Športové aktuality
10 min. čítania

Nicole Rajičová našla balans medzi prácou a krasokorčuľovaním, prioritou sú ZOH v Pekingu

Profile picture for user horvath
Martin
Horváth
Foto
TASR/Michal Svítok

Krasokorčuliarka Nicole Rajičová sa predstavila na zimných olympijských hrách v Soči 2014 a v Pjongčangu 2018, kde skončila v elitnej konkurencii štrnásta. Na majstrovstvách Európy v Ostrave 2017 a v Moskve 2018 skončila na šiestej priečke. Momentálne kombinuje prácu na ministerstve financií s krasokorčuľovaním, ktoré môže byť v popredí aj vďaka štipendiu z programu Olympijskej solidarity Medzinárodného olympijského výboru (OS MOV). Rajičová sa chce kvalifikovať na svoje tretie ZOH, k čomu jej okrem štipendia pomáha aj nový trénerský tím.

Nicole Rajičová sa narodila 13. augusta 1995 v americkom Garden City v štáte New York. Odmalička mala blízku k ľadu, pretože jej otec Tomislav sa rekreačne venoval hokeju. Postupne začala s krasokorčuľovaním a dostavili sa aj výsledky. Pravidelne štartovala na vrcholných medzinárodných podujatiach. Rajičová je členka Športového centra polície. Momentálne sa pripravuje pod vedením Ivety Reitmayerovej a kondičného trénera Miroslava Záhradného.

Keď som bola malá, mala som menšie problémy s rovnováhou. Lekári poradili mojim rodičom, aby so mnou chodili na ľad a problém sa odstráni. Otec s mamou si povedali, že si pôjdu so mnou zakorčuľovať,“ prezradila o svojich začiatkoch na korčuliach.

Najviac si váži výsledky počas obdobia spojeného so ZOH v Pjongčangu v rokoch 2016 až 2019. Okrem už skôr spomínaných výsledkov si cení aj 13. miesto z majstrovstiev sveta 2016 v Bostone či deviatu pozíciu z ME 2019 v Minsku.  „Vtedy som trénovala poriadne tvrdo. Predolympijská sezóna bola pre mňa náročná. Mesiac pred kvalifikačnými pretekmi som sa zranila.“ Napriek zdravotnému hendikepu pozbierala všetky fyzické a mentálne sily a splnila svoj veľký cieľ. „Vďaka nasadeniu sa mi podarilo získať miestenku pre Slovensko. Vážim si, ako som odjazdila aj olympijské preteky v Pjongčangu. Bola to pre mňa odmena za celú prácu počas kariéry.“

Prvá olympijská účasť v Soči jej výrazne pomohla a výkonnosť v rokoch po ZOH 2014 išla nahor. Prebojovala sa do európskej špičky, čoho dôkazom boli aj šieste miesta na kontinentálnych šampionátoch 2016 a 2017. Odmenou jej boli aj pozvánky na podujatia elitného seriálu Grand Prix ISU. „Už počas roka 2015 som cítila, že sa naozaj zlepšujem. Očividne fungoval nastavený systém. Nabudilo ma to. Povedala som si, že dokážem oveľa viac.“ Na základe toho sa zlepšovala. „Mentálne som bola nastavená úplne inak. Druhý raz, keď som bola šiesta, som už bola viac naladená na ZOH. Odskúšali sme si vtedy v Moskve v podstate len to, čo sme potrebovali zakomponovať do programov. Už som bola pod olympijským stresom.“

Bez štipendia by príprava bola náročná, našla balans medzi prácou a športom

V prvom rade je Rajičová vďačná, že môže poberať štipendium Olympijskej solidarity MOV. „Vďaka tomu môžem ďalej trénovať. Keby táto podpora neexistovala, tak by som musela chodiť do práce na plný úväzok.“ Financie využíva aj na zabezpečenie nového kondičného trénera. „Je to veľmi dôležitý človek v mojom tíme. Pomáhal mi z mentálnej i fyzickej stránky. Keď som mala menšie zranenia, tak ma dokázal hneď postaviť na nohy.“

Podporu má aj zo Športového centra polície, ktorého je členka. „Slovenský krasokorčuliarsky zväz ma tiež podporuje, no nie je tam veľký finančný balík. Z jednotlivých foriem podpory však vznikla dobrá kombinácia.“

Ešte stále pracuje aj na ministerstve financií. „Trávim tam menej času ako predtým. Oveľa viac sa momentálne venujem tréningu v porovnaní s dňami po mojom nástupe do práce. Keď mám takýto balans, tak sa mi viac darí v práci i v športe. Sama neviem, ako sa to podarilo. Som však veľmi vďačná, že mám naďalej príležitosť pracovať aj trénovať.“

Zmeny po účastiach na ZOH

Každá účasť pod piatimi kruhmi priniesla niečo nové. „Ide o štvorročný cyklus, ale po každej olympijskej účasti sa niečo zmenilo. Po Soči som začala chodiť na univerzitu. To mi zmenilo spôsob tréningu. Mala som novú súčasť života, ktorú som k tomu musela pridať. Začalo sa mi aj viac dariť na ľade.“

Tesne pred ZOH v Pjongčangu školu ukončila. „O zopár mesiacov neskôr som sa presťahovala na Slovensko, čo mi opäť dalo niečo nové. Zmeny po zimných olympijských hrách mi ukázali, že za každých okolností sa dá stále športovať. Priniesli mi nové veci, ktoré mi pomáhajú aj v športe. Stále si hľadám novú motiváciu.

V Pekingu sa už predstavila, olympijské hry ako oslava športu

Krajinu, ktorá bude o rok hostiť zimné olympijské hry, už Nicole pozná zo štartov na pretekoch Grand Prix ISU v Pekingu a na majstrovstvách sveta v Šanghaji. „Spomínam si na to veľmi príjemne. Čo sa týka podmienok, v obidvoch mestách boli skvelé.“

V Pekingu sa jej páčilo. „Neďaleko sa nachádza Veľký čínsky múr, takže z kultúrnej stránky cestu do Pekingu hodnotím pozitívne. Keď tam však trochu nasnežilo, sneh bol vzhľadom na smog hnedý. Hádam s tým niečo do ZOH urobia,“ zasmiala sa sympatická krasokorčuliarka.

Šanghaj jej zasa pripomínal rodné mesto. „Mali sme tam krásnu halu a vyzeralo to tam trochu ako v New Yorku. Keď som videla výhľad na mesto, tak som sa cítila, ako keby som bola skoro doma,“ pridala s úsmevom ďalší postreh.

Olympijské hry pre 25-ročnú pretekárku znamenajú spojenie celého sveta. „Je to niečo unikátne, keď sa môžu vďaka športu stretnúť ľudia z rôznych krajín. Nie sú tam politické ani iné záujmy.“ Ide čisto len o oslavu športu. „Rovnako môžeme osláviť našu prácu, ktorú sme do toho dali. Všetci sa môžeme spojiť. Hlavne v takomto svete, v ktorom sa veľakrát dejú nepríjemné veci, ako napríklad teraz pandémia nového koronavírusu.“

Nový trénerský štáb, otec ako konzultant

Momentálne sa jej venuje kondičný tréner Miroslav Záhradný. „Predtým som sa venovala veľmi málo tréningu na suchu, maximálne som cvičila pilates. Vidím na ľade veľký rozdiel.“ Nedávno začala spolupracovať s Ivetou Reitmayerovou. „Venujeme sa veciam, ktoré som robila aj v minulosti. Pomáha mi aj s technikou a v zlepšovaní programov. Verím, že to pôjde k lepšiemu a je to pozitívny krok v mojej kariére.“

V minulosti trénovala hlavne s Igorom Krokavcom, ktorému je veľmi vďačná. „Naučil ma všetko. Teraz je však on v zahraničí a ja tu, preto vznikla iná situácia. Možno mi to aj pomôže.“

Otec Tomislav, ktorý žije v New Yorku, je v normálnom režime členom jej trénerského tímu. „Sem-tam komunikujeme cez videohovor aj teraz počas tréningu. Postavím si mobil na mantinel a on mi dáva nejaké rady.“ Otec je vždy predovšetkým mentálna opora. „Keď bol pri nás s Igorom, obidvaja sme boli menej nervózni. Vedel pridať aj ďalší názor na skoky. Aktuálne síce nesúťažím, ale je možné, že otec bude naďalej chodiť so mnou na súťaže ako tréner.“

Pandémia nového koronavírusu ovplyvnila aj krasokorčuľovanie

Aktuálna situácia zasiahla podobne ako ostatné športy aj krasokorčuliarov. „Našťastie, momentálne mám povolené trénovať. Môžem sa pripravovať na ľade aj na suchu. Podmienky mám dobré. Dokonca sa možno zlepšili.“

Mentálne však s momentálnym stavom musela „bojovať“. „Trénujem buď sama, alebo som jedna z dvoch krasokorčuliarok na tréningu. Rozmýšľam niekedy nad tým, čo tu robím. Niekedy je náročné prekonať takéto tréningy. Keď sa však na to spätne pozriem, posúva ma to neskutočne dopredu.“

Pandémia zasiahla najmä súťažnú sezónu. „V kalendári doteraz nebolo žiadne veľké medzinárodné podujatie, na ktoré by som sa musela pripraviť. Je náročné trénovať „naprázdno“, alebo keď nemáte krátkodobé ciele.“ V príprave sa preto mohla zamerať aj na iné aspekty. „To ma tiež posunie dopredu. Myslím si, že keď prídu súťaže, budem oveľa lepšie pripravená.“

Vynechá MS v Štokholme, cieľ je olympijská kvalifikácia

V závere marca sa vo švédskom Štokholme uskutočnia majstrovstvá sveta. Naša dlhoročná krasokorčuliarska jednotka ich vynechá. „Chcela by som sa o približne tri mesiace predstaviť aspoň na niektorých menších pretekoch. Chcela by som sa „rozbehnúť“, aby som mala zapísaný nejaký výkon. Samozrejme, uvidím, či sa to podarí.“

Trojité skoky momentálne napriek súťažnému výpadku zvláda bez problémov. „Trošku som s nimi „bojovala“, ale teraz mi už idú. Dúfam, že sa mi o tri-štyri mesiace podarí zvládnuť kombináciu dvoch trojitých skokov. Aktuálne trénujem s novými ľuďmi, a tak verím, že aj vďaka nim sa budem môcť zlepšovať.“

Olympijskú kvalifikácia sa uskutoční až v septembri v nemeckom Oberstdorfe. „Hlavne sa teraz zameriavame na suchý tréning, aby som posilnila celé telo. Chcem si zlepšiť kondičku, aby to potom išlo oveľa lepšie.“

O Olympijskej solidarite MOV

Olympijská solidarita Medzinárodného olympijského výboru (OS MOV) je inštitúcia, prostredníctvom ktorej MOV podporuje množstvo olympijských projektov na celom svete, aj jednotlivé národné olympijské výbory a ich vlastné projekty. Celý chod OS MOV, aj ňou prideľované granty, sa financuje z podielov predaja vysielacích práv z olympijských hier.

Jeden z hlavných grantových programov OS MOV je olympijské štipendium pre športovcov – kandidátov štartu na OH, resp. na ZOH. Neustály nárast cien vysielacích práv z OH/ZOH sa prejavuje v raste výšky štipendií v každom štvorročnom období olympijského cyklu. Napríklad v porovnaní so štipendijným programom OS MOV pred OH 2016 v Riu de Janeiro došlo smerom k OH 2020 v Tokiu k výraznému navýšeniu celkovej výšky podpory – z predchádzajúcej úhrnnej sumy 177 037 USD na 257 400 USD.

Na Slovensku poberá štipendium k ZOH v Pekingu 11 športovcov

Smerom k ZOH v Pekingu toto štipendium poberá 11 slovenských športovcov. Štipendijný program OS MOV trvá 24 mesiacov, pričom všetci 11 naši športovci na hradenie nákladov spojených s ich prípravou poberajú v priemere 650 dolárov (USD). Zo štipendia si môžu hradiť náklady na prenájom športoviska, mzdu trénera, lekárske prehliadky a vyšetrenia, cestovné a úrazové poistenie, ubytovacie a stravovacie náklady, aj vreckové. Pochopiteľne, náklady musia vydokladovať a raz za štyri mesiace predložiť vyúčtovanie. Nad uvedený rámec môžu športovci čerpať ešte grant až do výšky 4 545 USD na hlavu na hradenie účasti na kvalifikačných súťažiach na ZOH. Držiteľ štipendijného grantu OS MOV o štipendium príde vo chvíli, keď bude jasné, že už nemá ani teoretickú šancu kvalifikovať sa na zimné olympijské hry 2022.

Podporu od Olympijskej solidarity MOV dostávajú zjazdári Rebeka Jančová, Soňa Moravčíková a Andreas Žampa, snoubordista Samuel Jaroš, sánkari Tomáš Vaverčák a Matej Zmij, biatlonisti Tomáš Sklenárik a Veronika Machyniaková, bežec na lyžiach Ján Koristek, krasokorčuliarka Nicole Rajičová a rýchlokorčuliarka na krátkej dráhe Petra Rusnáková.

Podujatia a športovci
Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri