Futbalisti mali zostať doma, ale napokon šokovali svet
Zostaňte doma, nikam necestujte, nechoďte si urobiť hanbu. Aj tieto slová počúvali futbalisti Československa pred odchodom na majstrovstvá sveta 1962 do Čile. Po striebornom návrate ich doma vítali ako národných hrdinov, ale tiež museli aj platiť. Dnes je to 60 rokov od finále majstrovstiev sveta vo futbale 1962 medzi Československom a Brazíliou (1:3).
Dátum 17. jún 1962 bol zapísaný ako jeden z najvýznamnejších v československej športovej histórii. Československo pred 69 679 divákmi nastúpilo na Národnom štadióne v Santiagu de Chile proti obhajcom Zlatej Niké z Brazílie. Európsky tím síce viedol, ale Juhoameričania aj bez zraneného Pelého dokráčali k titulu majstrov sveta. Pred začiatkom turnaja síce každý tipoval za finalistu Brazíliu, ale Československo malo skončiť už v skupine.
Krkolomná cesta do Čile
Už postup do Čile bol pre tím Rudolf Vytlačila krkolomný. Keďže Československo i Škótsko v skupine dvakrát zdolali Írsko a ich vzájomné súboje sa skončili vždy výhrou domáceho tímu (4:0 v Bratislave, 3:2 v Glasgowe), o postupujúcom musel rozhodnúť dodatočný zápas 29. novembra 1961 v Bruseli. V nepríjemnom počasí Československo dvakrát vyrovnalo a v predĺžení napokon dvoma gólmi rozhodlo o postupe do Čile.
Prípravné zápasy pred odchodom do Južnej Ameriky sa tímu nevydarili, remízy s anglickým treťoligistom Huddersfieldom na pražskom Strahove i v Taliansku s Interom Miláno a Vicenzou nevzbudzovali veľké nádeje. V Čile ich čakalo v skupine Di Stéfanove Španielsko i Pelého Brazília, teda dvaja najväčší favoriti šampionátu.
Šok pre Španielov i Maďarov
Československo však výbornou obranou a pohybom vo Viňa del Mar zaskočilo v úvode turnaja hviezdnych Španielov. Tí síce mali tlak, ale bol bezzubý. A v 80. minúte po Masopustovom pase ukázal životný šprint Jozef Štibrányi a rozhodol o nečakanom víťazstve.
Španieli si tak pribuchli cestu do štvrťfinále, keďže nezdolali ani Brazíliu, s ktorou Československo remizovalo 0:0. V tom zápase sa zranil Pelé. Keďže sa nemohlo striedať, musel duel dohrať. Ak mal loptu, jeho súperi ho nechali, aby ju prihral a napádali až jeho spoluhráčov. Pre Pelého to bol posledný štart na čilskom mundiale.
Prehra 1:3 s Mexikom už nič nezmenila na československom postupe do štvrťfinále, v ktorom si na brankárovi Viliamovi Schrojfovi vylámali zuby Maďari so skvelým útočným trojzáprahom Tichy, Fenyvesi, Albert. „Zhoreli sme na krásu,“ povzdychli si Maďari po prehre 0:1.
Hviezdou sa stal Viliam Schrojf, ktorého pred finále vyhlásili za najlepšieho brankára turnaja. Novinári podľa pamätníkov v dejisku vtipkovali, či je ťažšie mu dať gól alebo vysloviť jeho meno. O prvom konštatovaní sa potom presvedčili aj Juhoslovania v semifinále. Síce ho raz prekonali, ale do ich siete skórovali dvakrát Adolf Scherer a raz Josef Kadraba.
Vo finále boli krátko majstrami sveta
„Krásne slnečné počasie, takmer 70-tisíc divákov v amfiteátri Estádia Nacional v Santiagu prekypujúcich nadšením a typickým juhoamerickým temperamentom – taký bol rámec nedeľňajšieho popoludnia,“ písalo vtedy Rudé právo.
