Športové aktuality
14 min. čítania

Prvý tréner Petra Sagana Peter Zánický: Peter je svetový fenomén

Profile picture for user horvath
Martin
Horváth
Foto
TASR/Erika Ďurčová

Prvý tréner Petra Sagana Peter Zánický priviedol svojho hviezdneho zverenca v začiatkoch jeho kariéry k titulu juniorského majstra sveta v horskej cyklistike a k štvrtej priečke na majstrovstvách sveta v rovnakom odvetví. S Petrom Saganom sa predstavil v rámci horskej cyklistiky aj na olympijských hrách v brazílskom Riu de Janeiro, kde „Rýchlikovi spod Dubňa“ výborne rozbehnuté preteky pokazili dva defekty ďaleko od depa. Podieľal sa aj na príprave Juraja Sagana, s ktorým stále zvykne trénovať. Aktuálne Zánický pôsobí ako riaditeľ úspešného cyklistického podujatia Detská tour Petra Sagana a nových Saganov hľadá aj v klube s podobným názvom Cyklistická tour. Viac o kariére Petra Zánického, o bratoch Saganovcoch či o slovenskej cyklistike sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.

Peter Zánický sa narodil 29. septembra 1972 v Žiline. K cyklistike sa dostal, keď mal 16 rokov. Následne začal s trénerskou činnosťou a Petra Sagana na začiatku jeho kariéry priviedol k pozoruhodným výsledkom. Neskorší trojnásobný majster sveta v cestných pretekoch s hromadným štartom sa pod Zánického vedením stal juniorským majstrom sveta v horskej cyklistike a skončil štvrtý v rovnakom odvetví na majstrovstvách sveta do 23 rokov v austrálskej Canberre 2009. So svojím niekdajším fenomenálnym zverencom sa zúčastnil v horskej cyklistike aj na OH v Riu de Janeiro 2016. Trénoval taktiež Petrovho staršieho brata Juraja. Zánický pôsobí aj ako riaditeľ populárneho cyklistického podujatia pre deti s názvom Detská Tour Petra Sagana. Zároveň trénuje mládež v rámci žilinského klubu Cyklistická tour.

Ako ste sa dostali k športu?

Počas detstva som skúšal viacero športov ako orientačný beh, atletiku a hrával som aj futbal. V období dospievania som čítal časopis Stadion. Zaujal ma v ňom cyklista Eddy Merckx. Začal som si vystrihovať články. V tom čase bol problém dostať sa ku kvalitnému bicyklu, ale podarilo sa mi obstarať nejakú „pologalusku“. Tak som prišiel k cyklistike, s ktorou som začal relatívne neskoro, až v 16 rokoch. Drží ma však až dodnes.

Spomínate si rád na vašu aktívnu športovú kariéru?

Myslím si, že v porovnaní s mojím zverencom, ktorý to dotiahol veľmi ďaleko, bola veľmi podpriemerná. V dorasteneckej kategórii som jazdil v žilinskom klube. Vtedy záujem o cyklistiku ešte nebol taký veľký ako dnes. Medzi mužmi sme potom pôsobili dvaja. Bolo komplikované cestovať na preteky či tréningy. Museli sme sa presúvať vlakom, čo sa nedá porovnať s dneškom. Po dvoch rokoch som aktívnu cyklistickú kariéru zanechal. Plynule som prešiel k trénerskej činnosti.

Boli začiatky jednoduché, alebo ste si museli prejsť aj tŕnistými chodníkmi?

Kým som si spravil základnú trénerskú licenciu a potom vyššiu, bolo to v podstate na báze školského krúžku. Deti nemali ešte ani bicykle v dobrom stave. Začiatky boli rozpačité, ale práve druhá desiatka chlapcov si pripísala viacero úspechov. V nej sa objavili bratia Saganovci a iní mladí chalani, ktorí patrili medzi tých lepších v rámci Slovenska. „Stmelili sa“, čo ma ešte viac motivovalo v trénerskej činnosti. Odvtedy sa tomu venujem naplno.

Snažíte sa sledovať nové trendy, prípadne sa inšpirovať od niektorého z trénerov?

Je veľmi dôležité sledovať trendy. Veľa času trávim na tréningu s Jurajom Saganom. Spolu bicyklujeme, keď má relatívne menej intenzívnu prípravu. Často rozoberáme systém v profesionálnej cyklistike, čo sa týka trénerov Bory-hansgrohe. Zaujíma ma fungovanie aj ďalších elitných tímov, ako je napríklad Ineos. Snažím sa nadobúdať nové poznatky nielen takouto formu, ale čítam aj knihy. Samozrejme, je dôležité sledovať aktuálne trendy, aby človek nerobil len podľa systému, ktorý tu bol v minulosti.

Vyzdvihli by ste niektorý z vašich trénerských úspechov?

V prvom rade môžeme v tomto smere hovoriť o Petrovi Saganovi. Pre mňa bol vrchol trénerskej kariéry, že som sa s Petrom v roku 2016 zúčastnil na olympijských hrách v Riu de Janeiro pri jeho návrate k horskej cyklistike. Určite to beriem ako najväčší trénerský úspech. Taktiež som stál pri Petrovi, keď sa stal prvýkrát juniorským majstrom sveta v horskej cyklistike 2008 v talianskom Val di Sole. Aj v súčasnosti máme v našom klube Cyklistická tour viacero talentovaných cyklistov, ktorí už dosiahli úspechy. Napríklad to je Mišo Šichta, ktorý sa mi javí typologicky podobne ako Peter. To znamená, že dokáže byť konkurencieschopný v cyklokrose, na ceste, aj na horských bicykloch. Stal sa v mládežníckych kategóriách už majstrom Slovenska a získal aj medaily v rôznych odvetviach.

Máte trénerskú víziu do budúcna?

Tiež som si stanovil úlohu pracovať s menšími deťmi. Máme v podstate najväčší klub na Slovensku. Našou filozofiou je teraz, že keď sa deti rozhodnú pokračovať, tak sa posunú ďalej, kde budú môcť pracovať ešte detailnejšie a systematickejšie. Snažíme sa skôr spraviť prvý krok, aby sa deti naučili správne trénovať. Aby netrénovali veľa, čo je častý jav. Športovec by mal byť v úvode kariéry veľmi všestranný. Žiaľ, momentálne sa veľmi rýchlo deti začínajú špecializovať. Chcem im dať dobré základy. Verím, že potom budeme o nich počuť.

Ako tréner Petra Sagana v rámci horskej cyklistiky ste sa zúčastnili aj na OH v Riu de Janeiro 2016. Vynárajú sa vám pozitívne spomienky?

Vzhľadom na to, že išlo pre mňa o premiérovú účasť pod piatimi kruhmi, bol to pre mňa obrovský zážitok. K OH v Riu sa viaže aj jedna zaujímavá spomienka. Rád sa udržiavam v kondícii. V jeden deň pred raňajkami som si išiel zabehať. Zrazu som uvedomil, že vedľa mňa beží olympijský víťaz v kenských farbách. Mal som možnosť stretnúť aj ďalších športovcov, no v dôsledku vzdialenosti dejiska súťaží v horskej cyklistike som nemohol vidieť až tak veľa zápolení. Videl som, ako celý gigantický „kolos“ funguje. Zúčastnil som sa na záverečnom ceremoniáli, čo je taktiež ohromná vec. Užil som si to, aj keď po športovej stránke to nevyšlo úplne tak, ako sme chceli. Je to však šport a šťastie pri Petrovi v Riu nestálo.

Čo pre vás znamená pojem olympijské hry?

Viem, že pre väčšinu športovcov ide o vrchol kariéry. Ide o symbiózu všetkých športovcov. Toto podujatie má naozaj peknú myšlienku a veľmi sa mi páči. Môžeme polemizovať o tom, že v niektorých športoch, ako sú futbal alebo možno aj cestná cyklistika, neznamená pre niektorých úplný top level. Stále však v 90 percentách športov je vrchol práve olympijská medaila, či pre niekoho vôbec účasť. Veľakrát tomu športovci podriadia celú svoju športovú kariéru. Pre nás trénerov je takisto veľkým úspechom a cťou, keď sa dostanú na takéto významné podujatie. Nesmierne si to vážim, že som na nich mohol zúčastniť. Podotýkam, že ide o vrchol mojej trénerskej kariéry.

Máte ideálny vzťah so svetovou cyklistickou megahviezdou v osobe Petra Sagana?

