Los Angeles 1984

XXIII
OH
Krajina
Dátum konania
-
Otvoril
prezident Ronald Reagan
Počet NOV
140
Počet športov
21
Počet disciplín
221
Počet odvetví
29
Počet športovcov
6829
Mužských športovcov
5263
Ženských športovkýň
1566
Slovenských športovcov
0

Na OH 1984 v americkom Los Angeles prišla odveta za bojkot predošlých OH v Moskve. Národný olympijský výbor ZSSR rozhodol, že sovietski športovci sa na OH v Los Angeles nezúčastnia. Oficiálne to zdôvodnil tým, že štátne orgány USA vedú štvavú kampaň proti športovcom zo socialistických krajín a organizátori nevedia zaručiť ich bezpečnosť, ani dodržanie Olympijskej charty. Pod tlakom mocnosti, ktorá dominovala celému tzv. socialistickému bloku, svoju neúčasť oznámili aj národné olympijské výbory ďalších krajín, vrátane ČSSR. Tie si potom v rôznych krajinách sovietskeho bloku usporiadali „trucolympiády“ v rôznych športoch pod názvom Družba. Zo socialistických krajín štartovali len športovci z Rumunska a Juhoslávie a po dlhých rokochaj z Číny. Práve čínsky gymnasta Li Ning získal na OH 1984 najviac medailí – šesť, z toho tri zlaté. Napriek bojkotu bola účasť zo 140 krajín rekordná.
Obrovské náklady na usporiadanie OH spôsobili, že o OH 1984 sa uchádzala len kalifornská metropola. Aby nečelila odporu daňových poplatníkov, vymohla si výnimku. Špecifikou OH v Los Angeles bol fakt, že ako prvé v histórii boli financované výhradne súkromným kapitálom. Televízna spoločnosť ABC zaplatila za vysielacie práva dovtedy nepredstaviteľných 225 miliónov dolárov. V najbohatšej ekonomike sveta sa organizátorom podarilo získať obrovské príjmy aj zo sponzoringu a z predaja vstupeniek a licencií. Dokonca urobili aj veľmi kritizovaný krok, keď ponúkli verejnosti možnosť účasti v štafete s olympijským ohňom za peniaze. Finančný úspech organizátorov OH 1984 bol kolosálny.
Do programu pribudli nové „odvetvia“ v rámci už existujúcich športov – synchronizované plávanie a moderná gymnastika. Celkový počet účastníkov bez es z väčšiny socialistických krajín však bol nižší ako na OH 1972 a ani úroveň v mnohých športoch (najmä vo vzpieraní) nebola najvyššia. Pri okyptenej účasti Američania dokonale využili domáce prostredie a podporu rozhodcov predovšetkým v subjektívne posudzovaných športoch. Dosiahli ešte väčšiu dominanciu, ako Sovietsky zväz pri ich neúčasti v Moskve. Získali síce celkove menej medailí (173), ako ich najväčší rivali pred štyrmi rokmi, ale 83 zlatých kovov výpravy USA sa stalo novým absolútnym olympijským rekordom, ktorý platí dodnes. Hry patrili predovšetkým atlétovi Carlovi Lewisovi, ktorý rovnako ako Owens na OH 1936 triumfoval v behoch na 100, 200 m i v skoku do diaľky a bol aj členom zlatej štafety na 4x100 m. Najcennejšiu medailovú zbierku však získala rumunská športová gymnastka Ecaterina Szabóová.