Legendárny hokejista Peter Šťastný oslavuje šesťdesiatku

BRATISLAVA (sou) - Legendárny bývalý slovenský hokejista Peter Šťastný sa v nedeľu 18. septembra dožil okrúhleho životného jubilea - 60. narodenín. Rodák z Bratislavy sa počas svojej dlhoročnej hráčskej kariéry výnimočným spôsobom presadil najprv v Európe a potom aj v zámorskej NHL, kde sa nadlho stal individuálne najúspešnejším hráčom z Európy. V roku 1998, len tri roky po skončení pôsobenia v NHL, ho uviedli do Siene slávy NHL v Toronte. V roku 2000 sa stal členom Siene slávy Medzinárodnej federácie ľadového hokeja (IIHF) a v roku 2002 aj členom Siene slávy slovenského hokeja. Z nej však pred niekoľkými rokmi vystúpil na protest proti dlhoročnému pôsobeniu Juraja Širokého na čele slovenského hokeja aj v jeho materskom klube Slovan Bratislava.

Peter Šťastný reprezentoval vo svojej hokejovej kariére tri krajiny, čo je svetový unikát. Už ako 18-ročný debutoval v reprezentácii ČSSR, s ktorou získal dva tituly majstra sveta (1976, 1977), dve striebra z MS (1978, 1979), striebro z premiérového ročníka Kanadského pohára (1976) a zahral si aj na ZOH 1980 v Lake Placid. Do svojej emigrácie v lete 1980 odohral v čs. tíme 100 zápasov a strelil v nich 51 gólov. Prakticky celý čas hral v reprezentácii v útoku vedno so starším bratom Mariánom, v roku 1978 sa k nim pridal aj mladší brat Anton.

Bratské trio Šťastných utvorilo jednu z najúdernejších formácií vo vtedajšom svetovom hokeji. V sezóne 1978/79 priviedlo tím Slovana Bratislava k historickému titulu majstra ČSSR. Bol to vôbec prvý majstrovský titul slovenského klubu, o čo sa predtým dlhodobo márne snažili generácie okolo starších legiend Jána Staršieho, Jozefa Golonku, Vladimíra Dzurillu, Václava Nedomanského a ďalších.

V roku 1980 Peter Šťastný získal Zlatú hokejku pre najlepšieho hráča v ČSSR a v lete toho istého roku cez Rakúsko emigroval spolu s bratom Antonom do Kanady. "Bolo to najlepšie rozhodnutie, ktoré som vôbec urobil, ale bolo veľmi ťažké, pretože som si uvedomoval jeho dôsledky. Odchod do zámoria dal mojej rodine možnosti, o ktorých môžu ľudia za železnou oponou iba snívať. A možnosť hrať profesionálny hokej s mojimi dvoma bratmi, to bola šľahačka na torte," spomínal pred časom Peter Šťastný.

V zámorí sa Peter Šťastný prakticky okamžite stal dominantnou osobnosťou klubu NHL Quebec Nordiques. Hneď v prvej sezóne prekonal stobodovú hranicu a získal Calderovu trofej pre najlepšieho nováčika súťaže. V ďalšej sezóny za dramatických okolností emigroval za mladšími bratmi aj Marián Šťastný a bratské trio Mariána, Petra a Antona Šťastného v Quebecu utvorilo znovu fantastickú útočnú formáciu, ktorej sa obávali v celej NHL.

Peter Šťastný sedem sezón za sebou prekročil v základnej časti hranicu 100 bodov. Šesťkrát si zahral v zápase hviezd NHL (1981, 1982, 1983, 1984, 1986, 1988). V ére fenomenálneho Wayna Gretzkého v tom čase bol v pozícii druhého či tretieho najpoduktívnejšieho hráča celej súťaže. Na Kanadskom pohári 1984 nastúpil v tíme Kanady a podieľal sa na jej celkovom triumfe. V NHL hral až do roku 1995. Po desiatich sezónach v Quebecu pôsobil v New Jersey Devils, potom sa na štyri zápasy v sezóne 1993/94 vrátil do Slovana Bratislava a v závere kariéry si zahral ešte v St. Louis Blues. V základnej časti NHL celkovo odohral 977 stretnutí, v ktorých zaznamenal 1239 bodov (450+789). V play off pridal 93 duelov so 105 bodmi (33+72).

V prvých rokoch samostatnosti reprezentoval Peter Šťastný aj rodné Slovensko. V slovenskom drese odohral 31 stretnutí, v ktorých dal 20 gólov. Ako kapitán a líder prispel k postupu tímu na ZOH 1994 z olympijskej kvalifikácie v lete 1993 v Sheffielde. Zahral si aj na ZOH 1994 v Lillehammeri. Pred týmto podujatím skladal spoločne s biatlonistkou Martinou Jašicovou sľub našej výpravy a na otváracom ceremoniáli ZOH niesol slovenskú vlajku. V prvých sezónach novotvoriacej sa reprezentácie bol jej oporou, kapitánom a výraznou mierou sa podieľal na jej ceste medzi svetovú elitu.

Neskôr sa Peter Šťastný stal generálnym manažérom slovenskej hokejovej reprezentácie. Z tejto pozície sa podieľal na zisku troch medailí zo svetových šampionátov (striebro Petrohrad 2000, zlato Göteborg 2002, bronz Helsinki 2003). Po ZOH 2006 v Turíne mu výkonný výbor SZĽH nový kontrakt nepredložil. Tým sa pôsobenie Petra Šťastného v slovenskom hokeji skončilo. Desať rokov bol poslancom Európskeho parlamentu.

Synovia Petra Šťastného Yan a Paul reprezentovali na vrcholných podujatiach USA. Paul Šťastný sa môže pochváliť aj olympijským striebrom z Vancouvru 2010 a bronzom z MS 2013.