Do radov šesťdesiatnikov v piatok vstupuje Roman Mrázek, piaty v chôdzi na 50 km na OH 1988 v Soule aj na OH 1992 v Barcelone a medailista z halových MS aj ME
V piatok 21. januára dovŕši šesťdesiatku významný atlét Roman Mrázek - piaty v chôdzi na 50 km na OH 1988 v Soule aj na OH 1992 v Barcelone a medailista z halových MS aj ME. Český rodák prežil vrcholnú atletickú kariéru v ASVŠ Dukla Banská Bystrica. Dlhé roky bol jeden z najúspešnejších členov veľmi silnej chodeckej skupiny tréínera Juraja Benčíka, v ktorej boli olympijský víťaz Jozef Pribilinec, majster Európy Pavol Blažek a viacerí ďalší borci, ovenčení úspechmi na vrcholných podujatiach.
Roman Mrázek sa narodil 21. januára 1962 v českom Sokolove. Vďaka telocvikárovi v ZŠ v Březovej na Sokolovsku Bedřichovi Kročákovi sa v pätnástich rokoch stal zakladajúcim členom atletického oddielu miestnej Olympie. Keď ako študent SOU zásluhou šéftrénera TSM Škody Plzeň Miloslava Krásného získal po dorasteneckých i juniorský čs. titul v chôdzi, na jeseň 1981 ho Juraj Benčík zlákal do Dukly Banská Bystrica.
Prelomový úspech dosiahol Mrázek v júni 1983: tretím miestom za Pribilincom a Blažekom v trnavskom semifinále Svetového pohára sa nominoval na finále v Bergene (na 20 km skončil 20. výkonom 1:26:16 h) i na prvé atletické majstrovstvá sveta v Helsinkách (na 20 km 27. výkonom 1:27:46).
Po zaradení chôdze do halového programu prenikol do absolútnej svetovej špičky: na Svetových halových hrách v Paríži 1985 aj v premiére halových MS v Indianapolise 1987 došiel na 5 km trati štvrtý (časy 19:39,73, resp. 18:47,95 min). Na halových ME 1987 v Liévine získal bronz (19:10,77 min) a následne tri striebra – na HME v Budapešti 1988 (18:44,91), v Haagu 1989 (18:40,11) a na HMS v Budapešti 1989 (18:28,90), kde za Ščennikovom i jeho svetovým rekordom zaostal len o 1,8 s. V roku 1989 dosiahol Mrázek aj najlepšie umiestenie vo finále SP (4. na 20 km) a stal sa víťazom ankety Čs. atlét 1989.
Za životné úspechy považuje 5. miesta na dvoch olympiádach: dvadsiatkárske v Soule 1988 (1:20:43 h) zatienilo Pribilincovo zlato (okrem neho ho predstihli len Weigel z NDR, Talian Damilano a Španiel Marin). O týždeň neskôr došiel ešte 17. na 50 km (3:50:46 h). Päťdesiatkárskym piatym miestom na OH v Barcelone 1992 (3:55:21 h) Mrázek naopak zachránil česť československej chôdze.
Po rozdelení ČSFR v snahe nepremárniť zvyšné športové roky ostal na Slovensku a jeho tímu vo Svetovom pohári 1997 v Poděbradoch životnou päťdesiatkou (skončil 9. výkonom 3:48:22) pomohol k historickému 2. miestu za Ruskom. Na svojich tretích OH v Atlante 1996 bol na 50 km 20. (3:58:20 h), na štvrtých MS v Göteborgu 1995 na 20 km 27. (1:29:37 h) a na piatych MS v Aténach 1997 ho na trati 50 km diskvalifikovali.
V kariére získal po tri československé (1987 na 20 km - 1:21:27 h, v hale na 5000 m - 1989 výkonom 18:52,83 min, 1991 výkonom 18:37,43) aj slovenské tituly (na 20 km 1988 - 1:25:35,6, na 50 km 1992 - 3:55:02 a 1996 3:50:54). V závere kariéry sa na jeho technike prejavili dôsledky zdravotných problémov.
Po skončení chodeckého pôsobenia sa otec dvoch dcér relatívne dlho zaraďoval do pracovného života. Napokon pôsobil v oblasti energetiky (montáž bioplynových staníc) a neskôr v stavebníctve.
Osobné rekordy Romana Mrázeka: 20 km 1:20:21 (1990), 50 km 3:48:22 (1997), hala 5000 m 18:28,90 (1989). Ocenenia: majster športu (1984), zaslúžilý majster športu (1988), Bronzové kruhy SOV (2008), Sieň slávy slovenskej atletiky (2017).
Slovenský olympijský a športový výbor jubilantovi srdečne blahoželá!
