bol jedným z iniciátorov jej zriadenia. Expozíciu spravuje Slovenské olympijské a športové múzeum (v minulosti Múzeum telesnej kultúry v SR).

Obálka brožúry o Rudolfovi Čillíkovi.
Foto
SOŠM

Pri príležitosti reinštalácie tejto expozície múzeum v roku 2013 v edícii „Z depozitára múzea“ vydalo brožúru s názvom „Rudolf Čillík“. V nej je aj autentický prepis Čillíkovho denníka, ktorý si písal počas VIII. zimných olympijských hrách 1960 v Squaw Valley. Knižka je dostupná TU:

V príhovore pri slávnostnom uvedení brožúry si Rudolf Čillík zaspomínal na obdobie svojich začiatkov i vrcholných úspechov, trénerskú aj funkcionársku činnosť. V závere vyslovil nádej, že rád by sa dožil, aby slovenskí reprezentanti opäť ukázali silu slovenského bežeckého lyžovania na svetových podujatiach. Žiaľ, od naplnenia tohto želania sme čoraz vzdialenejší...

Ocenenie mimoriadnych zásluh o rozvoj slovenského lyžovania

Rudolf Čillík pôsobil aj ako podpredseda Olympijského klubu Banská Bystrica a člen etickej rady Slovenského olympijského výboru (SOV). V roku 2002 mu Slovenský olympijský výbor udelil Strieborné kruhy SOV a v roku 2013 Zlatý odznak SOV. Boli tak ocenené jeho mimoriadne zásluhy o rozvoj lyžovania na Slovensku.

Slovenský olympijský a športový výbor jubilantovi Rudolfovi Čillíkovi k jeho deväťdesiatinám srdečne blahoželá!

Podujatia a športovci
Buďte pripravení zažiariť

Súvisiace

Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri