Šport a olympizmus
Rozhovor
Bratislava
11 min. čítania

Šéf slovenskej výpravy na OH v Tokiu ROMAN BUČEK: Tešiť sa na hry bez olympijského ducha je ťažké

Gabriel Bogdányi
Športový riaditeľ SOŠV a designovaný vedúci slovenskej výpravy na OH v Tokiu Roman Buček.
Foto
Andrej Galica, SOŠV
Tokijské odznaky slovenskej výpravy.
Tokijské odznaky slovenskej výpravy.

Nechýbal ani na jedných olympijských hrách – letných či zimných – od Sydney 2000. Už dve dekády je kľúčový človek zabezpečujúci účasť slovenských športovcov pod piatimi kruhmi. V roku 2018 v Pjongčangu zažil premiéru vo funkcii šéfa výpravy na zimných hrách, v Tokiu ju bude premiérovo viesť na letných. Športový riaditeľ SOŠV ROMAN BUČEK verí, že aj túto náročnú výzvu znásobenú pandémiou COVID-19 zvládne. Hoci v zázraky neverí, myslí si, že Slovensko môže zopakovať výsledky z Londýna 2012 a Ria 2016.

Rozhovor Gabriela Bogdányiho s Romanom Bučekom, ktorý zverejňujeme, bol pripravený pre časopisecký magazín SOŠV OLYMPIC.sk jar/leto 2021. Ten vyjde v prvej júlovej dekáde.

KTO JE ROMAN BUČEK

Roman Buček.
Roman Buček.
Foto
Andrej Galica, SOŠV

DÁTUM A MIESTO NARODENIA: 14. 7. 1964 v Nitre.

FUNKCIA: športový riaditeľ SOŠV a šéf slovenskej výpravy na OH 2021 v Tokiu.

ŠPORTOVÁ KARIÉRA: Bývalý popredný rýchlostný kanoista, v drese Slávie UK Bratislava 2-násobný majster Československa v K2 na 500 m (s Vladimírom Trepákom), semifinalista MS 1983 Tampere a účastník Svetovej univerziády 1987 v Záhrebe.

VZDELANIE: FTVŠ UK v Bratislave (telesná výchova – zemepis).

POZÍCIE V ŠPORTE: Po skončení základnej vojenskej služby v ČH Bratislava pracoval ako tréner mládeže v SVŠM MV SSR, od roku 2000 je pracovník SOV/SOŠV.

ÚČASŤ NA OH A ZOH: Na OH 1996 pôsobil ako dobrovoľník, od roku 2000 nechýbal na žiadnych OH či ZOH, bol vedúci výpravy SR na ZOH 2018 v Pjongčangu, zástupca vedúceho výpravy na OH 2008 – 2016 a na ZOH 2006 – 2014.

Roman, povedzte úprimne: tešíte sa na olympijské hry v Tokiu?

„Zabezpečiť účasť výpravy na hrách je jedna z náplní mojej profesie. Nie je to jednoduché, ale vždy sme sa na olympiádu tešili – na výbornú atmosféru, na úspechy našich športovcov. Avšak to, čo zažívame teraz – množstvo rôznych doteraz nepoznaných povinností, ktoré sa na nás denne valia, a kopec neistoty – mení náš pohľad na hry. Všetko okolo zabezpečenia vnímame skôr ako povinnosť. Nadšenie, ktoré sme pred každou olympiádou zažívali, nie je – vyprchalo. A podobne to vnímajú, žiaľ, aj mnohí naši športovci.“

Šéfovali ste slovenským výpravám na ZOH 2018 v Pjongčangu aj na EH 2019 v Minsku. V Tokiu zažijete premiéru vo funkcii lídra na „letnej“ olympiáde. Navyše, za veľmi špecifických podmienok. Čaká vás najťažšia životná športová výzva?

„Uvedomujem si veľkú zodpovednosť za celú výpravu. Musím sa postarať, aby sme splnili všetko, čo od nás organizátori žiadajú. Nesmie nám uniknúť nijaký detail. Pandémia veci výrazne skomplikovala. Pribudli úplne nové povinnosti a termíny. Aj preto je to výzva, s akou som sa doteraz nestretol, no verím, že ju zvládnem.“

„V MINULOSTI MOV ODPORÚČAL, ABY SA ŠPORTOVCI ZDRŽALI ČO NAJDLHŠIE, STRETÁVALI SA A POVZBUDZOVALI OSTATNÝCH. TERAZ NASTAL OBRAT O 180 STUPŇOV.“

MNOŽSTVO OBMEDZENÍ PRE ŠPORTOVCOV

Ešte pred príchodom pandémie si mnohí slovenskí športovci naplánovali v Japonsku predolympijské aklimatizačné kempy. Čo z pôvodných plánov ostalo, uskutočnia sa vôbec nejaké?

„Až 78 plánovaných kempov pre rôzne krajiny a športy v dôsledku prísnych opatrení zrušili. My však naďalej komunikujeme s japonskými partnermi a neviem si predstaviť, že by sme dopadli rovnako. V meste Urajasu v spolupráci s univerzitou Meikai chystáme stále kemp pre atlétov, rýchlostní kanoisti by sa mali pripravovať v Katori, približne 100 km  od Tokia. Japonská vláda vyžaduje aj od organizátorov kempov identické bezpečnostno-hygienické zabezpečenie ako na olympiáde. Musí vzniknúť bublina a fungovať presne v rovnakom režime ako na hrách.“

Vodní slalomári Jakub Grigar a Eliška Mintálová v oblečení, v ktorom slovenská výprava nastúpi na otvárací ceremoniál OH v Tokiu.
Vodní slalomári Jakub Grigar a Eliška Mintálová v oblečení, v ktorom slovenská výprava nastúpi na otvárací ceremoniál OH v Tokiu.
Foto
Andrej Galica, SOŠV
Vodní slalomári Jakub Grigar a Eliška Mintálová v oblečení, v ktorom slovenská výprava nastúpi na otvárací ceremoniál Hier XXXII. olympiády.

Čo všetko musí športovec absolvovať, aby vôbec dostal olympijskú akreditáciu a mohol v Tokiu súťažiť?

„Každý sa musí riadiť pokynmi zhrnutými v tzv. Playbooku. Už dva týždne pred odletom si musí aktivovať špeciálnu aplikáciu, do ktorej bude denne vkladať údaje so svojom zdravotnom stave, vrátane telesnej teploty. Do 96 a do 72 hodín pred cestou absolvuje povinne dva PCR testy a po prílete do Japonska antigénový. Ak bude negatívny, môže si vziať batožinu a špeciálnym koridorom bez kontaktu s verejnosťou sa dostane k oficiálnemu autobusu, ktorým sa dopraví do dediny pre športovcov. Každý účastník ešte pred odletom povinne vyplní podrobný plán svojich aktivít na OH a čo doň zadá, už nebude možné zmeniť.“

Denno-denné testovanie, kontrola pohybu prostredníctvom aplikácie, mnoho všelijakých prísnych obmedzení – nemôže to negatívne vplývať na koncentráciu športovca na súťaž?

„Testovanie, ak bude vytvorený systém, sa asi bude dať zvládnuť. Športovec si túto povinnosť zaradí do svojho bežného režimu. Problém však môže byť s tým, že takýchto povinností bude priveľa: napríklad bude asi povinná registrácia na cestu na športovisko a z neho, či dokonca aj na stravu, aby jedáleň nebola enormne zaťažená v jednom čase. Ku komfortu športovca takéto povinnosti rozhodne neprispejú.“

KONTROLY MÔŽU VYVOLAŤ MNOŽSTVO NEDOROZUMENÍ

Viete si vôbec pri takom obrovskom počte účastníkov hier predstaviť, že sa všetci bez výnimky budú pohybovať len v bubline?

„Podľa mňa to nie je možné. K tomuto názoru ma vedie poznanie, že prídu ľudia z rôznych končín sveta, kde je vnímanie dodržiavania povinností úplne odlišné ako v Japonsku či u nás. Myslím si, že sa nájdu – tak ako skoro vždy – všelijakí špekulanti. Pri takom množstve ľudí je viac ako pravdepodobné, že sa problémy s porušením bubliny vyskytnú.“

Dizajn časti oblečenia slovenskej olympijskej výpravy na štyroch našich rýchlostných kanoistoch.
Dizajn časti oblečenia slovenskej olympijskej výpravy na štyroch našich rýchlostných kanoistoch.
Foto
Andrej Galica, SOŠV

Neobávate sa, že rôzne tvrdé reštrikčné opatrenia a prísne kontroly všetkého by mohli vyvolať množstvo nedorozumení a konfliktov?