Zostavy finále MS 1962 vo futbale:
Brazília: Gilmar – D. Santos, Mauro, N. Santos – Zito, Zazimo – Garrincha, Didi, Vavá, Amarildo, Zagalio.
Československo: Schrojf – Tichý, Popluhár, Novák – Pluskal, Masopust – Pospíchal, Scherer, Kadraba, Kvašňák, Jelínek.
Brazílčania nastupovali bez Pelého síce s rešpektom voči súperovi, ale trúfali sa. Od prvých minút to bol napínavý boj, rušný a s dostatočnou zásobou futbalového umenia. Prvé útočné akcie patrili československým hráčom. Už v prvej minúte centroval Kadraba a Scherer dobehol len o zlomok sekundy neskôr ako brazílsky brankár Gilmar.
V 15. min sa Tomáš Pospíchal po dvoch kľučkách dostal z pravého krídla do stredu ihriska a do behu vysunul Josefa Masopusta.
„Z prvého dotyku som poslal loptu do brazílskej siete. Dvaja obrancovia a ani vybiehajúci Gilmar mi už v tom nemohli zabrániť. Ako chlapcovi sa mi zdalo, že vo finále majstrovstiev sveta strieľam víťazný gól a v Čile sa mi ten sen splnil, ale bohužiaľ len z polovice,“ popisoval neskôr svoj vrcholný okamih kariéry vo viacerých rozhovoroch Josef Masopust.
Brazílsky obrat
Radosť trvala len dve minúty. Lopta z kopačky Amarilda náhle zmenila trajektóriu a skončila za chrbtom Schrojfa. Československo si vytvorilo aj ďalšie šance. V 68. min po Amarildovej prihrávke skóroval zblízka Zito.
O päť minút neskôr sa po strele Josefa Jelínka špekulovalo, či Djalma Santos zastavil loptu v šestnástke rukou. Rozhodca Latyšev zo ZSSR však nezapísal pokutový kop a hralo sa ďalej. Brazílčania húževnato bránili, najmenej sedmička hráčov zastavovala útoky československého mužstva. V 78. min oslepilo brankára Schrojfa zapadajúce slnko a lopta mu z rúk vypadla k nohám útočníka Vavá, ktorý spečatil na 3:1.
„Čo som mohol robiť? Pri prvom góle som čakal, že pôjde lopta mimo. Pri treťom góle som mal zaclonený výhľad pred slnkom, takže som loptu ani nepostrehol,“ smútil podľa dobovej tlače po zápase Schrojf.
„Je to veľká škoda, chlapci hrali výborne. Brazílčania mali šťastie,“ priznal Jozef Adamec, ktorý zápas sledoval z lavičky náhradníkov.
Po návrate dostali prémiu i platili
O československých hráčov bol okamžite záujem na zahraničnom futbalovom trhu. Vtedy však nebolo možné prestupovať ako dnes a ani štátne orgány nemali záujem, aby futbalisti odchádzali do cudziny. Za 2. miesto na MS dostali hráči odmenu 5000 korún, čo bola vtedy cena jednej televízie. Nasledovali desiatky prijatí a osláv, všetci už zabudli, čo sa hovorilo pred začiatkom šampionátu.
Futbalový zväz však napriek všetkému požadoval, aby reprezentanti zaplatili za niektoré veci. Od hráčov požadoval zaplatiť za požičané čiapky, ktoré oni darovali čilskému masérovi za jeho starostlivosť.
„On bol šťastný, lúčil sa s nami na letisku. Šok nastal, keď sme prišli a museli sme odovzdať nafasované veci. Samozrejme, každému chýbala čiapka – rádiovka, ako sme ju volali. Statočný zväz nám potom dal každému účet asi na 12,80 Kčs za jednu rádiovku a museli sme ju ešte doplatiť. Tieto veci za úspech na majstrovstvách sveta sú smiešné, ale je to pravda,“ zaspomínal si pred dvanástimi rokmi pre Český rozhlas Josef Jelínek.
