Inak by Peter Čögley nemohol...
„Zelená je tráva, futbal to je hra...“, spieva sa v známej odrhovačke spred desiatok rokov, ktorá rezonuje stále v ušiach tej skôr narodenej generácie. No ale nie je hra ako hra, lebo prakticky v každej platia určité pravidlá. Aj nepísané...
Vedel by o nich rozprávať aj Peter Čögley, pravý obranca nováčika našej najvyššej futbalovej súťaže zo Skalice. Ešte vlani, v drese Zlatých Moraviec, neváhal hlavnému rozhodcovi oznámiť, že v šestnástke nebol faulovaný a tak arbiter stiahol svoje pôvodné rozhodnutie a nariadenú jedenástku odvolal. Zlaté Moravce mohli vyhrávať nad súperom už 2:0.
„Inak sa nedalo, nebol by som s tým vnútorne vyrovnaný, takto bolo všetko v poriadku,“ vracia sa k spomínanému momentu Peter. A za tento príkladný čin si aj odniesol výročnú cenu Klubu Fair play Slovenského olympijského a športového výboru, ktorú si prebral na tradičnej slávnosti v marci tohto roku.
No ale dole Dunajom nepretieklo príliš veľa vody a Peter Čogley opäť dokázal svoje ľudské kvality aj v ďalšom zápase najvyššej futbalovej súťaže. Už v drese ambiciózneho nováčika zo Skalice urobil ďalší veľký skutok, ktorý so zasluhuje uznanie a potlesk.
„Hrali sme na Slovane proti belasým v 4. kole tohto ročníka, keď po rohovom kope sa hlavami zrazili dvaja hráči, pričom môj spoluháč Filip Blažek zostal ležať na tráve ako podťatý,“ vracia sa k tomuto momentu Petr Čogley. „Keďže som bol k Filipovi najbližšie, hneď som k nemu pribehol a nič iné mi nezostávalo, len bezvládnemu telu spoluhráča okamžite pomôcť. Hneď k nám pribehli aj ďalší a prvé čo som urobil, snažil som sa mu v prvých sekundách vytiahnuť zapadnutý jazyk, lebo Filip nedýchal. Našťastie sa mi to veľmi rýchlo podarilo a Filip začal opäť dýchať. Obrovská úľava a radosť sa cezomňa prehnala. Vzápatí si ho zobrali do rúk už naši lekári a maséri, ale podstatné bolo, že Filip mohol po čase opäť pokračovať v hre a zápas aj dohral,“ dodáva s úľavou na duši Peter Čögley.
Na jednej strane nezištná pomoc spoluhráčovi v zápase o život, ale na druhej strane poriadne šrámy v tomto súboji na Tehelnom poli utřžil aj sám Peter. Kopčka súpera skončila na jeho tvári, takže cez polčas ho museli v šatni zašívať. So šiestimi stehmi na roztrhnutej brade a obviazanou hlavou statočne dobojoval tento ligový súboj.
Aj taký je život krajného brancu. Na jednej strane pomôžeš kamarátovi, ale vzápätí už nezabrániš ďalšiemu ataku voči sebe samému...
Je veľká vec, že Peter vedel v zlomku sekundy, ako sa má zachovať a čo má robiť. Neabsolvoval žiadny záchranársky kurz, v pamäti má len tie zo základnej školy, keď sa na umelohmotnej ležiacej Anči učili základy oživovania podľa predpísaných osnov. Ale to sa vtedy bralo skôr s úsmevom na tvári.
Peter sa narodil pred 34 rokmi v Trenčíne a vyrastal v maličkej dedinke Tenčianska Turná, čoby kameňom dohodil z Trenčína. Prvé kroky aj s futbalovou loptou robol práve v Trenčianskej Turnej a ako šesťročný chlapec začal začal s futbalom v renomovanom klube AS Trenčín. Do tajov tejto príťažlivej hry ho vťahoval v žiackom tíme tréner Miloš Volešák.
„No nielen futbal, ale aj tenis ma lákal, lebo s raketou mi to išlo celkom dobre,“ listuje v pamäti Peter. „Až tak dobre, že ako 12-13-ročný chlapec som sa rozhodoval, ku ktorému športu sa napokon prikloním. Tenisoví tréneri ma videli už na ďalších turnajoch, ale napokon ten fenomén futbal predsa len prevalcoval aj tento veľmi príťažlivý šport, akým tenis nesporne je.“
Veľa základov do športového života pochytil Peter doma, najmä od otca, ktorý ho zo všetkých stránok podporoval a rovnako tak aj mamička mala pochopenie pre šport. Vlastne obaja rodičia začali pestovať svojmu synovi lásku k športu. Otec síce nehrával futbal, ale k športu mal veľmi blízko, lebo mu učaroval beh.
„V žiackych rokoch ma v Trenčíne viedol tréner Miloš Volešák, na ktorého rád spomínam,“ hovorí Peter Čogley. „ V tom veku sme vnímali každý jeho pohyb, gesto, myšlienky, bol našim vzorom a viedol nás už vtedy k čestnému športovaniu. Vyžadoval od nás síce veľa, ale na druhej strane chcel z nás vychovať správnych športovcov a dobrých futbalistov.“
A tie základy zo žiackych tímov si potom športovec berie so sebou aj ďalej. So všetkým, čo k tomu patrí. Niekto si ich osvojí komplet celé, iný len časť z nich. Petra sprevádza počas celej doterajšej profesionálnej futbalovej kariéry túžba dokázať na ihrisku čo najviac herného majstrovstva, z čoho potom profituje aj celý kolektív.
Na druhej strane ale aj spôsob, akým sa prepracovať k športovým úspechom sprevádza v jeho prípade aj túžba podporiť ho ďalším rozmerom v priamej konforntácii so súperom a úctou k nemu po všetkých stránkach.
Peter Čögley bol dlhé roky verný trenčianskym farbám, avšak futbalový chlebíček chcel okúsiť aj v susednom Česku. Preto si odskočil do legendárneho Bohemiansu Praha, odtiaľ zamieril do Spartaku Trnava, ale srdce ho ťahalo späť domov do Trenčína, aby odtiaľ nabral kurz na štyri sezóny do Zlatých Moraviec. No a v súčasnosti pomáha zdatnému nováčikovi zo Skalice.
Aj keď hráva Peter Čögley na poste pravého obrancu, cudzie mu nie sú ani iné funkcie na ihrisku: „Hrával som prakticky na všetkýcdh postoch s výnimkou toho brankárskeho,“ loví v pamäti Peter.
„Raz, bolo to dávno, hrával som v strede zálohy, sa zranil jeden z našich obrancov a tréner ukázal prstom na mňa. Odvtedy som tam, ale hovorím, nie je mi cudzí žiaden post na ihrisku,“ uzatvára rytier nášho športu a príkladná postava z futbalových trávnikov Peter Čögley. Kiež by ich bolo v našich mužstvách viac...
