Športové aktuality
Bratislava
10 min. čítania

V SOŠM otvorili výstavu Tour Východu z histórie legendárnych cyklistických Pretekov mieru

Profile picture for user soucek
Ľubomír
Souček
Artefakty z Pretekov mieru.
Foto
Andrej Galica, SOŠV

Slovenské olympijské a športové múzeum (SOŠM) v utorok popoludní sprístupnilo ďalšiu tematickú výstavu – s názvom Tour Východu (z histórie cyklistických Pretekov mieru). Na jej vernisáž vo Výstavnej sieni prof. Vladimíra Černušáka prišli mnohé významné osobnosti histórie nielen slovenskej, ale aj medzinárodnej cestnej cyklistiky.

Preteky s najkrajším menom boli klenotom svetovej cyklistiky

Výstava Tour Východu je venovaná 75. výročiu založenia kedysi legendárnych cyklistických Pretekov mieru. Tie sa od štartu premiérového ročníka 1. mája 1948 (vtedy jediný raz v histórii išli až po dvoch trasách - z Prahy do Varšavy aj z Varšavy do Prahy) na viac než polstoročie stali ozajstným klenotom svetovej amatérskej cestnej cyklistiky. Po zmene spoločenských pomerov v roku 1989 sa však začali ocitať v kríze, ktorá sa ešte prehĺbila po zjednotení profesionálneho a amatérskeho pelotónu. Zanikli v roku 2006.

Hovorilo sa, že sú to preteky s najkrajším menom. Počas prvých štyroch ročníkov prepájali len dve krajiny – ČSR a Poľsko. Od roku 1952 už mierový pelotón putoval na cestách medzi hlavnými mestami troch krajín - Česko-Slovenska – Prahy (P), Poľska – Varšavy (W) a bývalej Nemeckej demokratickej republiky – Berlína (B). No a roku 1985 premiérovo zavítal aj na cesty v bývalom Sovietskom zväze.

Poradie prvých písmen názvov troch hlavných miest tradičných usporiadateľských krajín (P – W – B) sa obmieňalo v označení jednotlivých ročníkov podľa toho, kde preteky vyštartovali, kadiaľ išli a v ktorej metropole prišli do svojho cieľa.

Pohľad do sály počas vernisáže.
Pohľad do sály počas vernisáže.
Foto
Andrej Galica, SOŠV

Viackrát aj na slovenskom území

Nie vždy to však platilo absolútne, pretože napríklad v roku 1988 Preteky mieru namiesto Prahy odštartovali z Bratislavy. A hoci cez územie bývalej ČSR/ČSSR/ČSFR trať väčšinou viedla cez mestá a obce v Čechách a na Morave, neraz išla aj cez slovenské územie. A predovšetkým slovenské kopce často zamiešali celkovým poradím.

Medzi etapovými centrami Pretekov mieru sa objavilo spolu osem slovenských miest – šesťkrát Banská Bystrica, päťkrát Dubnica nad Váhom, trikrát Bratislava, po dva razy Košice, Poprad aj Žilina a jedenkrát Svit a Levice.

Modré tričká zdobili pretekárov z najlepšieho družstva, fialový zase najaktívnejšieho pretekára. A vpravo je československý dres.
Modré tričká zdobili pretekárov z najlepšieho družstva, fialový zase najaktívnejšieho pretekára. A vpravo je československý dres.
Foto
Andrej Galica, SOŠV

Státisíce okolo ciest, desaťtisíce na štadiónoch

Preteky mieru od roku 1948 v máji každoročne pútali obrovskú pozornosti verejnosti nielen v hostiteľských krajinách, ale postupne v celej Európe, ba aj v niektorých krajinách iných kontinentov.

Cesty, ktorými viedla trať, lemovali státisíce divákov a na futbalových štadiónoch so škvarovými dráhami, kde etapy najčastejšie vrcholili, sa tiesnili desaťtisíce. Na obrovských štadiónoch vo Varšave a v Berlíne bývalo dokonca takmer po stotisíc ľudí, ktorí vytvorili atmosféru ako na veľkých futbalových derby-zápasoch.

Bez nadsádzky možno povedať, že pre ľudí v Česko-Slovensku Preteky mieru znamenali to, čo pre Francúzov dodnes znamenajú Tour de France, pre Talianov Giro d´Italia či pre Španielov Vuelta s Espaňa. Bol to naozajstný cykllstický megasviatok. Premianti týchto pretekov sa tešili obrovskej popularite.

Preteky mieru boli predovšetkým zážitky

Kamil Haťapka.
Kamil Haťapka.
Foto
Andrej Galica, SOŠV

V rámci vernisáže prehovorili viaceré osobnosti, spojené s Pretekmi mieru. Náš legendárny cyklistický tréner, už 91-ročný Kamil Haťapka, na PM viackrát pôsobil ako tréner reprezentácie ČSSR. Podpísal sa pod celkový triumf Vlastimila Moravca v roku 1972. Družstvo ČSSR vtedy obsadilo druhé miesto zo ZSSR. „Žiaľ, traja z tohto družstva už nežijú – Moravec, Hrazdíra a Háva,“ pripomenul veľké mená. Haťapka však trénoval aj časovkárske družstvo ČSSR, ktoré už v už neexistujúcej časovke družstiev na 100 km získalo dve medaily na majstrovstvách sveta.

