Michal Martikán

2 Z
2 S
1 B

Michal Martikán, ktorý celý svoj život spojil s rodným Liptovským Mikulášom, je držiteľ mnohých primátov – na Slovensku, aj v zahraničí. Získal historickú prvú zlatú olympijskú medailu pre samostatné Slovensko – 27. júla 1996 na OH v Atlante. Zároveň sa vtedy stal dodnes našim najmladším olympijským šampiónom – mal len 17 rokov, 2 mesiace a 9 dní! V Atlante bol aj vôbec najmladší zlatý medailista v mužskej individuálnej súťaži. Okrem toho je jediný Slovák v histórii, ktorý si vybojoval medaily až na štyroch olympiádach – a zároveň jediný vodný slalomár na svete, ktorému sa to podarilo. Ďalej je jediný športovec na svete, ktorý v rozpätí 15 rokov (1995 – 2010) nepretržite získaval zlaté medaily v individuálnej olympijskej disciplíne na všetkých vrcholných svetových podujatiach – na štyroch olympijských hrách a na desiatich svetových šampionátoch v sérii! Akurát v počte titulov Športovca roka na Slovensku je prvý len medzi mužmi – získal ich štyri (v rokoch 1996, 1997, 2007 a 2008), zatiaľ čo plavkyňa Martina Moravcová až šesť. Keď ide o veľké súťaže, Michal je proste medailová tutovka – a čím je súťaž väčšia, tým je lepší. Kráľ perejí je postavou pomerne malý (meria 172 cm), ale výkonmi gigant. Namiesto dlhých slov ponúkame stručný sumár jeho najväčších úspechov: 4 medaily z olympijských hier (2-2-0), 15 medailí z majstrovstiev sveta (4-3-3 v individuálnej kategórii C1 a 4-0-1 v neolympijskej hliadke 3xC1), 14 medailí z majstrovstiev Európy (v C1 4-2-0 a v hliadke 7-1-0). To znamená spolu 21 najcennejších kovov! Majstrom sveta v singlkanoe sa stal v Trés Coroas 1997, Bourg St. Maurice 2002, Augsburgu 2003 a vo Foz do Iguassú 2007, majstrom Európy v Liptovskom Mikuláši 2007, Krakove 2008, v Nottinghame 2009 a v Čunove 2010. Okrem toho štyrikrát celkove vyhral seriál Svetového pohára a triumfoval v 15 pretekoch SP - impozantná bilancia! Proti Martikánovi môžu podobne hodnotnú zbierku úspechov postaviť v celej histórii vodného slalomu len bratislavské dvojičky Peter a Pavol Hochschornerovci, súťažiace v deblkanoe. Nečudo, že troch týchto slovenských velikánov uviedli už počas aktívnej kariéry do Siene slávy športov na divokej vode v americkom Bretton Woods – Hochschornerovcov v roku 2009, Martikána o rok neskôr. Veľmi ťažko medzi nimi rozsúdiť, kto by mal zasadnúť na pomyselný trón historického kráľa nielen slovenských olympionikov, ale aj celého slovenského športu. pritom ich súboj „na diaľku“, v rôznych disciplínach, každoročne pokračuje... Aj keby niekto neznalý veci videl Michala na divokej vode prvý raz, rýchlo by rozpoznal, že pádluje majster. Martikán totiž jazdí tak, že jeho práca s pádlom ulahodí aj vodáckemu laikovi. Vidieť najmä jeho prejazdy červených protiprúdnych bránok je priam estetický zážitok. Tam, kde iní s dravou vodou bojujú odušu, on raz zapichne pádlo, akoby ľahulinko skrúti celú loď správnym smerom, zaberie a ide ďalej. Pritom sedí v najvratkejšej lodi so špeciálne upraveným sedením a s najnižším posedom, ktorú mu bratia Vajdovci vyrábajú na mieru. Napriek tomu s jednolistovým kanoistickým pádlom dokáže zajazdiť rýchlejšie časy ako väčšina svetových kajakárov s dvojlistovým. Mal pätnásť rokov, keď bol v americkom Wausau juniorský majster sveta v kategórii C1, teda v singlkanoe. O rok neskôr sa stal nielen juniorským majstrom Európy, ale už bol tretí na „svete“ medzi mužmi – ako najmladší medailista v dejinách tohto športu! Na stupni víťazov stál spoločne s 36-ročným víťazom Američanom Davidom Hearnom, ktorý obdivoval Liptákovu istotu na vode a s úžasom konštatoval, že Michal môže mať pred sebou dvadsaťročnú veľkú kariéru. Mal dobré tušenie – aj po pätnástich rokoch je medzičasom dvojnásobný otec z Liptova stále na vrchole... Olympijský víťaz z Barcelony 1992 vo farbách ČSFR, Čech Lukáš Pollert, mladíkovi v Nottinghame vystrúhol poklonu, že jazdí úplne inak ako ostatní, pretože trávi na vode viac času, než všetci slalomári. O rok mu Martikán na olympiáde zmaril obhajobu zlata... Michal vodácky od 9 rokov vyrastal pod vedením svojho otca, bývalého pretekára Jozefa Martikána – ako inak, na Váhu. Otcovsko-synovská dvojica vydržala v tréningovej spolupráci dodnes. Dlhší čas podobne ako ďalší mladí športovci z Liptovského Mikuláša Michal kombinoval vodný slalom s ľadovým hokejom. Darilo sa mu aj na ľade a dobrý je i na zjazdovkách. Ako 14-ročný si definitívne vybral divokú vodu a v areáli v rodnom meste, ktorý dnes nesie meno Ondreja Cibáka, vyrástol do svetovosti. V perejach dnes s kanoistickým pádlom nemá páru. Jedine Francúz Tony Estanguet si s ním dlhodobo dokáže merať sily ako rovný s rovným, ale ani on nedosiahol Michalovu neprestajne špičkovú výkonnosť – mal výkyvy. Martikán mnohokrát osvedčil obrovskú mentálnu silu a úplne výnimočnú schopnosť koncentrácie – a tá sa stupňovala s dôležitosťou súťaže. Obdivuhodné bolo, ako zvládol obrovský tlak pred OH 2000 v Sydney. Vtedy médiá rozmazávali jeho tragickú autonehodu počas nočného lejaku cestou z Bratislavy domov, pri ktorej v roku 1997 zomrel chodec. Za neskoršie porušenie súdnej podmienky (zákaz šoférovať) mu hrozilo väzenie, pred ktorým ho zachránila len prezidentská milosť. Práve pred hrami v Sydney Martikána v súvislosti s amnestiou zasiahla mediálna kampaň s množstvom tvrdých útokov. Aj v tejto vypätej atmosfére sa však dokázal skoncentrovať na výkon a v penrithskom areáli si vypádloval striebro! Jeho absolútne profesionálny prístup k športu, úžasná sebadisciplína, tvrdosť a zaťatosť vzbudzujú úctu a obrovský rešpekt. Michal za svoje úspechy platí obrovskú cenu, pretože pre ne obetuje viac, než iní – a dnes rovnako ako pred rokmi. Je maximalista i perfekcionista zároveň. Ťažko vybrať z úchvatnej Martikánovej kariéry len naj-naj momenty, pretože aj tých výnimočných bolo naozaj mnoho. Nad všetkým však určite stoja dva olympijské triumfy. Ten prvý získal na Hrách storočnice v Atlante 1996. V Ocoee, v mestečku 208 km vzdialenom od Atlanty, dokonca aj v inom štáte (v susednom Tennessee, zatiaľ čo Atlanta je hlavným mestom Georgie), predviedol v druhej jazde fenomenálny výkon. Člen armádneho KTK-Dukla Liptovský Mikuláš a príslušník vtedajšieho armádneho športového klubu Dukla Banská Bystrica (dnes Vojenské športové centrum Dukla), ktorý na rovnakom mieste vyhral aprílové preteky Svetového pohára, bol po prvej jazde až šiesty. Na obhajcu zlata z Barcelony Pollerta strácal takmer desať sekúnd. Šomral, nebol so sebou vôbec spokojný, otcovi utrúsil čosi o viacerých chybách, ktorých sa dopustil. Na druhú jazdu sa však skoncentroval fantasticky a išiel ju ako v tranze. Brilantne, majstrovsky a bez zaváhania prechádzal lesom bránok (ako jediný mal v oboch kolách čistú jazdu!), v hladkých úsekoch zase pádloval ako o život. Napokon o štrnásť stotín Pollerta predstihol! Za nasledujúci tucet rokov Martikán povyhrával veľmi veľa, ale ďalšieho olympijského triumfu sa dočkal až v pekingu 2008. Len chvíľu bol šampiónom aj v Aténach 2004 a tešil sa, že Francúzovi Tonymu Estanguetovi odplatil prehru zo Sydney 2000. Lenže rozhodcovia dodatočne oznámili, že Michal mal dotyk na 7. bránke. Dvojsekundová penalizácia ho hádam po desaťminútovom čakaní odsunula na druhé miesto so stratou mizerných 12 stotín sekundy na Tonyho! Pochopiteľne, sklamanie nášho reprezentanta bolo obrovské... O štyri roky do Pekingu prišiel Martikán v pozícii favorita číslo jeden. V roku 2007 získal po desiatich rokoch znovu titul svetového šampióna a konečne sa dočkal aj európskeho titulu. Bol preňho o to cennejší, že si ho vybojoval na „rodnej“ vode v Liptovskom Mikuláši. Pred OH európsky titul v Krakove obhájil (a potom ešte dvakrát) a napriek chronickým bolestiam pravého „tenisového“ lakťa sa pripravil špičkovo. Pretekov absolvoval menej ako kedykoľvek predtým, ale v olympijskom areáli v Šun-ťi, ako aj v jeho holandskej „kópii“ v Zoetermeere natrénoval najviac zo všetkých. Priamo na olympiáde ho z koncentrácie na súťaž nevyviedlo nič. Ani pokusy českých médií znervózniť ho po tréningovej zrážke českej „deblovky“ Volf – Štěpánek s jeho loďou, po ktorej Čechom nevyberavo vynadal za to, že ho ohrozili. Napokon ukázal, že je najlepší. Vyhral kvalifikáciu, semifinále aj finále! Druhého Brita Florencea v ňom predstihol aj s jedným „ťukom“ o 1,96 s. Po zlej aténskej skúsenosti sa však naplno dokázal radovať až po tom, keď bolo jeho prvenstvo vo výsledkovej listine oficiálne. V Pekingu sa Martikán vrátil na trón a sníva o ďalšom olympijskom zlate v Londýne 2012... V roku 2010 sa v Čunove stal v C1 majstrom Európy a na svetovom šampionáte v Tacene skončil druhý. Doma síce má silných súperov v Slafkovskom a v Beňušovi, ale najvážnejší adept na zisk slovenskej olympijskej miestenky v C1 je on. Bola by to preňho už piata olympiáda, čím by sa vyrovnal našej letnej rekordérke, plavkyni Martine Moravcovej. Keby získal aj piaty raz za sebou olympijskú medailu v individuálnej súťaži, vyrovnal by absolútne svetové maximum nemeckého sánkara Georga Hackla!

Výsledky
Hry Výprava Šport Disciplína Umiestenie
Atlanta 1996
Slovensko
Vodný slalom C1 Z
Peking 2008
Slovensko
Vodný slalom C1 Z
Sydney 2000
Slovensko
Vodný slalom C1 S
Atény 2004
Slovensko
Vodný slalom C1 S
Londýn 2012
Slovensko
Vodný slalom C1 B