Keď sme boli v roku 2009 na sústredení v Himalájach, som Petrovi povedal, že ak zajazdí na majstrovstvách sveta v horskej cyklistike do piateho miesta, tak prejdeme na tykanie. To sa aj stalo. V austrálskej Canberre skončil na 4. mieste v kategórii do 23 rokov. Náš vzťah sa tým zmenil. Nie je to tak ako v začiatkoch, keď sme fungovali na autoritatívnejšom princípe tréner-dieťa. Viac je to o kamarátstve. Keď som v Petrovej prítomnosti, tak sa ho každý pýta, čo chce dosiahnuť. Často sa vzhľadom na to rozprávame aj o mimošportových témach, pretože sa niekedy snažím byť viac psychológom, než športovým trénerom. Snažím sa byť trošku na druhej strane. Otázky sú viac mierené na život a na pocity. Aj takýto slávny športovec zažíva veľa psychicky náročných situácií. Preto mu chcem byť „poruke“ v tomto smere. Veľakrát sa stretneme pri rodinnej oslave. Rovnako to je na pretekoch, na ktorých však priestor na súkromné rozhovory príliš nemáme. Niekedy si zatelefonujeme. Sme v kontakte. Myslím si, že máme fajn vzťah a stále si máme čo povedať.

Spomínali ste, že chodíte trénovať aj s Jurajom Saganom. Je v porovnaní s Petrom v niečom odlišný?

Obidvaja sú rozdielni predovšetkým povahovo. Aj to, že ma napriek vekovému rozdielu zavolá na tréning, prezrádza naše spoločné záujmy. Veľmi dobre sa mi s ním spolupracuje. Rozprávame sa aj o športovej časti, čo sa týka nadchádzajúceho programu pretekov. V uplynulom roku som bol práve za Jurajom a Erikom Baškom na Kanárskych ostrovoch na sústredení. Mali sme sa takisto tento rok stretnúť s nimi a s Petrom v rovnakej destinácii. Týždeň predtým, ako som mal za nimi vycestovať, chalani nešťastne ochoreli na COVID-19. To nám skrížilo plány, čo ma mrzí. Za tých desať dní, keď je človek s nimi, tak oveľa hlbšie prenikne do duší chalanov.

Médiá v súčasnosti často rozoberajú prestup Petra Sagana do iného tímu. Ostane podľa vás v zoskupení Bora-hansgrohe, alebo ho uvidíme v nasledujúcej sezóne v iných farbách?

Vo väčšej miere to rozoberám s Jurom. Aktuálne ešte nič nie je „upečené“, ako sa médiá snažia naznačovať. Veľakrát som sa vyjadril, že najväčším problémom prestupu je zaangažovanie výrobcu bicyklov Specialized. Veľa fanúšikov možno nevie, že práve táto spoločnosť uhrádza značnú časť Petrovho platu. V tomto ohľade ide o významného partnera. Na tejto značke bicyklov jazdia z elitných tímov len Bora-hansgrohe a Deceuninck - Quick-Step. Nie je také jednoduché prestúpiť niekam, kde sa používa iný materiál. Je teda šanca, že Peter ostane vo svojom aktuálnom pôsobisku, hoci to v tomto momente tak nevyzerá. Zažil tam veľa dobrého a je tam fajn partia. Na druhej strane môžeme vidieť, že nemecký tím posilňuje a dokáže vyhrávať aj bez Petra. To si uvedomujú. Deuceninck – Quick-Step by z môjho pohľadu nebola správna voľba. To nepovažujem za reálne. Sám som zvedavý, ako to dopadne. Čoskoro sa dozvieme.

Existujú aj iné možnosti?

Napríklad by to mohol byť Movistar, v ktorom bude končiť kariéru Alejandro Valverde. Peter je s ním dobrý kamarát. Petrovi manažéri Lombardi a Uboldi žijú v Španielsku, takže kontakty so španielskymi tímami majú veľmi dobré. Hovorí sa aj o tíme UAE Emirates. Tam však problém spočíva vo výrobcovi bicyklov, pretože oni jazdia na značke Colnago. Možností je však viac. Myslím, že francúzsky tím to nebude. Peter príliš neinklinuje k Francúzom, čo mi viackrát povedal. Musíme povedať aj to, že Peter aktuálne nie je v takej pozícii, ako bol pred dvomi-tromi rokmi. Vtedy si mohol vyberať. Je dôležité, akú ponuku dostane na stôl.

