Pred 130 rokmi sa narodil Gejza Rehák, predseda prvého Slovenského olympijského výboru v rokoch 1939 - 1940
BRATISLAVA (let) – V utorok 18. októbra si pripomíname 130. výročie narodenia MUDr. Gejzu Reháka, ktorý bol prvým predsedom prvého Slovenského olympijského výboru, pôsobiaceho v období existencie tzv. Slovenského štátu.
Gejza Rehák (na snímke z archívu SZTK – Múzea telesnej kultúry v SR) sa narodil 18. októbra 1881 v rodine krčmára v Smolinskom. Študoval na gymnáziu v Trnave a v Skalici, kde maturoval. Medicínu začal študovať na univerzite v Budapešti, štúdium so špecializáciou na stomatológiu ukončil na univerzite vo Viedni v roku 1908. Až do skončenia I. svetovej vojny tam vykonával súkromnú lekársku prax. V rokoch I. svetovej vojny pracoval ako posádkový lekár v Bratislave a nemocničný lekár v Trnave.
Od študentských čias sa angažoval politicky a v národno-kultúrnom hnutí krajanov. Vo Viedni napr. pôsobil ako predseda spolku Národ, bol zakladateľom a režisérom divadelného krúžku, zakladateľom a dirigentom slovenského spevokolu a hudobnej kapely, viedol kurzy pravopisu. Vo Viedni sa stýkal s významnými predstaviteľmi slovenského i českého verejného života.
V roku 1911 sa Gejza Rehák stal členom Slovenskej národnej strany. V roku 1918 bol účastníkom martinského zhromaždenia a signatárom Deklarácie slovenského národa. V roku 1919 sa vrátil natrvalo na Slovensko ako riaditeľ Štátnej nemocnice v Bratislave. Zaslúžil sa o povojnovú konsolidáciu a rozvoj najväčšej a najvýznamnejšej nemocnice na Slovensku. V tejto funkcii pôsobil až do svojej smrti v roku 1940. Od roku 1919 bol členom a neskôr predsedom bratislavskej organizácie Čs. národnej demokracie na Slovensku, ktorú v rokoch 1929-1935 zastupoval ako senátor v Národnom zhromaždení. Angažoval sa aj v podnikateľskej oblasti, najmä v peňažníctve ako člen dozorných rád Slovenskej banky, Slovenskej úverovej banky, Mestskej sporiteľne, poisťovacej spoločnosti Domov a Slovakia.
Popri týchto aktivitách sa Gejza Rehák venoval aj telovýchove a športu. V Budapešti založil slovenský futbalový klub, vo Viedni pôsobil v českom Sokole. Po príchode do Bratislavy vykonával od vzniku I. ČsŠK Bratislava až do roku 1927 funkciu predsedu klubu. Svojimi kontaktmi prispel významnou mierou k zapojeniu slovenskej inteligencie do klubového života. S jej pomocou vybudovať elitný športový klub. Výrazne sa podieľal aj na vybudovaní zimného štadióna.
Gejza Rehák sa v športe angažoval najmä v atletike. Stal sa prvým čestným členom Ľahkoatletického odboru I. ČsŠK Bratislava. Zaslúžil sa o rozvoj Západoslovenského okrsku Československej atletickej amatérskej únie. Po rozbití Československej republiky sa stal poslancom autonómneho snemu, v rokoch 1939 - 1940 bol poslancom snemu Slovenskej republiky. Naďalej sa aktívne zaujímal o šport. Bol iniciátorom prijatia zákona o zrušení dávok zo športových podujatí v roku 1939. Na ustanovujúcom valnom zhromaždení Slovenského olympijského výboru v Bratislave bol 18. júna 1939 zvolený za prvého predsedu SOV. Zomrel 8. marca 1940 v Bratislave.
