Stanovisko výkonného výboru Slovenského olympijského výboru k zámeru poslaneckého návrhu zákona o príspevku úspešným športovým reprezentantom

Verejnosť v posledných dňoch diskutuje o návrhu zákona o príspevku úspešným športovým reprezentantom, predkladanom do parlamentu štyrmi poslancami NR SR za Smer – SD. Národná rada SR sa v krátkom čase bude návrhom tohto zákona zaoberať.
 
V médiách sa v diskusii o tomto návrhu objavili rôzne názory, viaceré aj kritické.
 
Vzhľadom na to, že v okruhu športovcov, ktorých by sa príspevok k starobnému dôchodku v zákone mal týkať, sú aj všetci olympijskí medailisti s trvalým pobytom na území Slovenska a reprezentujúci v minulosti ČSR, ČSSR, ČSFR alebo od roku 1993 Slovenskú republiku, Slovenský olympijský výbor (SOV) považuje za potrebné vyjadriť sa k zámeru návrhu tohto zákona a objasniť súvislosti, ktoré pri diskusii o ňom treba brať do úvahy.
 
Uvedené stanovisko výkonného výboru SOV (VV SOV) sa týka len športovcov súťažiacich v olympijských disciplínach – medailistov z olympijských hier (t. j. letných hier olympiády – OH, aj zimných olympijských hier - ZOH), plus majstrov sveta a Európy v olympijských disciplínach.
 
Vyjadrovať stanovisko k návrhu príspevku aj medailistom z paralympijských a deaflympijských hier náleží iným organizáciám než SOV - tým, ktoré v príslušnom rozsahu zastrešujú šport zdravotne znevýhodnených.

1. Poslanecký návrh zákona sa týka len medzinárodne najúspešnejších športových reprezentantov na vyššie uvedených podujatiach. Ide teda o veľmi jasne definovanú a málo početnú množinu mimoriadne úspešných reprezentantov krajiny na najvýznamnejších podujatiach. 
2. Vzhľadom na mimoriadnu celosvetovú sledovanosť olympijských hier zisk medaily na tomto podujatí vo všeobecnosti predstavuje najviac viditeľnú pozitívnu prezentáciu krajiny vo svete. V prípade malej krajiny, ako je Slovensko, je zisk olympijskej medaily veľkou vzácnosťou a mimoriadnou udalosťou.
3. Od Hier I. olympiády nového veku v Aténach 1896 eviduje SOV len 79 športovcov s priamou afinitou k Slovensku, ktorým sa podarilo získať olympijskú medailu či už ako reprezentantom bývalého Uhorska, Československa, alebo samostatnej Slovenskej republiky. Z nich v súčasnosti žije 55 medailistov. Niektorí z nich majú trvalý pobyt v zahraničí (najmä v Česku, ale aj v USA, Nemecku či v Kostarike), čiže nespĺňajú jednu z podmienok navrhovaného zákona na vznik nároku na príspevok. Okrem toho v olympijských odvetviach mimo medailistov z OH/ZOH spĺňajú kritérium zisku titulu majstra sveta alebo Európy 25 športovci, žijúci na Slovensku, plus členovia tímu hokejových majstrov sveta 2002, ktorým by však vzhľadom na dlhodobú výšku ich príjmov reálny nárok na príspevok vzniknúť nemal.
4. Špičkový športový reprezentant štátu musel športovej príprave vždy venovať obrovské množstvo času, ktorý teda objektívne nemohol vložiť do svojej prípravy na postšportovú kariéru. Paralelné získanie profesnej kvalifikácie v oblasti mimo športu a celkové postšportové uplatnenie drvivej väčšiny vrcholových športovcov, najmä v individuálnych športoch, preto bolo spojené s mnohými objektívnymi problémami.
5. Vrcholový šport je predovšetkým fyzicky, ale aj psychicky extrémne náročná činnosť. Dlhoročný tvrdý tréning sa prejavuje mimoriadnym telesným opotrebovaním jeho aktérov, neporovnateľným s bežnou populáciou. Tento fakt významne zhoršuje možnosť uplatnenia špičkových športových reprezentantov štátu po skončení kariéry na trhu práce. Už v dávnej minulosti bol fakt mimoriadnej telesnej opotrebovanosti zohľadňovaný napríklad pri výrazne skoršom odchode baletných umelcov do dôchodku.
6. Predkladaný poslanecký návrh zákona stanovuje ako jednu zo základných podmienok vzniku nároku na príspevok dovŕšenie dôchodkového veku. VV SOV v tejto súvislosti považuje za dôležité upozorniť, že starobné dôchodky mnohých slovenských medailistov z vrcholných športových podujatí, súťažiacich ešte pred nástupom profesionalizmu vo viacerých športových odvetviach, sú z vyššie uvedených dôvodov veľmi nízke. Napríklad historicky jediná slovenská atlétka s olympijskou medailou, bronzová skokanka do diaľky v Mníchove 1972 Eva Šuranová, ktorá vychovala tri deti,  má dôchodok len vo výške 367,50 EUR.
7. VV SOV považuje za dôležité zdôrazniť, že predovšetkým v ére 40. – 60. rokov minulého storočia športová reprezentácia štátu nebola nijako osobitne honorovaná a aj prípadné odmeny za mimoriadne úspechy boli len symbolické. Oficiálne oblečenie na olympijské hry mali v tom čase športovci dokonca len zapožičané – ak si ho chceli nechať, museli si ho zaplatiť. Za titul majstra sveta vo volejbale v roku 1966 dostal každý hráč prémiu 2000 korún. A napríklad najstarší žijúci slovenský olympijský víťaz Ján Zachara, ktorý získal zlatú medailu v boxe na OH 1952 v Helsinkách, dostal za tento úspech len povýšenie o jednu hodnosť v armáde, žiadne peniaze. Po pôsobení v armáde odpracoval prakticky 30 rokov v hutníckom závode a keď v tom období išiel reprezentovať, Československý zväz telesnej výchovy mu refundoval mzdu za príslušný počet dní. Nárok na odmenu v zamestnaní za toto obdobie však strácal.
8. Treba si uvedomiť aj to, že ani v období počnúc 70. rokmi minulého storočia až do konca roka 1989, keď sa otvorili legálne možnosti pôsobenia v zahraničí aj pre našich športovcov na vrchole kariéry – teda nie až na jej sklonku ako v minulosti, sa špičkoví športoví reprezentanti štátu (azda s výnimkou jednotlivcov z radov tenistov, futbalistov a hokejistov) nedokázali príjmami zo športovej činnosti trvalejšie finančne zabezpečiť. Za existencie Československa okrem toho museli športovci, odchádzajúci pôsobiť do zahraničia legálne, povinne využívať sprostredkovateľské služby štátnej agentúry Pragosport, ktorej „zo zákona“ odvádzali významnú časť svojich príjmov zo zahraničia.
9. Pokiaľ ide o viacero športovcov z neskoršej éry (napríklad hokejových majstrov sveta z roku 2002), ich celkové dlhodobé príjmy sú, resp. ešte budú také, že ich dôchodky vymerané po dosiahnutí príslušného veku – či už zo Slovenska, alebo z iných krajín, v ktorých pôsobili – by v zásade mali dosiahnuť výšku neoprávňujúcu ich uplatniť nárok na poberanie štátneho príspevku k dôchodku podľa ustanovení navrhovaného zákona. Rovnaký princíp zrejme znemožní uplatnenie nároku na príspevok aj v prípade niektorých starších športovcov z iných odvetví (napríklad futbal), najmä ak profesionálne pôsobili dlhší čas v zahraničí.
10. VV SOV ďalej upozorňuje, že v poslaneckom návrhu zákona o príspevku úspešným športovým reprezentantom nejde o paušálne vyplácanie rovnakej sumy všetkým slovenským zlatým, strieborným, resp. bronzovým medailistom z olympijských, paralympijských a deaflympijských hier, resp. majstrom sveta a Európy v olympijských disciplínach. Veľmi správne sa v ňom navrhuje u konkrétnych jednotlivcov, spĺňajúcich zákonom definované podmienky, len „dorovnanie“ rozdielu medzi zákonom stanovenou výškou príspevku a vymeraným starobným dôchodkom na Slovensku, resp. aj obdobnými dôchodkovými dávkami zo zahraničia. Tento princíp umožní finančne pomôcť tým bývalým športovým reprezentantom štátu s výraznými úspechmi na najväčších podujatiach – predovšetkým tým najstarším – ktorí to naozaj potrebujú a z ktorých viacerí sú napriek slávnej športovej minulosti v sociálnej tvŕdzi. Tí ďalší, ktorí na základe dlhodobého výkonu profesionálnej športovej činnosti už majú, alebo po dosiahnutí príslušného veku budú mať vysoký starobný dôchodok, nebudú mať na príspevok podľa tohto zákona nárok.

Výkonný výbor Slovenského olympijského výboru považuje za dôležité a podstatné, aby sa diskusia o tejto téme viedla so znalosťou faktov a s vnímaním všetkých súvislostí.