Pracujete s mládežou a ste aj riaditeľ pretekov pre deti Detská tour Petra Sagana. Mohol by nám podľa vás v budúcnosti vyrásť jeho nástupca?

Podmienky na cyklistiku na Slovensku sa na základe Petrových výsledkov zlepšili. Aj vďaka Detskej tour Petra Sagana vnímame obrovský záujem detí o tento šport, čo je super. Keď Peter v detstve štartoval na pretekoch, tak sa na štart postavilo desať detí. Dnes máme v jednej kategórii 80 detí. To je Petrov prínos. Na druhej strane deti veľmi skoro začínajú a vzhľadom na to aj v nízkom veku končia. Chceli by sme, aby sme o tých deťoch počuli aj medzi dospelými. Samozrejme, nejaké „lastovičky“ tu sú aj budú. Nechcel by som však mať veľké oči, že by sme mohli očakávať nového Petra Sagana. Veď to je svetový fenomén, nie slovenský. Ak sa však podarí dostať ďalšiemu Slovákovi do najvyššej kategórie cyklistiky – do tímu World Tour, to bude veľký úspech. Verím, že to sa podarí aj po skončení Petrovej kariéry.

Na čom by sa dalo z vášho pohľadu popracovať v rámci vášho športu?

Všetci povedia, že sú to financie. V tomto budem trošku oponovať. Samozrejme, peniaze sú dôležité, ale nie najdôležitejšie. To vidíme aj na Petrovom prípade. Financiami príliš nedisponoval. Zo začiatku jazdil na starších modeloch bicyklov. Neriešili sa kolesá či karbóny a je tam, kde je. Nezmenilo na tom nič ani to, že momentálne je iná doba. Vôbec nie. Určite však treba mať dostatok financií, aby špička mala zabezpečené sústredenia a podobne. Základ je v každom prípade, že športovec musí tvrdo pracovať a „milovať“ svoj šport. Peniazmi si to nezískate. Najdôležitejšia cesta je „podchytávať“ deti, aby mali radi cyklistiku. Naozaj musíme do cyklistiky dostávať deti, ktoré majú motiváciu. Nemôžu byť „vyhorené“, čo sa nám niekedy stáva. Rovnako treba, aby stále napredovala trénerská komunita. Treba sledovať, ako to funguje v zahraničí.

Čo vás čaká v najbližšom období?

Od októbra prakticky nemôžeme nič robiť, čo sa týka tréningu. Verím, že náš klub Cyklistická tour začne postupne fungovať. Obmedzenia sú také, že aktuálne môže trénovať spolu šesť ľudí. Chceli by sme začať trénovať po menších skupinkách s ostatnými trénermi. V máji sa začínajú v Drozdove preteky Slovenského pohára. Rovnako verím, že bude môcť odštartovať populárne podujatie Detská tour Petra Sagana. Malo sa začať súťažiť už v apríli, no mohlo by byť v programe s menším oneskorením. O to viac by sa na detskú tour mohli deti tešiť. Dúfam, že koncom mája alebo v júni naštartujeme tento úspešný projekt. Práve on bol a azda aj bude „liahňou“ pre zväzovú cyklistiku. Tu zvyknú začínať deti a potom sa posúvajú vyššie. Začínal tam aj Marek Trnka, ktorý už je v reprezentácii v horskej cyklistike do 23 rokov. Vždy ma teší, keď sa deti odtiaľ dostanú ďalej, možno aj do reprezentácie.

Mali by ste odkaz pre nádejných cyklistov?

V prvom rade, aby sa venovali športu s láskou. My v klube máme aj taký slogan, že „Bicyklovať je zábava“. To je základ, aby sa bavili športom. Vidíme to taktiež u Peťa, ktorý sa vždy na bicykli bavil a tešil sa z toho. Keď to tak bude, tak cyklistika ich „nepustí“. Budú sa jej venovať do budúcna a potom sa dostavia aj úspechy. Možno o niektorých z nich budeme počuť v súvislosti s olympijskými hrami.

Odznak vsestrannosti
Buďte pripravení zažiariť
Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri