V Piešťanoch sa stretli slovenskí olympionici v seniorskom veku
PIEŠŤANY 6. novembra (SOV) - Slovenská asociácia olympionikov (SAO) a Slovenský olympijský výbor (SOV) usporiadali v piatok 5. novembra v Piešťanoch stretnutie našich olympionikov v seniorskom veku. Na spoločenskom stretnutí sa zúčastnilo 21 z celkového počtu 76 pozvaných olympionikov vo veku nad 60 rokov.
“V histórii evidujeme vyše osemsto olympionikov, spojených so Slovenskom. To je ozajstná sila olympizmu. Na vás budujeme, vy ste tvorcovia slovenského športu,” prihovoril sa našim olympijským veteránom prezident SOV František Chmelár. Účastníkov stretnutia po ňom v mene Slovenskej asociácie olympionikov privítal jej predseda, olympijský víťaz 1976 v dráhovej cyklistike Anton Tkáč. Ako hosť sa im prihovoril aj predseda Združenia olympijských klubov SR Ivan Čierny, ktorý ich vyzval k podpore myšlienky vybudovať na Slovensku (buď v Bratislave, alebo na Národnom cintoríne v Martine) pamätné miesto, ktoré by pripomínalo zosnulé osobnosti slovenského športu a olympijského hnutia. Riaditeľka SZTK – Múzea telesnej kultúry v SR Zdenka Letenayová zase apelovala, aby prítomní olympionici prispeli poskytnutím nejakých artefaktov zo svojej športovej kariéry do zbierok múzea. „Keď stratíme pamäť, stratíme všetko,“ upozornila.
Do piešťanského hotela Satelit zavítali ako hostia z radov seniorov aj siedmi medailisti z OH – medzi nimi najstarší žijúci slovenský olympijský víťaz boxer Ján Zachara (zlato v Helsinkách 1952), ďalej strieborný (Tokio 1964) aj bronzový (Mexico City 1968) volejbalista Bohumil Golian, jeho “kolega” z Tokia Jozef Labuda (ako tajomník Slovenskej asociácie olympionikov zároveň hlavný organizátor spoločenského stretnutia v Piešťanoch), strieborný hádzanár z Mníchova 1972 Andrej Lukošík, strieborní futbalisti z Tokia 1964 Anton Urban a Vojtech Masný, i bronzová atlétka z Mníchova 1972 Eva Šuranová. Prítomní boli aj legendárny bežec, štvornásobný olympionik Jozef Plachý, kajakár Jan Matocha, volejbalista Štefan Pipa, gymnasti Anna Krausová-Marejková a František Bočko, dráhový cyklista Juraj Miklušica, bežkyňa na lyžiach Anna Pasiarová, zjazdári Vladimír Krajňák a Anton Šoltýs, plavci Ladislav Bačík a Ivan Ferák, futbalista Dušan Bartovič, veslár Albert Krajmer, hokejový brankár Pavol Svitana a moderný päťbojár Peter Vyskočil. Vedno s už spomínaným Antonom Tkáčom im tlieskali aj ďalší členovia výkonného výboru SAO, takisto úspešní olympionici, ale zatiaľ ešte nie šesťdesiatnici – basketbalista Stanislav Kropilák, atlét Pavol Blažek, sánkarka Mária Jasenčáková. Na fotografii Ľubomíra Součka účastníci piešťanského stretnutia.
Moderátor večera Karol Polák vyspovedal každého z olympionikov – seniorov. Niektorí prezradili zaujímavé veci. Slovenský Volejbalista storočia Bohumil Golian sa priznal, že volejbal už dlhšie vôbec nehráva, pretože so skrátenými svalmi nechce riskovať zranenie. Gymnastka Anna Krausová-Marejková si zaspomínala na pamätnú vyše trojtýždňovú cestu výpravy ČSR z OH 1956 v austrálskom Melbourne na palube sovietskej lode Gruzia. Prezradila, že členovia našej výpravy počas strastiplnej plavby medzi sebou premenovali loď na „Hrúzia“. Volejbalista Jozef Labuda povedal, že na staré kolená sa venuje zháňaniu sponzorov a organizácii podujatí, ako je práve toto piešťanské (sponzormi stretnutia boli Nadácia Doprastavu a Slovenská olympijská marketingová, a.s.). Plavec Ivan Ferák si zaspomínal, ako v roku 1958 v Gottwaldove prvý raz zdolal dovtedy suverénneho Ladislava Bačíka (Piešťanec ho počúval naživo) a ako mu ten zakrátko prehru vrátil. Futbalista Vojtech Masný sa síce s ďalšími „starými pánmi“ niekdajšej Jednoty Trenčín stretáva pravidelne raz do mesiaca, ale na futbal v Trenčíne už dlho nechodí, pretože „nestojí za nič“. Naopak, jeho „kolega“ Anton Urban nechýba takmer na žiadnom zápase „svojho“ Slovana Bratislava, aj keď družstvo podľa neho nemá potrebnú kvalitu. Cyklista Juraj Miklušica si zaspomínal na svojho „parťáka“ z tandemu Dušana Škvareninu, ktorého mu pred rokmi zabilo auto... Hokejový brankár Pavol Svitana označil svoju súčasnú pracovnú pozíciu ako „tréner na voľnej nohe“. Atlétka Eva Šuranová vyjadrila hrdosť na svoje tri krásne deti a vyznala sa z lásky k svojmu psovi Rockymu, ktorý „je lepší ako človek a nepapuľuje“. Zjazdár Anton Šoltýs trpko konštatoval, že celý život bol činný v lyžovaní, ale „totálna privatizácia“ v Tatrách ho z lyžovania vyhnala. Niekdajší skvelý bežec Jozef Plachý si posťažoval, že v Česku sú na atletiku nepomerne lepšie podmienky ako na Slovensku, a prekvapil prítomných zvesťou, že je nezáviský kandidát na primátora svojich rodných Košíc. Moderný päťbojár Peter Vyskočil, ktorý bol v striebornom tíme na OH 1976 v Montreale náhradník, prezradil, že celé trojčlenné družstvo dostalo len jednu medailu. Originál skončil u najlepšieho z trojice Jana Bártů, pre ďalších dvoch členov družstva Adama a Starnovského dal zväz neskôr vyrobiť duplikáty. A napokon boxer Ján Zachara sa priznal, že na zábavách nikdy nedal nikomu „po hube“, pretože jeho pravidlom bolo v takých situáciách ujsť. Rýchle nohy sa mu zišli aj v ringu...
Súčasťou spoločenského stretnutia bolo aj podpisovanie knižnej biografie Janka Zacharu, ktorú napísal Marián Šimo. Vladimír Krajňák prevzal v mene svojho brata Otta Krajňáka z rúk prezidenta SOV Cenu Vladimíra Černušáka (výročné ocenenie SOV 2009 za propagáciu a šírenie olympijských myšlienok najmä v pedagogickom procese) a moderátor večera Karol Polák zase Cenu Mira Procházku, ktorú mu SOV udelil v roku 2008 za celoživotnú propagáciu športu a olympizmu prostriedkami literatúry a publicistiky.