„V prvom rade by som sa chcel poďakovať organizátorom tejto výstavy, pretože mladí o Pretekoch mieru nič nevedia. Starí však na ne radi spomínajú. Boli to krásne roky. Tisícky ľudí sa vtedy ponáhľali zo zamestnania, aby mohli sledovať závery etáp v televízii. Boli to preteky s najkrajším menom. Pre nás boli niečo ako Tour de France. Mali by sa podľa mňa uskutočňovať aj dnes. Je mi veľmi ľúto, že zanikli,“ povedal a pochválil sa, že do šesťčlenných tímov ČSSR na jednotlivé ročníky sa prebojovali viacerí cyklisti z „jeho“ Interu Bratislava.

Dušan Zeman.
Dušan Zeman.
Foto
Andrej Galica, SOŠV

Haťapka pripomenul, že v roku 1972 významne pomohol Vlastimilovi Moravcovi v boji o celkové prvenstvo Dušan Zeman. „Mal veľký podiel na víťazstve Moravca. Bol jeho najlepší priateľ,“ povedal.

„Pred poslednou etapou mal na sovietskeho pretekára Neľjubina náskok päť sekúnd. Na prvej rýchlostnej prémii sa v tesnom súboji zdalo, že Neľjubin vyhrá a ja skončím druhý. To by nám však nič neriešilo, pretože za víťazstvo na prémii bola bonifikácia päť sekúnd. Ja som teda postrčil dopredu Taliana, ktorý Neľjubina predstihol. Moravcov náskok sa znížil na dve sekundy a jeho triumf bol ohrozený až do konca. Potom však začalo pršať a pred finišom sme aj s jeho najväčším súperom obaja na mokrej ceste spadli. Ja som si pritom zlomil zápästie,“ zaspomínal si Dušan Zeman na azda najdramatickejšie vyvrcholenie Pretekov mieru v ich histórii.

Pavol Gálik.
Pavol Gálik.
Foto
Andrej Galica, SOŠV

Pavol Gálik vyhral na Pretekoch dve etapy, pričom tá prvá v roku 1976 do Krakova patrila medzi naozaj kruté. „V Tatrách nás zastihlo sneženie a veľa pretekárov vzdalo. Aj z našej šestice to zabalili dvaja. Mne sa podarilo zvíťaziť a po etape som sa posunul na tretie miesto v celkovej klasifikácii. Žiaľ, neudržal som si, pretože v družstve sme si navzájom málo pomáhali. Celkove som skončil deviaty,“ prezradil Pavol Gálik a dodal: „O rok neskôr som v dojazde etapy na štadióne tiež v Poľsku vyťažil z rozbrojov medzi najlepšími sovietskymi pretekárkmi Pikuusom a Averinom a znovu som zvíťazil.“ Ďalší etapoví víťazi zo Slovenska: 12x Vlastimil Ružička, 3x Ján Svorada, 2x Jozef Regec, 1x Dušan Zeman, Ján Wenczel a Anton Novosad.

Miroslav Lipták.
Miroslav Lipták.
Foto
Andrej Galica, SOŠV

Miroslav Lipták je jeden z troch Slovákov, ktorí v celkovom poradí Pretekov mieru skončili v prvej trojke. V roku 1991 skončil tretí. Ešte v 50. rokoch obsadil konečné druhé aj tretie miesto rodák z českých Loun Vlastimil Ružička, v roku 1990 triumfoval Ján Svorada. „Ja som absolvoval viacero ročníkov Pretekov mieru. Pri prvom štarte v roku 1988 som skončil celkove šestnásty. O rok neskôr som už bol piaty, keď v časovke do Trutnova som bol tretí. Svorada celkovým triumfom ďalší rok nasadil latku hodne vysoko, ale v roku 1991 som sa mu dosť priblížil. Tretie miesto v PM patrí k mojim najväčším úspechom, spolu s víťazstvom na Okolo Slovenska v roku 1990,“ zaspomínal si Miroslav Lipták.

Pohľad do sály počas vystúpenia Petra Privaru.
Pohľad do sály počas vystúpenia Petra Privaru.
Foto
Andrej Galica, SOŠV

Súčasný prezident Slovenského zväzu cyklistiky Peter Privara štartoval na Pretekoch mieru jediný raz – v roku 1989. „Bol to pamätný ročník, pretože v šesťčlennom družstve ČSSR sme boli až štyria Slováci. Jan Svorada vtedy bojoval so skvelým Nemcom Ludwigom o fialový dres,“ pripomenul. A dodal, že nedávno sa v Česku zúčastnil na stretnutí legiend z 75. výročiu Pretekov mieru. „Tam sa už len spomínalo. O tom viac som hrdý, že nám sa už takmer sedem desaťročí darí zachovávať tradíciu pretekov Okolo Slovenska,“ pochválil sa.

Milan Michalič,
Milan Michalič,
Foto
Andrej Galica, SOŠV

„Preteky mieru boli predovšetkým zážitky,“ nadviazal svojou spomienkou bývalý rozhlasový reportér Milan Michalič, ktorý absolvoval 15 ročníkov – rovnako ako jeho slávny predchodca Gabo Zelenay, ktorý od roku 1978 sedel v športovej redakcii rozhlasu oproti nemu. Pre Michaliča ten najsilnejší zážitok bol, keď sa v roku 1990 s krátkym živým vstupom „vtesnal“ do vysielania, kde sa s tým nepočítalo, pretože v hlavnej vysielacej relácii by mu dali slovo, až keď by už bolo po všetkom. „Takto som mohol naživo oznámiť triumf Jána Svoradu nielen v časovke Bielsko-Bialej, ale aj v celých Pretekoch mieru,“ zaspomínal si a dodal, že akreditovaných novinárov nielen z domova, ale aj zahraničia, spájali na tomto podujatí veľmi kolegiálne vzťahy.

Spomienky prítomných na slávnu históriu Pretekov mieru po týchto výpovediach oživil aj trojminútový film, ktorý z archívnych materiálov pripravil Stanislav Štefánik.

Čo všetko môžete vidieť na výstave?

Autor scenára i libreta aj kurátor výstavy je Viliam Karácsony zo SOŠM. Spoločne s kolegami z múzea nainštaloval pútavú výstavu, ktorej súčasťou sú okrem dobových fotografií bicykle, dresy, prilby, trofeje, tretry, trofeje, cyklistické brašne, odznaky, vlajočky, filatelistické exponáty a mnohé ďalšie zaujímavé artefakty, všetky spojené as Pretekmi mieru.

Viacero vystavených exponátov vlastní múzeum už roky – tie najstaršie sa viažu k prvým veľkým legendám PM Janovi Veselému a Vlastimilovi Ružičkovi. Tieto artefakty, vrátane ich bicyklov a mohutných trofejí, si návštevníci výstavy môže pozrieť v prvých dvoch vitrínach zľava.

Aj vlajočky patrili k obľúbeným zberateľským kúskom z Pretekov mieru.
Aj vlajočky patrili k obľúbeným zberateľským kúskom z Pretekov mieru.
Foto
Andrej Galica, SOŠV

Ďalšie exponáty si SOŠM požičalo zo súkromných zbierok trénera Kamila Haťapku, bývalých pretekárov Antona Novosada (víťaz 1 etapy Pretekov mieru), Jozefa Regeca (víťaz 2 etáp, niekoľko išiel v žltom drese), Miroslava Liptáka (celkove tretí v roku 1991), či vicemajstra sveta Milana Dvorščíka, ktorý zapožičal svoj bicykel.

Iné vystavené exponáty zase pochádzajú od športových novinárov - buď z ich pozostalosti (Gabo Zelenay, Igor Mráz), alebo ich zapožičali (Milan Michalič, Ľudovít Lučanič, Zdenko Kríž, Ľubomír Souček). Vystavené sú aj filatelistické exponáty s väzbou na Preteky mieru zo zbierky Vojtecha Jankoviča.

Spestrením výstavy, ktorá nemá spojitosť s Pretekmi, je vystavenie bicykla Petra Sagana. „Peter veľmi posunul dopredu celú svetovú cyklistiku. Bárs sme znovu našli takého pretekára a bárs by sa vrátili niekdajšie Preteky mieru,“ zaželal si Kamil Haťapka.

Výstavu Tour Východu si verejnosť bude môcť pozrieť prinajmenšom do konca augusta.

Odovzdanie vyznamenaní SOŠV B. Delejovi, J. Petrovičovi a K. Pátekovi

Súčasťou vernisáže bolo aj odovzdávanie vyznamenaní Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) trom osobnostiam, výrazne spätým s cyklistikou, ktoré však boli či sú aktívne aj v inom spojení so športom.

Viceprezidentka SOŠV Danka Barteková odovzdala Strieborný odznak SOŠV bývalému reprezentantovi ČSSR v dráhovej cyklistike, neskôr trénerovi a významnému funkcionárovi armádneho športu Jánovi Petrovičovi aj bývalému cyklistovi, známemu športovému lekárovi a športového a cyklistickému funkcionárovi Branislavovi Delejovi. Bronzový odznak SOŠV si prevzal bývalý reprezentant ČSSR v cestnej cyklistike a dlhoročný športový novinár Karol Pátek.

Na spoločnej fotografií noví držitelia vyznamenaní SOŠV Branislav Delej, Ján Petrovič a Karol Pátek, spolu s nimi viceprezidentka SOŠV Danka Barteková.
Na spoločnej fotografií noví držitelia vyznamenaní SOŠV Branislav Delej, Ján Petrovič a Karol Pátek, spolu s nimi viceprezidentka SOŠV Danka Barteková.
Foto
Andrej Galica, SOŠV
Projekt
Juniorský olympijský tím 2024
2 percent nadacia

Do olympijských hier v Paríži zostáva

Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri MOV