Vo veku 74 rokov zomrela v Prahe Věra Čáslavská, legenda svetového športu, najúspešnejšia československá športovkyňa v histórii, sedemnásobná olympijská víťazka v športovej gymnastike a čestná členka SOV, ktorá Slovensku venovala dve zlaté medaily z OH
Praha/Bratislava 31. augusta (Ľubomír Souček) – Vo veku 74 rokov zomrela v utorok 30. augusta večer v Prahe legenda svetového i nášho športu Věra Čáslavská. Rodáčka z Prahy (narodená 3. mája 1942) bola najúspešnejšia československá športovkyňa v histórii - sedemnásobná olympijská víťazka, štvornásobná majsterka sveta a jedenásťnásobná majsterka Európy v športovej gymnastike. V roku 1968 ju vyhlásili za najlepšiu športovkyňu sveta. Spoločne s vytrvalcom a ďalšou olympijskou i športovou legendou z bývalého Československa Emilom Zátopkom patrí do Panteónu najvýznamnejších osobností v histórii svetového športu.
Slovenský olympijský výbor (SOV) udelil bývalej poslednej predsedníčke Československého a prvej predsedníčke Českého olympijského výboru (a následne čestnej predsedníčke ČOV) i bývalej členke Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Věre Čáslavskej v roku 2012 najvyššie výročné ocenenie – Trofej SOV. V roku 2014 ju prijal za čestnú členku SOV - ako vôbec prvú osobnosť mimo Slovenska, zároveň získala Zlatý odznak SOV. „Je to pre mňa obrovská česť. Cítim sa na Slovensku doma a som aj vaša,“ povedala vtedy.
Věra Čáslavská vždy zdôrazňovala, že reprezentovala Československo, a preto aj po rozdelení bývalého spoločného štátu jej medaily patria aj Slovensku. V roku 2013 vzťah k Slovensku potvrdila výnimočným gestom, keď nášmu múzeu telesnej kultúry, ktoré je od minulého roka už v správe SOV pod názvom Slovenské olympijské a športové múzeum, venovala dve svoje zlaté medaily z OH – jednu z Tokia 1964 a druhú z Mexico City 1968. Pre komunistický režim v ČSSR však táto nepoddajná osobnosť bola stále nepohodlná. Naplno sa do verejného života Věra Čáslavská mohla vrátiť až po Nežnej revolúcii. V januári 1990 ju prezident ČSFR Václav Havel menoval za svoju poradkyňu pre sociálne veci, zdravotníctvo a šport a v apríli 1990 ju zvolili za predsedníčku Československého olympijského výboru (ČSOV). Po rozpade spoločného štátu sa v tejto funkcii osobne zaslúžila o bezproblémové usporiadanie vzťahov aj majetkové vyrovnanie medzi novovzniknutými národnými olympijskými výbormi Česka aj Slovenska. Keď v máji 2012 oslavovala sedemdesiatku, premiéru mal pozoruhodný dokumentárny (a medzinárodne oceňovaný) film Olgy Sommerovej o nej s názvom Věra´68. Na pultoch kníhkupectiev sa zase k jej významnému jubileu objavila životopisná kniha Pavla Kosatíka s názvom Život na Olympe. Tá nadviazala na niekdajšiu Věrinu veľmi úspešnú knižnú autobiografiu Cesta na Olymp. V súvislosti s filmom aj s knihou absolvovala neuveriteľné množstvo besied a autogramiád, na ktorých sa „rozdávala“ pre ľudí – tak ako kedysi počas oslnivej gymnastickej kariéry.
Věra Čáslavská sa preslávila nielen mimoriadnymi športovými úspechmi, ale aj veľmi odvážnymi občianskymi postojmi, ktoré z nej spravili morálnu autoritu. Za podpis manifestu 2000 slov, ktorý nikdy neodvolala, aj za kritiku vojenskej agresie piatich štátov Varšavskej zmluvy na čele so Sovietskym zväzom proti ČSSR v auguste 1968 – svoj protest proti agresii prejavila aj verejne tichým gestom na stupni víťaziek na OH 1968 pri hraní sovietskej hymny - bola dlhodobo perzekvovaná a päť rokov nezamestnaná. Až neskôr sa Věra Čáslavská mohla venovať trénerskej práci (vychovala viacero čs. reprezentantiek) a pôsobeniu medzinárodnej rozhodkyne. Dva roky trénersky pôsobila aj v Mexiku, kam si jej angažovanie osobne vyžiadal prezident krajiny. Komunistické vedenie ČSSR vtedy s pracovným pôsobením Čáslavskej súhlasilo výmenou za uhoľnú pomoc Mexika socialistickej Kube...
Následná obrovská rodinná tragédia, keď v roku 1993 po šarvátke medzi jej bývalým manželom Josefom Odložilom a ich synom Martinom došlo k vážnemu zraneniu strieborného atletického olympionika z Tokia 1964 Josefa Odložila a napokon k jeho úmrtiu, však nadlho poznačila ďalšie roky jej života. Celé roky bojovala s ťažkou depresiou a do normálneho života sa začala vracať až v roku 2009. Keď sa však konečne vrátila, tak s plnou vehemenciou. „Stratila som toľko rokov života, že teraz si už nemôžem dovoliť stratiť ani deň,“ vysvetľovala to vtedy.
Od minulého mája Věra Čáslavská bojovala s rakovinou pankreasu aj s metastázami. Napriek ťažkému ochoreniu, ktoré si vyžiadalo ešte niekoľko operácií, žila veľmi aktívne. Vlani v novembri sa dokonca zúčastnila na kongrese Európskej gymnastickej únie v Bratislave. Pri tejto príležitosti navštívila Slovensko posledný raz. Tohto roku na jar ju v Lausanne prijal prezident MOV Thomas Bach. V uplynulých mesiacoch absolvovala množstvo besied, autogramiád, rozhovorov s médiami, stretávala sa s olympionikmi, písala články do novín a plánovala napísať knihu svojich pamätí.
Českých olympionikov Věra Čáslavská ešte vyprevádzala na OH v Riu de Janeiro, kam im na diaľku – ako hovorila – posielala energiu. V posledných dňoch sa však jej stav výrazne zhoršil a po zápale pľúc v utorok večer zomrela v pražskom Inštitúte klinickej a experimentálnej medicíny, kde sa poldruha roka liečila. Termín poslednej rozlúčky s touto mimoriadnou osobnosťou termín zatiaľ nie je známy.
Česť jej pamiatke!
VIZITKA VĚRY ČÁSLAVSKEJ
Věra Čáslavská je najúspešnejšia olympionička československej histórie. Rodáčka z Prahy
si na OH 1960 v Ríme, 1964 v Tokiu a 1968 v Mexico City v gymnastike vybojovala spolu sedem zlatých a štyri strieborné olympijské medaily. Spoločne s atlétom Emilom Zátopkom je najväčšia olympijská legenda v histórii bývalého Československa. Je jediná žena v olympijskej histórii, ktorá získala sedem zlatých medailí v individuálnych disciplínach a bola najúspešnejšia učastníčka až na dvoch olympijských hrách za sebou.V rozpätí rokov 1964 – 1968 bola Věra Čáslavská suverénnou svetovou jednotkou ženskej športovej gymnastiky. Päť rokov po sebe neprehrala vo viacboji žiadnu súťaž. Spolu štyrikrát sa stala majsterkou sveta (raz v Prahe 1962 a trikrát v Dortmunde 1966) a jedenásťkrát majsterkou Európy (prvý raz v roku 1959, potom si v Sofii 1965 aj v Amsterdame 1967 vybojovala všetkých päť zlatých medailí. Štyrikrát ju vyhlásili za najúspešnejšiu športovkyňu ČSSR (1964, 1966, 1967 a 1968).
Po mimoriadnych úspechoch na OH v Mexico City ju vyhlásili aj za najlepšiu športovkyňu roka 1968 na svete. Vo veľkej medzinárodnej ankete o najznámejšiu ženu sveta vtedy skončila druhá za bývalou prvou dámou USA Jacqueline Onassisovou-Kennedyovou...
V roku 1968 Věra Čáslavská prejavila veľmi odvážne spoločenské postoje. Najprv podpísala manifest 2000 slov a svoj podpis nikdy neodvolala. Potom sa stala symbolom odporu proti vojenskej okupácii Československa v auguste 1968. V cvičení v prostných na následných OH v Mexico City sa o víťazstvo delila spoločne s Petrikovou zo ZSSR. Keď po československej hrali aj sovietsku hymnu na počesť súperky, Čáslavská sklonila hlavu a poodvrátila sa od vlajok. Do histórie vošlo toto gesto ako tichý protest proti vojenskej agresii.
Na OH 1968 v Mexico City sa zosobášila so známym alétom Josefom Odložilom, strieborným v behu na 1500 m na OH 1964. Z ich manželstva vzišli dve deti - dcéra Radka (narodená v roku 1969) a syn Martin (1974).
Po niekoľkých rokoch normalizácie bez možnosti zamestnať sa začala Věra Čáslavská pôsobiť ako gymnastická trénerka a neskôr aj medzinárodná rozhodkyňa a členka technickej komisie Európskej gymnastickej únie (UEG). V pražskej Sparte viedla viacero reprezentantiek na čele s finalistkami majstrovstiev sveta na kladine, resp. v prostných Ivetou Polokovou a Lenkou Pitlovičovou.
Po zmene spoločenských pomerov v januári 1990 menoval prezident ČSFR Václav Havel Věru Čáslavskú za svoju poradkyňu. V apríli 1990 ju zvolili za predsedníčku Československého olympijského v
V októbri 2013 Věra Čáslavská urobila mimoriadne gesto smerom k Slovensku, keď Múzeu telesnej kultúry v SR venovala svoje dve zlaté olympijské medaily – po jednej z Tokia 1964 aj z Mexico City 1968. Tento čin odôvodnila tým, že vždy reprezentovala Československo a časť z jej medailí preto patrí aj Slovensku, kde mala veľa fanúšikov a kde sa jej vždy dobre súťažilo.
Věra Čáslavská je držiteľka Olympijského radu v striebre. V roku 1990 dostala najvyššie ocenenie Medzinárodného výboru fair play UNESCO – Cenu Pierra de Coubertin. V roku 1998 ju uviedli do Svetovej gymnastickej siene slávy v Oklahoma City.
