Peter Hochschorner OLY

3 Z
1 B

Bratislavskí bratia Peter a Pavol Hochschornerovci sú azda najobdivuhodnejšie dvojičky v dejinách športu. V olympijskej histórii sú jediní súrodenci na svete, ktorí v individuálnej súťaži (deblkanoe – C2) získali zlaté medaily na troch po sebe nasledujúcich OH: v Sydney 2000, Aténach 2004 i v Pekingu 2008.

Pre nás je zase výnimočné, že zo športovcov, ktorí vzišli zo Slovenska, sa dodnes len „Hochšíci“ môžu popýšiť tromi olympijskými triumfami. Vo vodnom slalome súperia o pozíciu najväčšej legendy všetkých čias s ďalším Slovákom Michalom Martikánom. Michal síce počas kariéry získal na vrcholných súťažiach viac medailí ako oni (33 verzus 24), ale to aj so zarátaním tímových súťaží hliadok, ktoré na olympiádach absentujú a v ktorých sú naši singlisti podstatne úspešnejší ako deblisti.

Ak berieme len individuálne medaily, tak Hochschornerovci sú na tom vďaka vyššiemu počtu zlatých kovov o kúštik lepšie. K olympijskej bilancii cenných kovov 3-0-0 si v deblkanoe na svetových šampionátoch pridali kolekciu 4-0-2 (plus v hliadkach 1-1-2) a na európskych 5-1-1 (plus v hliadkach 2-1-1).

Okrem toho vo Svetovom pohári majú bilanciu bez diskusie najlepšiu: deväťkrát v seriáli SP triumfovali a celkove v ňom vyhrali rekordných 25 pretekov! Výnimočné sú aj ich hetriky: trikrát za sebou sa stali nielen olympijskými víťazmi, ale aj majstrami sveta (2007, 2009, 2010) i majstrami Európy (1998, 2000, 2002). Tým sa na divokej vode nemôže pochváliť nikto.

Nečudo, že už počas aktívnej kariéry uviedli bratov Hochschornerovcov do Siene slávy športov na divokej vode v americkom Bretton Woods. Stalo sa tak v roku 2009 a boli takto poctení o rok skôr ako Martikán. Rivalite „na diaľku“ s Michalom sa proste neubránia...

V porovnaní s ním ťahajú za kratší koniec v novinárskej ankete Športovec roka. Vyhrali ju len raz – v roku 2009, zatiaľčo kráľ singlkanoe štyrikrát.

Hochschornerovcov na prvý pohľad vcelku ľahko rozlíši aj ten, kto ich príliš nepozná, pretože nie sú to úplne rovnaké dvojičky. Podobnosť síce nezaprú, ale tvárami sa až tak nepodobajú. Peťo je naviac o dosť vyšší. Postavu má po otcovi Petrovi Hochschornerovi staršom, ktorý ich odmala trénuje.

Dá sa povedať, že v bratislavskej Petržalke dostali obaja bratia pádlo už do kolísky, pretože vodáckemu športu holdoval nielen ich otec, ale aj mama Gabriela, ktorá sa dnes tiež venuje trénerskej práci. Na dunajskej vode jazdila aj staršia sestra bratov Eva, ktorá bola niekoľko rokov členka slovenskej reprezentácie v rýchlostnej kanoistike a neskôr v raftingu.

Peter a Pavol Hochschornerovci pádlovali odmala – sprvu každý osve, Paľo dokonca v kajaku. Odchovaní boli karloveským ramenom Dunaja, ale dlho trvalo, kým sa vodáckemu športu začali venovať vážne. Keď si bratia sadli do spoločnej lode, musel sa „háčik“ Pavol naučiť pádlovať na druhú ruku, pretože v deblkanoe každý zaberá na opačnú stranu.

Hladká voda ich však príliš nelákala – pereje boli vzrušujúcejšie. Pravda, kde ich v Bratislave vziať? Všetko sa zmenilo, keď v auguste 1996 otvorili v Čunove moderný areál vodných športov s dvoma umelými traťami pre vodný slalom. Bolo to len niekoľko týždňov po historickom olympijskom triumfe ich rovesníka Martikána v Atlante.

Areál sa podpísal na ozajstnom boome tohto športu na Slovensku ešte viac, ako zlatý príklad mladého Liptáka. Zrazu totiž vznikli špičkové podmienky na tréning v tomto športe u nás aj niekde inde, než len v tradičnom Liptovskom Mikuláši.

Práve Hochschornerovci ich využili dokonale. Keď sa prvý raz stali olympijskými víťazmi, trefne povedali, že kanoistickú rýchlosť získali na Dunaji a techniku v Čunove. Na rozdiel od ďalších našich olympijských šampiónov Martikána a Kaliskej sú Hochschornerovci špecifickí tým, že spočiatku jazdili okrem vodného slalomu aj zjazd na divokej vode.

Tiež veľmi úspešne - v hliadke 3xC2, ktorej lídrami boli mnohonásobní majstri sveta a Európy v tomto športe Vladimír Vala a Jaroslav Slučik, získali v rozpätí prvých troch rokoch po otvorení čunovského areálu titul majstrov sveta a dva tituly majstrov Európy.

Slalom Hochschornerovci jednoznačne uprednostnili až pre olympiádu. Prvý raz sa v ňom stali majstrami Európy v deblkanoe v roku 1998. Málokto vtedy tušil, že sleduje víťaznú premiéru dnes suverénne najúspešnejšej lode C2 v histórii tohto športu.

V tom čase ešte boli členmi Slávie UK Bratislava. Až po prvom olympijskom triumfe v Sydney prestúpili do Strediska štátnej športovej reprezentácie Ministerstva vnútra SR a ich klubom sa dodnes stal ŠKP Bratislava. Rok sa obaja pokúšali študovať trénerstvo na FTVŠ UK v Bratislave, ale popri športe jednoducho nestíhali a nechali štúdium tak.

Predstih bratislavských dvojičiek pred konkurenciou bol čoskoro očividný. Ich otec to neskôr vysvetľoval skutočnosťou, že génovo „ladia“, somatotypicky sa dobre dopĺňajú a v zimnej príprave robia viac ako ostatní. Keď „Hochšíci“ zajazdili bez výraznejšej chyby, boli neporaziteľní. Ale občas vyhrávali aj s menšími chybami. Súperi boli z ich suverenity nešťastní. Svojho času dokonca vyhlasovali, že im treba nájsť priateľky, aby ich koncentrácia na vodný slalom ochabla.

Hoci si však Pavol aj Peter našli frajerky už dávno, na ich celkovej dominancii v deblkanoe sa nič nezmenilo. Pravda, najmä na svetových šampionátoch sa spočiatku dopúšťali viacerých väčších „kopancov“, ktoré ich pripravili o niekoľko titulov.

Po prvom svetovom triumfe v Bourg St. Maurice v roku 2002 na ďalších troch MS získali dohromady „len“ dva bronzy. Počnúc majstrovstvami sveta 2007 vo Foz do Iguassú (strieborných bratov luquetovcov z Francúzska tam predstihli o vyše osem sekúnd!) však na najvyššom svetovom fóre už štyri roky neprehrali – triumfovali na OH 2008 v Pekingu i na MS 2009 a 2010 v Seu d´Urgell, resp. v Tacene!

Na majstrovstvách Európy bol ich vývoj odlišný. Po troch triumfoch v sérii na úvod (Roudnice nad Labem 1998, Mezzana 2000, Čunovo 2002) trikrát za sebou zostali bez zlata. Na európsky trón sa znovu vrátili v Krakove 2008 a víťazstvo si zopakovali v Nottinghame 2009.

Najlepšou ilustráciou výnimočnosti Hochschornerovcov sú olympijské hry. Na ne sa na rozdiel od šampionátov vždy dokázali stopercentne pripraviť i totálne skoncentrovať a nespraviť väčšie chyby. V Sydney 2000 boli po prvej jazde vinou jedného „ťuku“ druhí o viac než sekundu za francúzskym duom Adisson – Forgues. V druhej jazde však Francúzi v areáli v Penrithe „vybuchli“ a Slováci predstihli strieborných Poliakov Kolomańského so Staniszewským o vyše štyri sekundy.

O štyri roky neskôr v Aténach, kde sa v areáli Hellenikon súťažilo vôbec prvý raz na morskej vode, boli „Hochšíci“ úplne suverénni. Kvalifikáciu vyhrali s vyše 12-sekundovým náskokom, semifinále so 4,5-sekundovým a vo finále triumfovali pred Nemcami Beckerom a Henzem o bezmála štyri sekundy. Pritom finálovú jazdu ledva stihli, pretože si pomýlili čas jej začiatku a na štart prišli v poslednej chvíli...

Pred Pekingom 2008 mali bratia Hochschornerovci azda najlepšiu formu v živote. V areáli Šun-ťi, kde bola podľa všeobecnej mienky vôbec najnáročnejšia trať na svete, v lejaku vyhrali kvalifikáciu s dvoma čistými jazdami. V semifinále však mali na jednej bránke „ťuk“ a skončili v ňom druhí za mladou nemeckou dvojicou Michel – Piersig.

Neverili, že by neskúsení súperi boli schopní zopakovať výborný výkon aj vo finále. Nechcelo sa im však veriť ani tomu, čo sa potom začalo diať. Nad areálom sa strhla obrovská búrka a keď blesk zasiahol vežu na šírenie televízneho signálu, organizátori nečakane preložili finále až na ďalší deň. To dvojičky zaskočilo, veď na druhý deň už mali letieť domov...

V situácii, s ktorou nikto z pretekárov nemal skúsenosť, však vo finále znovu osvedčili, že majú najlepšie nervy a navyše sú ozajstní majstri pádiel. Napriek jazde, ktorá nebola dokonalá, vyhrali s náskokom viac než dvoch sekúnd pred českou dvojicou Volf – Štěpánek. Ich tretie zlato v sérii vzbudilo veľký ohlas aj mimo vodáckych kruhov.

Po tomto triumfe bratov oslovilo Olympijské múzeum v Lausanne, či by mu ako prví slovenskí športovci vôbec nevenovali nejaké predmety, ktoré sa viažu k ich trom olympijským víťazstvám. Napokon poslali niečo zo svojho výstroja z každých hier, aj jednu loď.

Po olympiáde sa obaja Hochschornerovci zamerali na dostavbu domov, ktoré v Rusovciach majú hneď vedľa seba. Peter v tom bol rýchlejší ako Pavol. Rok 2009 mal byť pre nich trochu oddychový, ale aj tak sa stali majstrami sveta i Európy. Vďaka tomu trojnásobní olympijskí šampióni po prvý raz vyhrali anketu Športovec roka. Ďalší rok si svetové prvenstvo zopakovali, ME v Čunove im však nevyšli.

Autor: Ľubomír Souček

Výsledky
Hry Výprava Šport Disciplína Umiestenie
Sydney 2000
SR
vodný slalom C2 Z
Atény 2004
SR
vodný slalom C2 Z
Peking 2008
SR
vodný slalom C2 Z
Londýn 2012
SR
vodný slalom C2 B
Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri