Na záverečnom zasadnutí štábu SOV k ZOH v Pjongčangu si zástupcovia štyroch zväzov prevzali množstvo mobilných telefónov Samsung od SOV
BRATISLAVA 5. júna (SOV) – V utorok sa na pôde Slovenského olympijského výboru (SOV) uskutočnilo záverečné zasadnutie štábu SOV k februárovým zimným olympijským hrám v Pjongčangu. V prítomnosti výkonného riaditeľa SOV Gábora Asványiho ho viedol športový riaditeľ SOV Romana Buček, ktorý bol aj šéfom slovenskej výpravy na ZOH 2018.
Na rokovaní sa zúčastnili zástupcovia štyroch zväzov – hokejového, lyžiarskeho, biatlonového a sánkarského. Zo zväzov, ktoré mali športovcov v Pjongčangu, sa ospravedlnil len zástupca krasokorčuľovania. Šéf biatlonistov Tomáš Fusko, šéf sánkarov Jozef Škvarek, generálny sekretár SLA Radovan Cagala a riaditeľ reprezentačného úseku SZĽH Igor Andrejkovič si na záver rokovania prevzali z rúk Gábora Asványiho a Romana Bučeka ako dar SOV množstvo mobilných telefónov Samsung Galaxy A5. Dovedna 48 telefónov tohto typu poskytol SOV členom realizačných tímov, ktorí sa starali o našich olympionikov v Pjongčangu. Zástupcovia biatlonového a lyžiarskeho zväzu dodatočne prevzali aj diplomy MOV za piate miesta ženskej biatlonovej štafety a zjazdárky Petry Vlhovej v alpskej kombinácii, ktoré patria našim úspešným športovcom.
Športový riaditeľ SOV absolvoval v predošlých týždňoch dvojstranné rokovania so zástupcami jednotlivých zväzov zimných športov. Na poslednom zasadnutí štábu Roman Buček sumarizoval najdôležitejšie podnety z množstva diskusií, ktorými sa bude zaoberať najprv športová rada SOV a následne budú predmetom rokovania so zástupcami sekcie športu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Zo sumára pripomienok je zrejmé, že športové spolky veľmi trápi prísna legislatíva a striktné stanoviská štátnych orgánov, nezohľadňujúce športovú prax a objektívnu realitu športového sveta.
Zväzy zimných športov mimoriadne sužuje dlhodobý problém použitia štátnej dotácie z predošlého roka na začiatku ďalšieho roka. V tomto sú zimné športy špecifické, keďže ťažisko ich športovej (súťažnej) činnosti sa odohráva v prvých troch kalendárnych mesiacoch roka. Štátny príspevok uznanému športu sa však poukazuje až koncom januára, čiže zväzy majú problém finančne vykryť náklady počas prvých týždňov roka - použitie dotácie z predošlého roka spochybňujú audítori aj kontrolóri. Podľa názoru zástupcov zväzov zimných športov by tento problém v zásade riešilo posunutie použitia dotácie z predošlého roka aj jej vyúčtovania o jeden mesiac v porovnaní so súčasnosťou (teda použitie do 31. januára a vyúčtovanie do 25. marca).
Keďže vrcholné podujatia v zimných športoch sa odohrávajú dominantne v januári až v marci (s ťažiskom vo februári), ďalší problém vzniká s poukazovaním účastníckych poplatkov na tieto podujatia, ktoré zväzy musia platiť ešte v predošlom roku. Podobné je to aj s letenkami, ktoré keď sa objednávajú v niekoľkomesačnom predstihu pred podujatiami, sú výrazne lacnejšie – ale kontrolóri aj audítori to zväzom vyčítajú.
Zimné športy, vzhľadom na veľkú finančnú náročnosť dlhej prípravy aj množstva súťaží v zahraničí (keďže domáce tréningové podmienky sú nedostatočné a sánkovanie napríklad ani nemá vlastnú dráhu), ako aj veľké nároky na servis a dopravu množstva materiálu, sú výrazne drahšie ako letné. V ich disciplínach (najmä v lyžiarskych a biatlonových) zvyčajne štartuje v pretekoch Svetového pohára aj na vrcholných podujatiach oveľa viac súťažiacich ako vo väčšine letných športov. Z tohto hľadiska je v nich výrazne ťažšie splniť kritériá špičkových výsledkov na zaradenie do stredísk vrcholového športu. Pritom práve zaradenie viacerých zimných športovcov do SVŠ (vrátane tých, ktorí si vybojovali účasť na ZOH a najperspektívnejších juniorov) by im výrazne pomohlo. Zimné športy sa boria aj s problémom, ako financovať trénerov zo zahraničia (v zjazdovom lyžovaní sa to deje výhradne na privátnej báze) a napríklad sánkovanie aj so získaním kvalitného materiálu.