„Trafili ste klinec po hlavičke. Od prvého momentu, keď som sa dozvedel o rozsahu opatrení, mi je jasné, že prinesú veľa napätia. Mnohé veci sú stále nedotiahnuté, nepoznáme zoznam sankcií, nevieme, kto rozhodne, či má ísť človek do karantény a podobne. Vynára sa priveľa situácií, ktoré sa s takmer stopercentnou istotou skončia veľkým konfliktom.“

Čo ak bude mať niekto vo výprave pozitívny test? Paralyzujú sa tým všetci ostatní a pôjdu povinne do karantény?

„Na toto neexistuje podrobný manuál, niektoré veci si môžeme len domýšľať. Vieme, že ak sa vyskytne pozitívny prípad, bude sa veľmi detailne trasovať pohyb tejto osoby a takisto jej kontakty. Ale čo bude nasledovať...? Príklad: ak bude mať niekto pozitívny test na športovisku – lebo aj tam sa bude testovať – vôbec netušíme, aký bude ďalší postup. Či pôjde rovno do karantény, kto mu z dediny donesie osobné veci, čo bude s tým, kto s ním býval? Kým sa naozaj niečo nestane, nevieme presne, čo sa bude diať...“

PRÍSNEJŠÍ REŽIM V OLYMPIJSKEJ DEDINE

V olympijskej dedine sa v minulosti stretávali a zabávali tisíce športovcov. V akom režime bude fungovať tentoraz?

„Určite v oveľa prísnejšom. Už som spomenul nahlasovanie sa na stravovanie. Nie je mi jasné ani to, ako sa vyhýbať iným výpravám, keď bývame v 17-poschodovej budove spoločne s ďalšími krajinami a budeme používať spoločné výťahy. Pýtali sme sa, čo s tým. Odpoveď? Dozvieme sa to vraj neskôr... Ubezpečili nás však, že výťahy budú intenzívne dezinfikovať.“

Olympijská dedina v Tokiu.
Olympijská dedina v Tokiu.
Foto
Roman Buček

Aké sú najvážnejšie obmedzenie v dedine pre športovcov v porovnaní s predošlými olympiádami?

„Tradičné zábavné centrá a herne na odreagovanie sa nebudú k dispozícii. Každý si bude musieť nájsť spôsob vyplnenie voľného času sám – na notebooku či na mobile. Z dediny sa totiž okrem športoviska nikam nedostanete. Stravovanie v jedálni, kde znížili počet stoličiek z 5000 na 3000, bude regulované. Neviem si dosť dobre predstaviť, ako to bude fungovať. Ešteže sme dostali prísľub, že veľká centrálna posilňovňa bude fungovať.“

Snaha organizátorov je, aby sa športovci zdržiavali v dedine len nevyhnutný čas pred súťažou, a po nej čo najskôr odcestovali domov. Ako tento fakt vplýva na plánovanie príchodov a odchodov našich športovcov?

„Vyskytli sa i takí, ktorí prídu bez aklimatizácie dva dni pred súťažou a po nej hneď odídu. Je ich však menšina. Ako dlho sa športovec v dedine zdrží, to závisí od jeho osobného rozhodnutia. Na nikoho netlačíme. Musíme však dodržať nasledovné pravidlo: príchod nanajvýš šesť dní pred súťažou – deň príchodu sa nepočíta – a odchod 48 hodín po jej ukončení. V minulosti MOV odporúčal, aby sa športovci zdržali čo najdlhšie, stretávali sa a povzbudzovali ostatných. Nastal obrat o 180 stupňov: nikam nechodiť, nestretávať sa, nepovzbudzovať. Olympijský duch úplne vymizol.“

Kto z našich športovcov sa zdrží v Tokiu najdlhšie?

„To závisí aj od charakteru športu, a ako si v ňom bude počínať. Týka sa to napríklad tenisu a stolného tenisu, kde sú vyraďovacie súťaže. Rýchlostní kanoisti majú tiež dlhú súťaž s dňom voľna pred každou fázou pretekov.“

PANDÉMIA SA PREJAVÍ AJ VO VÝDAVKOCH NA TOKIO

Športová gymnastka Barbora Mokošová v olympijskom oblečení našej výpravy.
Športová gymnastka Barbora Mokošová v olympijskom oblečení našej výpravy.
Foto
Andrej Galica, SOŠV

Pandémia COVID-19 výrazne utlmila leteckú dopravu vo svete. Nemali ste problém so zabezpečením dostatočného počtu vhodných leteniek?

