Dušan Pašek

1 S

Spomedzi všetkých našich slávnych hokejistov sa majster sveta 1985 a strieborný olympijský medailista 1984 Bratislavčan Dušan Pašek – všeobecne prezývaný Ceco – presadil vo svojom športe aj po skončení kariéry najvýraznejšie. Najprv ako generálny manažér reprezentácie sa v roku 1993 výrazne podieľal na tom, že slovenský tím dostal na poslednú chvíľu pozvanie na olympijský kvalifikačný turnaj v Sheffielde. Družstvo z krajiny, ktorá dala svetu viacero výnimočných hokejistov, sa totiž po rozdelení ČSFR predpisovým administratívnym rozhodnutím medzinárodnej federácie IIHF ocitlo úplne v hokejovom „suteréne“, pretože nástupnícke práva zdedilo Česko. Práve Pašek (spoločne so zväzovým šéfom Jánom Mitošinkom a s Jurajom Okoličánym, ktorý mal dobré konexie v IIHF) intenzívne a úspešne pracoval na tom, aby sa túto krivdu podarilo aspoň sčasti napraviť. Slováci napokon turnaj v Sheffielde vyhrali a šiestym miestom na ZOH 1994 odštartovali svoj „samostatný“ návrat do elitnej hokejovej spoločnosti. Svoju inteligenciu, osobnostnú charizmu a podnikateľské skúsenosti Pašek rýchlo pretavil do funkcionárskeho úspechu. Stal sa prezidentom HC Slovan Bratislava, viceprezidentom Slovenského zväzu ľadového hokeja a potom aj zväzovým prezidentom. O to šokujúcejšie pre celé Slovensko bolo, keď sa v marci 1998 rýchlosťou blesku po krajine rozšírila správa, že spáchal samovraždu. Večne usmiaty nositeľ dobrej nálady odišiel na druhý svet vo veku len 37 rokov... Spočiatku Pašeka zo športov zlákala gymnastika. S hokejom začínal v oddiele BEZ-ky. ako 12-ročný sa stal členom najslávnejšieho slovenského klubu – Slovana Bratislava. S jednoročnou prestávkou, keď vojenčil v Dukle Jihlava (v sezóne 1985/86) v ňom hral až do roku 1988. Fyzicky výborne pripravený a bojovný útočník s obrovskou silou v rukách a s výborným korčuľovaním i streľbou (povestné boli jeho „jedovaté“ strely príklepom) upútal pozornosť odborníkov veľmi skoro. Tak ako kedysi na bratislavskom zimáku ľudia v očakávaní tvrdých striel legendárneho Nedomanského skandovali „Venco, banán!“, o dosť rokov neskôr si zase zvykli kričať na Pašeka „Ceco, banán!“ Často ich vyslyšal. V I. lige si takmer výlučne v belasom drese celkove v 372 zápasoch pripísal 187 presných zásahov. Dušan Pašek mal ešte len osemnásť rokov, keď sa ako center útoku s krídlami Dorničom a Pokovičom v roku 1979 tešil z historického majstrovského titulu Slovana. tohto vysnívaného úspechu sa niekdajší kluboví giganti Starší, Dzurilla, Golonka či Nedomanský nikdy nedožili. V lige zaujal už v mladšom veku aj novinkou, keď po zlomenine čeľuste začal ako prvý nastupovať s prilbou, ktorá mala podobne ako motoristická dolný chránič na brade. Na svetový šampionát Pašeka v silnej domácej konkurencii prvý raz nominovali v roku 1982, keď mal len 21 rokov. Z Fínska sa vrátil so striebrom, rovnako ako z NSR o rok neskôr na majstrovstvách sveta 1985 v Prahe sa radoval zo zlata a vo Viedni 1987 si pripísal do zbierky bronz, čo bola jeho posledná veľká medaila. Šesť rokov bol úplne neodmysliteľný pilier reprezentácie ČSSR. V drese s levom na prsiach odohral spolu úctyhodných 196 zápasov (spomedzi Slovákov má viac štartov na konte len jeho rovesník Liba) a strelil 69 gólov. Dvakrát si „Ceco“ zahral aj na olympiáde. V Sarajeve 1984 prispel k zisku striebornej medaily. Odohral všetkých sedem zápasov, dal jeden gól a trikrát asistoval. paradoxne, individuálne sa oveľa výraznejšie presadil na ZOH 1988 v Calgary, kde však reprezentačný tím ako celok sklamal a obsadil až šokujúcu šiestu priečku. Dušan pritom bol s 11 bodmi z 8 zápasov (šesť gólov a päť asistencií) štvrtý najproduktívnejší hráč turnaja, keď viac bodov nazbierali len traja z piatich členov zrejme najslávnejšej formácie v dejinách hokeja - Krutov, Larionov a Fetisov zo ZSSR. Zlatým klincom Pašekovej kariéry bol svetový šampionát 1985 v Prahe. S krídlami Lálom a Šejbom utvoril azda najúdernejšiu trojicu družstva, ktoré pre Československo získalo šiesty a historicky posledný titul majstra sveta. V rozhodujúcom súboji so ZSSR strelil víťazný gól a bol vyhlásený za nášho najlepšieho hráča. Bol to preňho mimoriadne šťastný rok, pretože v ňom aj prišiel na svet jeho syn Dušan Pašek mladší, ktorý dnes pokračuje v otcových hokejových stopách ako hráč v slovenskej extralige. „Ceco“ bol medzi prvými našimi hráčmi, ktorí dostali možnosť legálne si zahrať v zámorskej NHL. V sezóne 1988/89 obliekal dres Minnesoty North Stars, ale príliš sa mu nedarilo. V základnej časti odohral 48 zápasov, ale pripísal si len 4 góly a 10 asistencií, ku ktorým v dvoch zápasoch play-off pridal jeden gól. Rýchlo sa vrátil do Európy, kde v ďalších štyroch sezónach pôsobil postupne vo švajčiarskych kluboch HC Lugano a Ambri Piotta, v talianskom Assiagu a vo fínskom Kuopiu. Keď sa v roku 1993 tvorila slovenská reprezentácia, už presedlal z hráčskej do funkcionárskej pozície. V nej bol nemenej úspešný ako na ľade. V decembri 1997 ho zvolili za prezidenta Slovenského zväzu ľadového hokeja a v tejto funkcii viedol hokejovú časť našej výpravy na olympiáde v japonskom Nagane. Žiaľ, len tri mesiace po zvolení násilnou smrťou opustil tento svet...

Autor: Ľubomír Souček

Výsledky
Hry Výprava Šport Disciplína Umiestenie
Sarajevo 1984
ČSSR
Ľadový hokej muži S
Calgary 1988
ČSSR
Ľadový hokej muži 6