SOV oslávil štvrťstoročnicu aj s prítomnosťou množstva olympijských medailistov, na počesť 26 držiteľov medailí z éry samostatnosti vydal k jubileu knihu
Bratislava 19. decembra (SOV) - Na deň presne po štvrťstoročí sa v utorok uskutočnilo slávnostné zhromaždenie pri príležitosti osláv jubilejného výročia od založenia Slovenského olympijského výboru (SOV). Na utorňajších oslavách v bratislavskom hoteli NH Gate One sa v početnom zastúpení zúčastnili aj mnohé z najväčších osobností slovenskej
olympijskej histórie – dovedna 18 z celkového počtu 26 medailistov v ére štátnej samostatnosti Slovenskej republiky, plus ďalší štyria ešte z federálnej éry (Ján Zachara, Jozef Golonka, Anton Urban a Jozef Lohyňa).
Na slávnosti sa zúčastnila aj ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR Martina Lubyová, ktorá spolu s blahoželaním k jubileu vyjadrila aj vieru, že už na februárových XXIII. zimných olympijských hrách v Pjongčangu sa naša medailová zbierka rozšíri. Za 25 rokov samostatnosti sa Slovensko od svojej premiéry na ZOH 1994 v Lillehammeri môže pochváliť ziskom 33 olympijských medailí, z toho 11 zlatých, 14 strieborných a 8 bronzových. Na zisk tejto zbierky potrebovala naša vlasť tucet olympijských účastí - po šesť letných i zimných.
S pozdravom sa pripojil aj predseda Slovenského paralympijského výboru Ján Riapoš.
Prostredníctvom videozáznamu predniesli svoje zdravice k štvrťstoročiu SOV na diaľku aj prezident Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Thomas Bach a prezident Európskych olympijských výborov (EOV) Janez Kocijančič. Thomas Bach označil SOV za veľmi dôležitú súčasť medzinárodného olympijského hnutia. Vyzdvihol, že na Slovensku, v malej krajine, sa podarilo vychovať množstvo špičkových športovcov. Zdravicu Thomasa Bacha si môžete pozrieť TU a zdravicu Janeza Kocijančiča TU.
Dvadsaťpäť olympijských rokov: Úspech, aj záväzok
Prezident SOV Anton Siekel, ktorý do najvyššej funkcie v našom olympijskom hnutí nastúpil vlani 26. novembra, cíti veľkú zodpovednosť voči celému olympijskému hnutiu. „Dvadsaťpäťročná história SOV je popretkávaná úspešnými športovými príbehmi. To, čo ľudia spätí s SOV za 25 rokov dokázali, vzbudzuje úctu, no zároveň je to aj záväzok, aby bol SOV aj naďalej rešpektovaná a dôveryhodná inštitúcia. Každý z nás je súčiastka jedného veľkého stroja, musíme pracovať maximálne zodpovedne, aby sme ďalej nadväzovali na tradíciu SOV. Je pred nami veľa výziev a musíme robiť všetko pre to, aby bol SOV rešpektovanou inštitúciou. Všetci sme súčasťou veľkej športovej rodiny, rešpektujme sa a pomáhajme si navzájom," povedal.
To, čo predchádzalo ustanoveniu SOV, priblížila čestná členka SOV Mária Mračnová. Od roku 1990 viedla Olympijskú spoločnosť Slovenska, ktorá vybudovaním základných štruktúr pripravila pevné základy pre neskorší rýchly rozbeh SOV. A viedla aj prípravný výbor pre ustanovenie SOV. Pripomenula, že slovenské snahy v časoch existencie federálneho štátu vzbudzovali v Prahe podráždené reakcie, ale situácia sa napokon upokojila a zánik i rozdelenie majetku niekdajšieho Československého olympijského výboru prebehli bezproblémovo.
Historicky prvý predseda SOV (od 19. decembra 1992 do 19. augusta 1999) Vladimír Černušák nedávno oslávil 96. narodeniny a na slávnosti sa nezúčastnil. Vďaka archívu RTVS však k približne 160 účastníkom slávnostného zhromaždenia prehovoril dvakrát. Najprv vo videozázname presne spred štvrťstoročia, v ktorom priblížil najbližšie úlohy novej organizácie´. Video, ktoré poskytla RTVS, si môžete pozrieť TU. Druhý raz zaznel hlas Vladimíra Černušáka v nahrávke, ktorú RTVS/STV vyhotovila na oslavách jeho 90. narodenín. Vetou „Nech sa vám naďalej darí, aby boli športovci a ľudia spokojní,“ sa však profesor prihovoril prítomným aj v súčasnej podobe (pred tromi týždňami)… Video si môžete pozrieť TU.
Zhruba dve tretiny uplynulého štvrťstoročia – dovedna rovných 17 rokov (od 20. novembra 1999 do 26. novembra 2016) – pôsobil na čele SOV František Chmelár. Vo svojom príhovore si zaspomínal na slovenské olympijské začiatky na sklonku niekdajšieho federálneho štátu: „Dôležitý bol november 1989, vďaka tomu môžeme dnes oslavovať. Nebyť novembra, nebola by zrejme ani samostatná Slovenská republika, a teda ani Slovenský olympijský výbor,“ pripomenul a pokračoval: „Je pekné, že si pripomíname 25. výročie vzniku SOV, ale nebolo všetko také jednoduché, ako to dnes vyzerá. Boli sme vtedy plní očakávaní, ale profesor Černušák držal našu eu
fóriu na uzde, aby sme nemali predčasný štart, po ktorom nasleduje diskvalifikácia. Mária Mračnová a jej ľudia z Olympijskej spoločnosti Slovenska však pripravili pôdu pre vznik SOV, aj vďaka tomu bol proces zrodu jednoduchší.“
Potom František Chmelár stručne rekapituloval uplynulé štvrťstoročné obdobie: „Prvé slovenské olympijské hry v Lillehammeri 1994 boli emocionálny výbuch, prvé vystúpenie Slovenska na olympiáde bolo úžasné. Dúfali sme vo veľké výsledky a v Atlante1996 to prišlo. Prví medailisti ukázali, že je možné byť úspešný aj na Slovensku. ZOH v Nagane nevyšli podľa predstáv, domov sme sa vracali takmer po kanáloch, ale všetko zlé je aj na niečo dobré. Začali sme ešte tvrdšie pracovať a objavili sa ďalší skvelí športovci. Prispeli k rozvoju nielen športu, ale aj celej spoločnosti. Momentálne máme Sagana, ktorého nám závidí celý svet a Vlhovú nám po ZOH možno budú závidieť aj Rakúšania. Máme množstvo skvelých športovcov, ktorí dokazujú, že aj Slováci môžu byť najlepší na svete. Musíme iniciovať deti, rodičov, učiteľov, aby sa venovali športu a celkový život bude kvalitnejší."
Kniha Naši olympijskí velikáni štvrťstoročia je oslavou medailistov
Slovenský olympijský výbor poňal oslavu svojho 25-ročného jubilea predovšetkým ako oslavu športovcov, našich medailistov z éry samostatnosti Slovenskej republiky. V utorok zavítalo na slávnostné zhromaždenie dovedna 18 medailistov z obdobia posledného štvrťstoročia – vodní slalomári Michal Martikán (medaily: 2-2-1), Elena Kaliská (2-0-0), Ladislav Škantár, Peter Škantár (obaja 1-0-0), Matej Beňuš (0-1-0), Juraj Minčík (0-0-1), rýchlostní kanoisti Slavomír Kňazovický (0-1-0), Erik Vlček (0-2-1), Juraj Tarr (0-1-1), Juraj Bača (0-0-1), Tibor Linka (0-1-0), strelci Zuzana Rehák Štefečeková (0-2-0), Jozef Gӧnci (0-0-2), Danka Barteková (0-0-1), atlét Matej Tóth (1-0-0), plavkyňa Martina Moravcová (0-2-0), džudista Jozef Krnáč (0-1-0) a biatlonista Pavol Hurajt (0-0-1). Z 26 našich medailistov chýbali teda len ôsmi.
Práve týmto výnimočným športovcom je venovaná kniha autorov Ľubomíra Součka (text) a Jána Súkupa (fotografie), ktorú s názvom "Naši olympijskí velikáni štvrťstoročia" vydal SOV. Kniha formátu A4 na 72 stranách obsahuje stručné profily všetkých 26 slovenských olympijských medailistov „a stručné príbehy ich 33 hrdinských medailových vzletov za 25 rokov existencie Slovenského olympijského výboru“ (ako znie jej podtitul). Knižku uviedli do života symbolickým poklopkaním zlatými medailami po jej obale Michala Martikán, Elena Kaliská, Ladislav Škantár, Peter Škantár a Matej Tóth. Knihu si môžete pozrieť a stiahnuť
.
"Keď sme v SOV premýšľali o tom, ako oslávime naše jubileum, tak sme sa rozhodli, že ťažisko postavíme na oslave slovenských olympijských medailistov z éry samostatnosti, ktorí nás všetkých naplnili radosťou i hrdosťou. Im je venovaná táto kniha. Cez takéto osobnosti, ktoré sú vzormi pre mládež, sa najlepšie dajú šíriť olympijské myšlienky a ideály. Publikácia približuje silné a emotívne príbehy ich medailových vzletov na najväčšom športovom podujatí na svete," povedal autor knihy a mediálny riaditeľ SOV Ľubomír Souček.
Nielen medailisti, ale aj všetci prítomní si mohli oživiť veľké emócie za uplynulých 24 rokov prostredníctvom unikátnej videokompilácie „Slovak Olympic Highlights“ (Slovenské olympijské vrcholy), ktorú pre SOV vyrobil celosvetový digitálny Olympic Channel. Toto pôsobivé video v skratke zachytáva zisk všetkých 33 olympijských medailí samostatného Slovenska. Unikátne video nájdete TU.
Pochodeň z OH v Barcelone do zbierok SOV – Slovenského olympijského a športového múzea
Hoci utorňajšia slávnosť bola venovaná predovšetkým jubileu SOV, rezonoval na nej aj kus našej dávnejšej olympijskej histórie, spojenej s československou érou. Veď na budúci rok si pripomenieme 100. výročie vzniku Československej republiky. Vznik ČSR bol veľký míľnik, ktorý z dlhodobého pohľadu veľmi významne pozitívne ovplyvnil rozvoj slovenského športu.
Éra spoločného štátu Čechov a Slovákov sa skončila 31. decembra 1992 – SOV teda vznikol už o dvanásť dní skôr. Rozlúčkové vystúpenie čs. olympijskej výpravy sa odohralo na OH 1992 v Barcelone. A práve k tejto symbolickej „rozlúčke“ pod piatimi kruhmi dvoch národov, ktoré majú k sebe bližšie ako ktorékoľvek iné dva na svete, sa viazala jedna silná chvíľa na utorňajšej slávnosti.
Na septembrovom svetovom výmennom stretnutí zberateľov olympijských a športových memorabílií v Bratislave vydražil prezident SOV Anton Siekel pochodeň z OH v Barcelone. V utorok ju slávnostne odovzdal riaditeľke SOV – Slovenského olympijského a športového múzea Zdenke Letenayovej ako jeho osobný dar do zbierok múzea. Mimochodom, z účastníkov utorňajšieho slávnostného zhromaždenia na OH 1992 štartovali tri niekdajšie esá nášho športu – Jozef Lohyňa, Slavomír Kňazovický a Martina Moravcová, ktorá bola najmladšou členkou poslednej československej výpravy pod piatimi kruhmi...
