Deti potrebujú naštartovať k aktívnemu spôsobu života
Vedecké poznatky a výskumy jednoznačne potvrdzujú pozitívny prínos pravidelných pohybových aktivít nielen na zdravie detí, ale aj na dospievajúcich, dospelých i seniorov. Nadmerné trávenie voľného času sedavými činnosťami môže mať negatívny dopad na ľudské zdravie. O téme pohybových aktivít Slovákov a najmä mladej generácie sa hovorilo aj počas on-line konferencie SPORT (R)EVOLUTION.
Pohybová inaktivita významne zvyšuje riziko predčasných úmrtí, ale spôsobuje aj viacero neinfekčných ochorení, ako sú vysoký krvný tlak, nadváha či obezita. Nedostatok pohybu je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) každoročne príčinou viac ako 5 miliónov úmrtí vo svete a prináša aj veľké finančné výdaje v zdravotníctve.
Podľa odhadov WHO nemá až 81 % detí vo veku od 11 do 17 rokov minimálne 60 minút pohybu aspoň stredne intenzívnej záťaže denne. Aj z toho je jasné, že nedostatok pohybu je jeden z najväčších problémov 21. storočia.
„Obezitu už odborníci zaradili medzi ochorenia 21. storočia,“ pripomenula počas SPORT (R)EVOLUTION hlavná štátna radkyňa z Úradu splnomocnenca vlády SR pre šport Monika Paliatková. „Dieťa do šiestich rokov je ešte pohybovo aktívne, po prechode do školy sa viac usadí. Ak dieťa nie je vedené k pohybu, môže to v neskoršom veku spôsobiť problémy.“
Kvalitná telesná výchova už v najnižších ročníkoch je základ
Podľa dekana Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského a člena výkonného výboru SOŠV Mariána Vanderku je dôležité, aby deti už v najnižších ročníkoch základných škôl mali kvalitnú telesnú a športovú výchovu. „Žiaci v prvom stupni na základnej škole sú v zlatom veku motoriky. Získavajú motorické zručnosti a aj pohybové,“ hovoril Marián Vanderka.
Práve na prvom stupni sa by žiaci mali naučiť kotúľ, behať či skákať. K skvalitneniu telesnej a športovej výchovy v prvom stupni základných škôl môže prispieť aj projekt Tréneri v škole, v ktorom odborníci pomáhajú učiteľom na hodinách svojimi radami, skúsenosťami i vedením žiakov. Projekt vychádza z obdobného, ktorý funguje v Česku. Odborníci absolvujú školenia a potom svoje poznatky aplikujú v praxi.
„Alfou a omegou celého projektu je, že dieťa netlačíme do konkrétneho športu. Ponúkame mu akúsi bonboniéru, z ktorej si neskôr môže vybrať aj konkrétny šport. Tréner postupuje na hodinách v tandeme s učiteľkou,“ prezentovala projekt Monika Paliatková.
Výsledky OLOV potvrdzujú celosvetový trend
Deti by už od vstupu do školského systému mali byť motivované, aby pochopili, prečo je dôležité sa hýbať. Postupne by si mali uvedomiť, že vďaka pohybu stúpa aj kvalita ich života. Významnú úlohu v celom procese zohrávajú rodičia. Oni by mali byť príkladom pre svojich potomkov.
„U nás je to o extrémoch. Je dosť ľudí, ktorí sa hýbu veľa, a veľa takých, ktorí vôbec nešportujú. Ten stred sa stráca,“ priznal Vanderka, ktorý je aj jedným z garantov Olympijského odznaku všestrannosti (OLOV). Aj jeho výsledky potvrdzujú svetový trend, že klesá anaeróbna vytrvalosť detí.
OLOV sa momentálne zameriava na 11 a 12-ročné deti. Ich porovnanie s deťmi spred tridsiatich rokov naznačilo predovšetkým značný pokles vytrvalostných schopností. Klesajúci trend pohybovej výkonnosti ešte viac zvýraznila koronavírusová pandémia. V silovo-rýchlostných ukazovateľoch však nie je až taký výrazný, keďže v nich prichádza do hry aj genetika.
„Existujú medzinárodné štúdie, ktoré poukazujú na to, že pokles, ktorý bol zaznamenaný za 30 rokov, bol dosiahli niektorí počas pandémie počas niekoľkých týždňov v karanténe. Napríklad pokles VO2max bol veľmi markantný. Pozitívne však je, že ak sa netrénovaný človek začne pohybu cielene venovať, väčšinou vie spätne dosiahnuť pôvodné hodnoty,“ pripomenul Vanderka.
Nestačí sa spoliehať iba na štát
Slovensku zatiaľ chýba komplexné riešenie problému stále menšej a menšej pohybovej aktivity detí a mládeže. Projekty Olympijský odznak všestrannosti, Tréneri v škole či Školský šport sú iba čiastkové a veľmi diverzifikované. V súčasnosti sa diskutuje o možnosti opätovného zavedenia troch hodín telesnej výchovy do škôl. Zároveň by mohli mať žiaci v základných školách ďalšie hodiny, na ktorých by sa počas vyučovania mohli hýbať.
„Zvýšenie počtu hodín telesnej výchovy je jedna z možností. Na druhej strane Maďari či Francúzi majú päť hodín telesnej výchovy a pohybové vlastnosti detí aj tam klesajú. Je za tým veľa faktorov. Online priestor berie pohybu veľa času. Deti by mali predovšetkým motivované, aby vykonávali pohybové aktivity. Mali by vedieť, že stúpa kvalita ich života. Mali by to zisťovať zaujímavou a pestrou formou. Potrebujeme deti naštartovať, aby sa hýbali celý život. Nemusia hneď súťažiť, potrebujú sa hýbať. Musíme s tým niečo robiť,“ vyzýval Vanderka.
Ministerstvo školstva za účelom zvýšenia pohybových schopností už predstavilo projekt Školský šport. Postavilo ho na princípoch aktívnej školy. Vychádza z odporúčaní a usmernení Európskej únie a Svetovej zdravotníckej organizácie.
„Dôležité je, aby sme vytvárali dostatok pohybových aktivít pre žiakov nielen počas vyučovania, ale aj pred ním a po jeho skončení. Snažíme sa maximalizovať príležitosti na pohyb. Projektom Školský šport chceme priniesť do škôl viac pohybu a zároveň by sme chceli dosiahnuť, aby deti získali vzťah k aktívnemu využívaniu voľného času,“ prezentoval Pavol Smutný z kancelárie štátneho tajomníka pre šport.
V celom procese nie je možné spoliehať sa iba na štát. Len nariadeniami a príkazmi sa situácia nezmení. „Musí tu existovať spoločenská zodpovednosť. Rodičia by mali skúsiť niekedy zobrať deti namiesto auta pešo, riaditelia by mali otvoriť telocvične, telocvikári by mali učiť na hodinách s nadšením a politici by mali deklarovať, že najdôležitejšie je hýbať sa,“ doplnil Pavol Smutný.