„Mali a – veľký. Kým vlani sme mali na OH v pôvodnom termíne zabezpečené pre všetkých a vo výhodných časoch priame lety Viedeň – Tokio, teraz sme to len plátali. Nelieta sa každý deň a aj kapacita v lietadlách je obmedzená. Viacerí budú musieť prestupovať – vo Frankfurte nad Mohanom a cestou naspäť v Mníchove a v Zürichu. Žiaľ, iné možnosti neboli k dispozícii.“

Rúška, respirátory a dezinfekcia sa stali zo dňa na deň súčasť nášho života. Zabezpečuje tieto hygienické potreby organizátor, alebo si ich musí doviezť každá výprava sama?

„Toto je v našej réžii. Organizátori nás stále vyzývajú, aby sme si ich zabezpečili v dostatočnom množstve.“

Vyžadujú tokijskí organizátori aj špeciálne poistenie pre prípad, ak by niekto ochorel na COVID-19?

„SOŠV zabezpečuje poistenie na cestu do Tokia a organizátor hier poistenie počas pobytu, ale výhradne len v oficiálnych priestoroch. S poisťovňou však rokujeme o takom produkte, aby v prípade ochorenia na COVID-19 pokryl rôzne náklady – napríklad zmenu letenky či dĺžky pobytu.“

Prejaví sa pandémia na zvýšených nákladoch našej účasti na olympiáde?

„Určite budú vyššie ako v minulosti, ale netrúfam si odhadnúť, o koľko. Letenky sú drahšie približne o 20 percent. Pribudli náklady na testovanie pred odchodom, čo pri dvoch povinných testoch pre približne sto ľudí činí 10 až 12-tisíc eur. Plus výdavky na dezinfekčné a hygienické prostriedky a kadečo iné.“

Dôsledkom prísnych protipandemických opatrení sú nové povinností, ktoré však prinášajú mnohé nejasnosti. Reagujú japonskí organizátori na vysvetľujúce otázky promptne? 

„Spočiatku to bolo fajn, ale postupne sa frekvencia komunikácie obmedzila len na povinné upozornenia. Reakcia na nejakú žiadosť trvá oveľa dlhšie a je zväčša v duchu – rozhodne sa neskôr. Odpoveď na jednoznačnú otázku dolujeme od organizátorov dosť ťažko.“

OKREM PANDÉMIE SÚ TÉMAMI HORÚČAVY A VLHKOSŤ

V súvislosti s Tokiom sa hovorí najmä o ,korone´, ale extrémne horúčavy a vysoká vlhkosť, ktoré pred dvoma rokmi v júli a auguste sužovali japonskú metropolu, teraz nie sú vôbec téma...

„Na náročné klimatické podmienky sme nezabudli a uvedomujeme si, čo nás čaká. Športovým zväzom sme sprostredkovali kontakt na firmu dodávajúcu chladiace vesty, ale prostriedky na ochladzovanie si športovci riešili sami podľa svojich špecifických potrieb alebo v spolupráci s vrcholovými športovými strediskami.“

Čo vám ako šéfovi výpravy dáva v príprave na Tokio najviac zabrať?

„Dopraviť športovcov do Tokia včas a čo najkomfortnejšie. Už som spomenul, že letov je výrazne menej. Táto oblasť zabezpečenia účasti na hrách je asi najtvrdší oriešok, ale v globále nám dáva Tokio 2020 zabrať oveľa viac ako ktorákoľvek predchádzajúca olympiáda.“

Čo si myslíte, ako dopadne slovenská výprava na Hrách XXXII. olympiády?

„Môžeme milo prekvapiť, no môžeme ostať aj nemilo zaskočení. Je to naozaj nevyspytateľné. Myslím si však, že nedopadneme horšie ako na predchádzajúcich olympiádach. Uspieť môžu strelci, vodní slalomári, rýchlostní kanoisti a dúfam, že aj chodec Maťo Tóth, aj keď päťdesiatka je lotéria. V zázraky síce neverím, ale ak sa priblížime k výsledkom z Londýna 2012 a Ria 2016, nebudem sklamaný.“

Podujatia a športovci
Friuli-Venezia Giuli EYOF 2023
Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri
Partneri MOV
3_alianz
1_air
14_visa
13_Toyota
12_Samsung
11_pg
10_panasonic
9_omega
8_intel
5_bridgestone
4_atos
2_alibaba
6_cocacola