Vo veku 91 rokov zomrela legendárna olympijská šampiónka Olga Fikotová

Olga Fikotová začínala v športe s národnou hádzanou, v roku 1954 získala v tíme ČSR striebro na majstrovstvách Európy basketbalistiek v Juhoslávii a v Melbourne v roku 1956 sa stala olympijskou víťazkou v hode diskom. Najväčšiu publicitu však nadobudla jej láska k americkému olympijskému víťazovi 1956 v hode kladivom Haroldom Connollym, ktorého si vzala za muža. O tomto atraktívnom ľúbostnom príbehu, keď láska prekročila železnú oponu medzi dvoma znepriatelenými geopolitickými blokmi, písali v roku 1957 azda všetky svetové médiá. Olga Connollyová-Fikotová, ktorá potom na OH 1960 – 1972 reprezentovala USA, zomrela 12. apríla 2024 vo veku 91 rokov...

Atraktívna študentka medicíny na Karlovej univerzite v rodnej Prahe (nar. 13. novembra 1932) Olga Fikotová bola všestranná športovkyňa. Zrejme aj vďaka tomu bola jej kariéra na tú dobu mimoriadne dlhá. Piaty olympijský štart si pripísala krátko pred dosiahnutím štyridsiatky. Napriek tomu, že prvé úspechy dosiahla v basketbale (bola vysoká 180 cm), natrvalo sa upísala atletike. K nej sa dostala údajne „vďaka“ tomu, že reprezentačný tréner ju počas medzištátnych zápasov nechával často sedieť na lavička a keď sa na to sťažovala, dostala polročný dištanc...

Na OH 1956 v Melbourne vtedy 24-ročná Olga Fikotová získala jedinú zlatú medailu československej výpravy. V hode diskom triumfovala v olympijskom rekorde 53,69 m, keď o 115 cm prekonala striebornú Begľakovovú zo ZSSR. Ďalšia reprezentantka ZSSR, favorizovaná obhajkyňa zlata z Helsínk 1952 Romaškovová-Ponomariovová, skončila až tretia.

Melbourne sa pre Fikotovú stalo osudovým miestom. Nielenže tam dosiahla svoj jasne najväčší životný športový úspech, ale aj si našla budúceho partnera. V búdke, do ktorej si vrhači ukladali svoje náčinie, sa počas tréningu zrazila s urasteným americkým kladivárom Haroldom Connolym. A medzi oboma atlétmi, ktorí si v Melbourne vybojovali zlaté medaily, hneď preskočila iskra. Rozhorela sa medzi nimi romanca a ona sa bláznivo zamilovala. Už v dejisku hier trávili spolu všetky možné voľné chvíle.

Treba si uvedomiť, že sa písal rok 1956. Bolo len niečo vyše tri roky po smrti komunistických bossov Stalina a Gottwalda, navyše v USA ešte prebiehal „hon na čarodejnice“, ktorý proti komunistom spustil senátor MacCarthy. Železná opona medzi kapitalistickým Západom a komunistickým Východom bola takmer nepreniknuteľná. A zrazu sa ju pokúsila prekonať láska...

Hoci viacerých československých športovcov nahovárali krajania v Austrálii na emigráciu, Fikotová sa vrátila do ČSR. Ale chcela ísť za Connollym do USA. Režimu sa to veľmi nepáčilo a aj mnohí ľudia doma jej dávali najavo, že sa nepatrí dávať sa dohromady s Američanom. V takejto atmosfére bol takmer až zázrak, že napokon sa v Prahe konala svadba.

Veľmi sa o to zaslúžili legendárni atletickí manželia Dana (na OH 1956 s ňou bývala v jednej izbe) a Emil Zátopkovci. Emil ako najslávnejší svetový športovec tej doby bol za povolenie sobáša „lobovať“ priamo u prezidenta ČSR Antonína Zápotockého. Hoci Olgin otec bol politický väzeň komunistického režimu, Zápotocký  napokon vydal špeciálny súhlas so sobášom.

Svadba sa konala v marci 1957, necelé tri mesiace po strastiplnom návrate čs. výpravy z olympiády v Austrálii, ktorý loďou a vlakom trval šesť týždňov. Hoci mala byť utajená, na Staromestské námestie sa na novomanželov prišlo pozrieť okolo 30-tisíc ľudí.

Olga Connolyová-Fikotová po svadbe dostala vysťahovalecký pas. Mohla teda odísť do USA, ale domov sa už legálne nemohla vrátiť. Uvedomila si to vo vlaku z Prahy do Viedne a veľmi ťažko to znášala.

Rodnú vlasť po prvý raz navštívila až takmer po 50 rokoch, v roku 2006. Na skok vtedy bola aj v Bratislave. Zastavila sa na Slovenskom olympijskom výbore, kde si dobre podebatovala so svojou bývalou atletickou kolegyňou, v tom čase podpredsedníčkou SOV Máriou Mračnovou. Mal som vtedy česť stráviť v spoločnosti oboch dám štyri hodiny. Celý ten čas sme predebatovali, vrátane obeda. Prekvapila nás stále dobrou češtinou.

Connollyovci sa v roku 1957 usadili v Bostone, po rozvode sa Olga presťahovala do Los Angeles. Hoci na svet priviedla štyri deti, pripísala si ešte štyri štarty na olympijských hrách vo výprave USA. Svoje olympijské maximum z Melbourne už neprekonala, ale trikrát si zahádzala vo finále. Na OH 1960 v Ríme skončila siedma (hodila 50,95 m), v Tokiu 1964 dvanásta (51,58 m), v Mexico City 1968 šiesta (52,96 m) a v Mníchove 1972 šestnásta (v kvalifikácii 51,58 m).

Vzhľadom na to, že najhorší olympijský výsledok dosiahla pri poslednom štarte pod piatimi kruhmi, je veľmi zaujímavé, že najlepšie výkony kariéry dosiahla práve v tom roku ako 39-ročná. Päťnásobná majsterka USA začiatkom mája zlepšila svoje osobné maximum na 54,61 m, o niečo neskôr na 56,46 m a potom dokonca na 57.61 m. Forma jej však vyvrcholila priskoro, v Mníchove už hádzala podstatne menej. V americkej výprave však veteránke prejavili mimoriadnu úctu tým, že na otváracom ceremoniáli OH 1972 dostala česť niesť vlajku USA. Ona – pôvodom cudzinka!

S Haroldom Connolym, ktorý v hode kladivom utvoril šesť svetových rekordov a štyrikrát štartoval na OH, sa Olga Fikotová rozviedla v roku 1973. Všetky štyri ich deti sa venovali športu. Syn Jim bol špičkový americký oštepár i desaťbojár (univerzitný majster USA) a dcéra Mariah reprezentovala USA vo volejbale.

Po skončení športovej kariéry pracovala Olga Connolyová-Fikotová v sociálnej oblasti a v ekológii. Aj v pokročilom veku pôsobila v Las Vegas ako osobná trénerka ľudí po úrazoch a seniorov. O tejto práci len nedávno poskytla rozhovor Českému rozhlasu. Svoj netuctový životný príbeh opísala v knihe „Kruhy osudu“, ktorá vyšla aj v češtine. Česť jej pamiatke!

Pre český šport je to v krátkom čase druhá večná strata olympijského medailistu. Vo veku 80 rokov 31. marca tragicky zahynul dvojnásobný olympijský medailista vo veslovaní Pavel Svojanovský, ktorý bol s bratom Oldřichom Svojanovským a s kormidelníkom Petříčkom strieborný na OH 1972 v Mníchove a bronzový na OH 1976 v Montreale. Keď išiel dekorovať medailistov na tradičnom Behu Jarmily Kratochvílovej v Golčovom Jeníkove a vystupoval k improvizovanému pódiu na vlečnej ploche prívesu, šliapol do prázdna a krátko po ťažkom páde na hlavu zomrel.