Gabriela Svobodová-Sekajová

V súčasnosti Gabriela Soukalová, za slobodna Sekajová a v čase zisku olympijskej medaily v Sarajeve 1984 Svobodová – to je jediná slovenská lyžiarka v histórii, ktorej sa podarilo dosiahnuť na olympijský kov.

Rodáčka z Kremnice je takisto jediná slovenská lyžiarka s medailou z majstrovstiev sveta (medzi mužmi sa jej v tom druhom vyrovnal skokan na lyžiach Švagerko). Podarilo sa jej teda to, čo nevyšlo ani ďalším veľkým slovenským bežkyniam Havrančíkovej a Pasiarovej, či zjazdárkam Gantnerovej-Šoltýsovej a Zuzulovej. Nič na týchto pre nás jedinečných faktoch nemení ani skutočnosť, že oba cenné kovy získala „len“ ako členka štafety ČSSR, a nie v individuálnych súťažiach.

Gabriela Sekajová behala na lyžiach v okolí rodnej Kremnice od svojich štyroch rokov. Jej tréner bol v detstve olympionik zo Squaw Valley 1960 Rudolf Čillík. Venovala sa však zároveň viacerým ďalším športom. Špecializovať na beh na lyžiach sa začala až po odchode na strednú školu v Liptovskom Hrádku. V Hrádku mali silný oddiel Tesly s trénermi Miloslavom Húskom a Ľudovítom Hrnčiarom. V ňom vyrástla až do československej reprezentácie. Od roku 1973, keď mala dvadsať, v nej zotrvala tucet rokov.

Prvý veľký úspech získala Sekajová rýchlo – na majstrovstvách sveta 1974 vo Falune bola členkou štafety na 4x5 km, ktorá získala nečakane bronzovú medailu. S odstupom času priznala, že táto medaila pre ňu prišla nielen rýchlo, ale aj ľahko. Nemala vtedy ešte veľa natrénované a myslela si, že aj ďalej to pôjde podobne ľahko.

Prestúpila do Červenej hviezdy Štrbské pleso, kde mala lepšie podmienky na prípravu. Roky však plynuli a Gabriela na podobný úspech čakala márne. A to aj po tom, čo odišla do Čiech, vydala sa a v RH Jablonec trénovala pod vedením reprezentačného trénera Cillera.

Najväčším individuálnym úspechom Gabriely už ako Svobodovej bolo druhé miesto v jedných pretekoch Svetového pohára. Dvakrát sa stala majsterkou ČSSR a štartovala na ZOH 1976 v Innsbrucku (prispela k šiestemu miestu štafety, na 5 km bola trinásta) i 1980 v Lake Placide (štafete na 4x5 km výdatne pomohla k štvrtému miestu, na 10 km dobehla devätnásta), ale to sa jej málilo.

Ani na svetovom šampionáte 1982 sa v štafete medaily nedočkala. V tréningoch ju držala už len vidina olympiády v Sarajeve. Na ZOH 1984 sa štafeta bežkýň ČSSR, v ktorej boli dve hviezdy – dávnejšie eso Blanka Paulů a jedna z najlepších svetových bežkýň posledných sezón Květa Jeriová - plus so Svobodovou-Sekajovou ešte Švubová, po výborných výsledkoch v priebehu sezóny cítila na medailu.

Gabriela preberala štafetu na treťom úseku od Paulů na vynikajúcom druhom mieste. Klesla síce na štvrté, ale s minimálnym odstupom od striebornej pozície. Finišmanka Jeriová však skvelým záverom v boji o striebro za nedostižnými Nórkami o dve sekundy senzačne predstihla aj najväčšiu hviezdu týchto hier, ich trojnásobnú šampiónku Fínku Hämäläinenovú.

Gabriela sa s olympiádami rozlúčila aj štrnástym miestom na 10 km a pätnástym na 5 km. Bežeckú kariéru definitívne ukončila o rok neskôr na svetovom šampionáte, kde štafeta skončila piata. Neskôr sa druhý raz vydala a dnes sa volá Gabriela Soukalová.

Už vyše tridsať rokov žije v Čechách. Na športovom gymnáziu v Jablonci nad Nisou sa stará o bežeckú prípravu mladých adeptov biatlonu, jej manžel zase o streleckú. Ich dcéra Gabriela Soukalová (narodila sa 1. novembra 1989) reprezentovala na ZOH 2010 vo Vancouvri v biatlone Českú republiku.

Autor: Ľubomír Souček