Šport a olympizmus
Brusel/Bratislava
11 min. čítania

Vo veku 79 rokov zomrel Jacques Rogge, ktorý bol v rokoch 2001 – 2013 prezidentom MOV

Profile picture for user Soucek
Ľubomír
Souček
Jacques Rogge v období, keď stál na čele MOV.
Foto
TASR/AP

Medzinárodný olympijský výbor (MOV) v nedeľu oznámil, že vo veku 79 rokov zomrel čestný prezident MOV a jeden z najvýznamnejších svetových funkcionárov v histórii športu Jacques Rogge. Belgický trojnásobný olympionik bol historicky ôsmy muž na čele MOV. Prezidentom najvplyvnejšej športovej organizácie sveta bol v rokoch 2001 – 2013, následne bol schválený za čestného prezidenta MOV.

Na Olympijskom dome v Lausanne, sídle MOV, aj na ďalších budovách, ktoré sú v správe MOV na Roggeho počesť spustili olympijskú vlajku na päť dní na pol žrde. MOV vyzval na rovnaký akt aj národné olympijské výbory sveta a medzinárodné športové federácie.

Rodák z Gentu Jacques Rogge (narodil sa 2. mája 1942) vyštudoval vo svojom rodnom meste medicínu. Celé desaťročia v Gente pôsobil ako ortopéd (dlhé roky ako prednosta oddelenia), ktorý sa venoval aj športovej medicíne. Bol vášnivý športovec, pričom šport úspešne kombinoval so štúdiom. S veľkým úspechom sa venoval jachtingu, v ktorom získal titul majstra sveta v triede Finn, 16 titulov majstra Belgicka a trikrát štartoval na OH. Krajinu prezentoval aj v ragby.

Funkcionársky začal Rogge v športe pôsobiť ešte počas vlastnej súťažnej kariéry. Niekdajší predseda olympijského výboru Belgicka, vizionár Raoul Mollet, si ho v roku 1972 vybral do exekutívy NOV ako zástupcu športovcov. Vybadal v ňom veľký potenciál a ešte v roku 1976, keď sa Rogge pripravoval na jachtársky štart na OH v Montreale, ho navrhol za vedúceho belgickej výpravy na ZOH v Innsbrucku. V rovnakej pozícii potom pôsobil aj na OH 1980 v Moskve a OH 1984 v Los Angeles, ktoré boli výrazne poznamenaná bojkotmi. Tam získal neoceniteľné praktické skúsenosti.

„Išiel som ako tridsaťročný do rady nášho NOV, pretože som rešpektoval nášho predsedu. A musím povedať, že som objavil, aké ťažké, ale zároveň aké fascinujúce je organizovať šport,“ povedal Rogge pri návšteve Slovenska v roku 1993 v rozhovore s autorom tohto textu pre denník Šport.

Jacques Rogge počas OH 2004 v Aténach.
Foto
TASR/AP

Jacques Rogge rýchlo prejavil veľké funkcionárske schopnosti a získal si všeobecný rešpekt doma aj v zahraničí. Výborné zužitkovanie skúseností aktívneho športovca umocnil schopnosťou kultivovane rokovať, racionálne vyhodnocovať situáciu i vynikajúco formulovať myšlienky. Navyše prejavil výborné jazykové znalosti (flámčina, francúzština, angličtina, nemčina, španielčina), až šľachtickú noblesu a danosti lídra.

Roggeho kariéra v olympijskom hnutí bola priamočiara a rýchla. Od roku 1989 stál na čele Belgického olympijského a interfederálneho výboru, aj Asociácie európskych národných olympijských výborov (AENOV, dnes EOV). Z tejto pozície inicioval založenie Európskych olympijských dní mládeže (EYOD, podujatie sa od roku 2001 transformovalo na súčasný EYOF). Jeho letná premiéra sa uskutočnila v lete 1991 v Bruseli.

Už v roku 1991 Jacquesa Roggeho prijali za člena MOV. V roku 1993 ho prezident MOV Samaranch menoval za predsedu koordinačnej komisie MOV pre OH v Sydney. O štyri roky neskôr ho poveril rovnakou funkciou v súvislosti s prípravami OH v Aténach. V roku 1998 ho zvolili do exekutívy MOV. O tri roky neskôr sa na 112. zasadnutí MOV 16. júla 2001 v Moskve stal prezidentom MOV, keď v súboji so štvoricou silných súperov získal väčšinu už v druhom kole volieb. Stal sa druhým Belgičanom na čele MOV - po Henrim de Baillet-Latour, ktorý organizáciu viedol v rokoch 1925 – 1942.

Jacques Rogge spolu so svojím predchodcom vo funkcii prezidenta MOV Juanom Antoniom Samaranchom.
Foto
TASR/AP

Rogge sa prejavil ako dôstojný nástupca olympijského novátora Juana Antonia Samarancha, ktorý stál na čele MOV v rokoch 1980 – 2001. Po veľkej korupčnej afére z rokov 1998 a 1999, ktorá zatiahla olympijské hnutie do vážnej krízy a na päť kruhov vrhla poriadny tieň, bol Rogge ideálnou voľbou, aby upokojil rozbúrenú hladinu a vrátil MOV pozitívny imidž i stratený kredit.

Do najvyššej funkcie nastúpil Belgičan s bezúhonnou povesťou korektného človeka nadovšetko oddaného športu. Vo svojom volebnom programe ako prioritu stanovil obhajobu etiky športu, vrátane intenzívneho voja proti dopingu. Vytýčil si cieľ dosiahnuť výborný stav vo všetkých aktivitách MOV a postaviť šport a športovcov do centra úsilia organizácie. Na základe vlastnej skúsenosti za veľmi dôležitý označil odborný rast a vzdelávanie športovcov ako súčasť ich prípravy na postšportovú kariéru. Veľké sympatie svetových médií si získal oznámením hneď po zvolení, že na olympijských hrách nebude bývať v luxusnom hoteli, ale v olympijskej dedine, ktorá „je počas hier to najlepšie miesto na život.“

Pre olympijské hnutie, ktoré bolo v tom čase už vo výbornej finančnej kondícii, predstavoval Rogge najvhodnejšiu voľbu. V minulosti preukázal svoje veľké funkcionárske aj riadiace schopnosti. Ako uhladený a kultivovaný diplomat dokázal pôsobiť aj ako vhodný mediátor pri urovnávaní sporov. Rozhodol sa pokračovať v praxi, ktorú zaviedol jeho predchodca. Opustil svoju profesiu a zamestnanie prednostu ortopedickej kliniky v Gente a stal sa prezidentom MOV síce bez platu, ale zato „na plný úväzok“. Takisto ako jeho predchodca Samaranch si natrvalo objednal izbu v hoteli v Lausanne, aby mohol byť v centre olympijského diania.

V najvyššej funkcii vo svetovom športe rýchlo preukázal kompetentnosť. Po úspešnom napĺňaní počiatočného osemročného mandátu bol v roku 2009 už bez protikandidáta zvolený na ďalšie štyri roky.

Svoj „pomník“ si Jacques Rogge postavil tým, že na 119. zasadnutí MOV v Guatemala City presadil 7. júla 2007 schválenie nového podujatia – olympijských hier mládeže. OH mládeže označil za „vlajkovú loď novej stratégie MOV smerom k mladým ľuďom.“ Vyhlásil vtedy, že zriadením OH mládeže sa otvára šanca pre mnohé menšie mestá, ktoré reálne z kapacitných dôvodov nemôžu hostiť OH dospelých.

Počas I. ZOH mládeže v Innsbrucku 2012 Jacques Rogge spolu s celosvetovou ambasádorkou podujatia, americkou zjazdárkou Lindsey Vonnovou.
Foto
TASR/AP

Oznámil, že nemenej významnou súčasťou OH mládeže ako športové súťaže (viaceré koncipované po novom, napríklad ako súťaže miešaných tímov mladých športovcov a športovkýň z rôznych krajín i kontinentov) bude tzv. kultúrno – vzdelávací program (CEP). Letnú premiéru mali OH mládeže v Singapure 2010, zimnú v Innsbrucku 2012.

Významné bolo aj to, že Rogge znovu po 15 rokoch zvolal olympijský kongres na diskusiu o vážnych otázkach svetového športu. XIII. olympijský kongres s hlavnou témou „Olympijské hnutie a spoločnosť“ sa uskutočnil v septembri 2009 v dánskej Kodani. Zúčastnilo sa na ňom 1249 delegátov z 205 krajín. Kodanský kongres mal päť hlavných diskusných tém – Športovci, Olympijské hry, Štruktúra olympijského hnutia, Olympizmus a mládež, Digitálna revolúcia.

Skutočnému kongresu prvý raz v histórii predchádzal virtuálny, keď možnosť zapojiť sa do diskusie mali prostredníctvom internetu ľudia z celého sveta. Kongres prijal dovedna 66 odporúčaní a návrhov. Jeho bezprostredným dôsledkom bolo z Roggeho iniciatívy zriadenie tzv. entourage commission, ktorá dostala do vienka úlohu zaoberať sa pôsobením kľúčových ľudí okolo športovcov - predovšetkým trénerov, lekárov, manažérov a funkcionárov.

V Kodani sa zrodili aj dve významné rozhodnutia, ktoré sa budú spájať s Roggeho érou. Po 19 rokoch boli do programu olympijských hier (s platnosťou pre OH 2016 aj pre OH 2020) znovu zaradené nové športy - golf a tzv. sedmičkové ragby. S jeho prezidentovaním bude navždy spätá aj historicky prvá voľba olympijského dejiska v Južnej Amerike. V Kodani bolo za miesto konania Hier XXXI. olympiády v roku 2016 vybrané brazílske Rio de Janeiro.

Za Roggeho pôsobenia na čele MOV boli ako hlavné olympijské hodnoty definované, aj celosvetovo propagované výnimočnosť, priateľstvo a rešpekt.

Jacques Rogge počas ZOH 2010 vo Vancouvri.
Foto
TASR/AP

Neustále veľmi zdôrazňoval zodpovednosť olympijského hnutia voči mládeži. Po nástupe do funkcie v každom príhovore na slávnostnom otvorení OH či ZOH verejne apeloval na olympionikov, aby si uvedomili, že pre mládež sú vzormi a príkladmi správania. Preto ich vyzýval, aby odmietali doping a aby aj celým svojím vystupovaním, nielen športovými výkonmi, boli ozajstnými šampiónmi.

Na rozdiel od svojho predchodcu Samarancha Jacques Rogge ako lekár dobre rozumel dopingovej problematike. V boji s touto pliagou moderného športu bol nekompromisný. Práve on presadil zásadu, že až osem rokov po každých OH bude možné považovať ich výsledky za definitívne. Počas ôsmich rokov si MOV vyhradil právo testovať odobrané vzorky relevantnými novými metódami, ktoré by sa medzičasom objavili. Už za pôsobenia Thomasa Bacha sa pôvodná osemročná lehota predĺžila dokonca až na desaťročnú.

Na záver pôsobenia Jacquesa Roggeho vo funkcii prezidenta MOV mu jeho nástupca Thomas Bach odovzdal Olympijský rad v zlate.
Foto
TASR/AP

Svojmu nástupcovi Bachovi 10. septembra 2013 Rogge odovzdal zdravú a modernú organizáciu - v stabilizovanom stave, vo výbornej finančnej kondícii a s vysokým renomé. To potvrdilo aj prijatie MOV za stáleho pozorovateľa vo Valnom zhromaždení Organizácie spojených národov (OSN).

Pri rozlúčke vo funkcii Belgičan vyjadril smútok, že sa končí nádherných 12 rokov jeho práce s fantastickým tímom v Lausanne. „Splnil som si svoje povinnosti a urobil som, čo som mal. Ak to pomohlo MOV, som šťastný. Či mi práca prinášala radosť? Nie vždy. Či to bolo vzrušujúce? Jednoznačne. Bolo privilégium robiť to? Určite, ale zažívate dobré aj zlé chvíle,“ uviedol Rogge, keď opúšťal funkciu prezidenta MOV. Za najhorší moment počas 12-ročného pôsobenia označil smrť gruzínskeho sánkara Nodara Kumaritašviliho pri tréningu krátko pred otvorením ZOH 2010 vo Vancouvri.

Jacques Rogge.
Foto
TASR/AP

Historicky ôsmy prezident MOV stál na čele organizácie presne 12 rokov, 1 mesiac a 25 dní - od 16. júla 2001 do 10. septembra 2013. Na záver pôsobenia vyjadril radosť, že všetky hry olympiády aj zimné olympijské hry v jeho prezidentskej ére, ako aj premiérové OH a ZOH mládeže, ktoré sú jeho dielom, boli vydarené a predovšetkým veľmi dobré pre športovcov.

Športovci vedno s mládežou dlhodobo stáli v centre záujmu Roggeho, takisto ako boj proti dopingu a všeobecne za čistotu športu. Po ukončení pôsobenia na čele MOV bol menovaný za špeciálneho vyslanca OSN pre mládež, utečencov a šport.

Slovenský olympijský výbor už v roku 2003 ocenil prínos Jacqua Roggeho pre olympijské hnutie udelením najvyššieho výročného ocenenia - Trofeje SOV. Na oslavách 10. výročia SOV mu ju odovzdal prezident SOV František Chmelár. Pri ukončení pôsobenia na čele MOV Roggemu odovzdal jeho nástupca Thomas Bach Olympijský rad v zlate.

Jacques Rogge s Trofejou SOV, ktorú si prevzal v Bratislave v roku 2003.
Foto
TASR/Vladimír Benko

V spomienke na Jacquesa Roggeho po jeho úmrtí Thomas Bach povedal:

Bol to vynikajúci prezident, ktorý pomáhal modernizovať a transformovať MOV. Budeme si ho pamätať najmä za podporu mládežníckeho športu a za vznik olympijských hier mládeže. Bol tiež silným zástancom čistého športu a neúnavne bojoval proti zlu dopingu. Jacques miloval šport a spolužitie so športovcami – a prenášal túto vášeň na každého, kto ho poznal. Jeho radosť zo športu bola nákazlivá.

Celé olympijské hnutie hlboko smúti nad stratou veľkého priateľa a nadšeného fanúšika športu. Odkedy sme boli spolu zvolení za členov MOV, zdieľali sme nádherné puto priateľstva. To pokračovalo až do jeho posledných dní, keď sme s celým olympijským hnutím mohli stále profitovať z jeho prínosu, najmä v rade Olympijskej nadácie pre kultúru a dedičstvo.“

Slovenský olympijský a športový výbor zdieľa veľký smútok olympijského hnutia a vyjadruje hlbokú sústrasť a účasť rodine Jacquesa Roggeho.

zuzana
Tokio 2020
Tokio 2020
K4 Tokio 2020
Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri