Náš strieborný rýchlostný kanoista z OH 1996 v Atlante Slavomír Kňazovický má 50 rokov

Slavomír Kňazovický na OH 1996 v Atlante. FOTO JÁN SÚKUPBRATISLAVA 3. mája (sou) – Päťdesiate narodeniny oslavuje v stredu 3. mája náš strieborný rýchlostný kanoista z OH 1996 v Atlante Slavomír Kňazovický. Nielen jeho mohutná postava, ale aj výkony boli v našom športe niekoľko rokov neprehliadnuteľné. S jednolistovým pádlom vo vratkom kanoe nemalo Slovensko na hladkej vode úspešnejšieho borca, než bol tento chlap s postavou Diskobola. Rodák z Piešťan, ktorý vyrastal v Novom Meste nad Váhom, trikrát štartoval na olympijských hrách, raz získal medailu (striebro v Atlante 1996) a ani raz neskončil horšie ako piaty.

Slavomír Kňazovický spočiatku začínal s atletikou. Neskôr ho však zlákalo pádlovanie. V Internátnej športovej škole v Trenčíne Slávo kanoisticky rástol pod vedením trénera Jaroslava Ziga, ktorý ho viedol po určitej prestávke aj neskôr - v čase najväčších úspechov. Počas existencie Československa súťažil najprv za VŠ Praha a potom za ŠKP Bratislava, kde sa mu venovali Jaroslav OstrčilMilan Gába. V tom období sa blysol štvrtým miestom na OH 1992 v Barcelone, ktoré bolo najlepším umiestením Slováka (rovnako štvrtý však skončil aj štvorkajak na 1000 m, zložený výlučne zo slovenských pretekárov). Tento úspech Slávovi vyniesol prvé miesto v novinárskej ankete o najúspešnejšieho slovenského športovca roka.

Vrcholné obdobie kariéry však prežil Kňazovický ako reprezentant samostatného Slovenska v čase pôsobenia v Armádnom športovom klube Dukla Trenčín. Znovu sa tam stretol s Jaroslavom Zigom. „Kňazovu“ prípravu spolu s ním viedol aj Peter Biskupič.

Kňazovický bol typ úžasne dynamického kanoistu, ktorý exceloval v šprinte na 200 m. V ňom sa stal v Plovdive majstrom Európy 1997 a v Szegede o rok neskôr vicemajstrom sveta. Na ME 1999 v Záhrebe skončil v šprinte tretí. Dvojstovka však dlho bola neolympijská trať – premiéru mala až na OH 2012 v Londýne. Pod piatimi kruhmi sa tradične súťažilo na päťstovke. V nej to mal Slávo so svojou obrovitou postavou podstatne ťažšie, pretože ku koncu sa jeho organizmus nadmerne zakysľoval. Navyše bol chúlostivý na smer vetra, pretože do jeho „figúry“ sa vedel vetrisko zaprieť poriadne. To oľutoval na olympiáde v Sydney...

Hviezdna chvíľa Kňazovického prišla na OH 1996 v Atlante. Rýchlostní kanoisti mali svoje súťaže na Lanierskom jazere, kde sa jazdili dovtedy nevídané časy. Slávo by za normálnych okolností bol jeden z vážnych kandidátov na medailu v C1 na 500 m (veď na MS 1991 skončil piaty, na OH 1992 i na MS 1993 štvrtý, na MS 1994 piaty), ale... V januári 1995 pri lyžovačke utrpel veľmi vážnu trieštivú zlomeninu pravej kľúčnej kosti. Vynechal pre ňu celú predolympijskú sezónu. Ťažko sa dalo odhadnúť, či v Atlante môže reálne zaútočiť na medailu. Ale stalo sa!

Paradoxne, za svoj životný úspech v Atlante vďačil rozdeleniu Československa. V rýchlostnej kanoistike totiž môže v každej disciplíne jednu krajinu reprezentovať len jedna loď. V singlkanoe (C1) na 500 m však bol pred Atlantou i priamo na olympiáde Čech Martin Doktor ešte o niečo lepší. Ale keďže olympijskú premiéru tam mali dve nové krajiny, vzniknuté rozdelením predošlej spoločnej, štartovať mohli najlepší Čech i Slovák. A výsledok? Zlato získal Doktor, striebro Kňazovický!

Boli to nezabudnuteľné preteky. Kňazovický, ktorému v predošlých rokoch individuálna medaila na tejto trati viackrát utiekla o kúštik, začal finále bleskurýchlym odpichom a do 300 metrov viedol. Potom však začal „tvrdnúť“ a pred neho sa dostal Čech Martin Doktor, ktorý už mal zlato z dvojnásobnej trate. Zopár metroPri oslavách 10. výročia SOV v januári 1993 ´jemu aj ďalším našim úspešným olympionikom odovzdával diplomy k vyznamenanim SOV legendárny ukrajinský atlét a významný člen MOV Sergej Bubka. Zľava Vincent Lukáč, Vincent Lafko a Slavomír Kňazovický, v pozadí Ladislav Čepčiansky a Mária Mračnová. FOTO PETER POSPÍŠILv pred cieľom bol pred Slávom aj Maďar Pulai. Mohutný Slovák však vložil do finišu úplne všetko. Pri poslednom zábere, ktorým vrhol loď do cieľa, odtrhol priečku, do ktorej sa celý čas pri pádlovaní zapieral - a vypadol z lode! V jazde, v ktorej on (1:50,51 min) i víťazný Doktor prekonali dovtedy najlepší svetový výkon všetkých čias, prišiel o všetky sily a keby ho usporiadatelia rýchlo nenaložili úplne vyčerpaného do člna, azda by sa s pádlom priviazaným o ruku začal topiť...
Na najvyššom olympijskom stupni stál Čech, na tom druhom Slovák. Niečo podobné by sa v rýchlostnej kanoistike dovtedy nemohlo stať ani teoreticky.

Kňazovický patril do svetovej špičky ešte ďalšie štyri roky. Medaily však získaval už len v šprinte na 200 m. Na päťstovke sa mu zďaleka tak nedarilo – jeho vrcholom bolo piate miesto na MS 1999 v Miláne. Pred OH v Sydney to dokonca vyzeralo tak, že na päťstovku na olympiáde nastúpi jeho dlhoročný domáci rival Peter Páleš a Slávo zostane doma. Páleš sa však napokon zameral na olympiáde len na kilometer, takže Kňazovický mohol obhajovať striebro.

Na OH 2016 v Riu de Janeiro bol Slávo Kňazovický ako tréner. Na fotografii zo Slovenského domu vpravo, v spoločnosti tenisového olympijského šampióna zo Soulu 1988 Miloša Mečířa a autora tohto textu Ľubomíra Součka. Náš vtedy už 33-ročný veterán Kňazovický dostal na otváracom ceremoniáli OH v Sydney poctu niesť slovenskú vlajku a na penrithskom jazere sa lúčil s veľkou kariérou. Bolo to znovu dramatická súťaž, pretože pre obrovský vetrisko sa začala so šesťhodinovým oneskorením! A práve vietor skrížil Kňazovickému cestu k medaile. V neregulárnych podmienkach v C1 na 500 m síce znovu ako v Atlante viac než polovicu trate viedol, ale keď sa zrazu zmenil smer vetra, akoby sa „zastavil“ a skončil piaty. Vo finiši znovu vypadol z kanoe. Po posledných veľkých pretekoch, ktoré v živote absolvoval, vyhlásil, že v takom silnom vetre ešte nikdy nesúťažil.

Po skončení kariéry sa Kňazovický stal trénerom v AŠK Dukla Trenčín. Dnes tento armádny klub patrí pod Vojenské športové centrum Banská Bystrica a najúspešnejší slovenský kanoista na hladkej vode v histórii je v ňom šéftréner rýchlostnej kanoistiky. Pod jeho vedením rástlo viacero olympionikov – Marián Ostrčil, Ľubomír Hagara a Vincent Farkas, ako aj medailisti z vrcholných súťaží Rastislav Kužel, Ladislav Belovič, Juraj Lipták, Martin Chorváth či Matej Rusnák.

Slovenský olympijský výbor jubilantovi srdečne blahoželá!

Autor: Ľubomír Souček

ZOSTÁVA DO XXIII. zimných olympijských hier v Pjongčangu

Exkluzívny partner

    Generálny partner

      Hlavní partneri

        Automobilový partner

        Dodávatelia

          Mediálni partneri