Legendárny futbalista Ladislav Petráš, ktorý v Mexiku skóroval na OH 1968 aj na MS 1970, v stredu oslavuje 75. narodeniny
Ladislav Petráš patril k futbalovým umelcom, kvôli ktorým chodili fanúšikovia do hľadísk štadiónov. Málokto ich vedel zabávať ako legendárny útočník s desiatkou na chrbte a s prezývkou Bača, ktorý 1. decembra oslavuje 75. narodeniny. Prinášame text o ňom, písaný pre časopis OLYMPIC.sk jeseň/zima 2021, ktorý vyjde 21. decembra. Jeho autorom je renomovaný futbalový publicista Michal Zeman.
Ladislav Petráš
Narodil sa 1. decembra 1946 v Necpaloch. Zúčastnil sa na OH 1968 a MS 1970, hral aj v kvalifikácii na ME 1976, ktoré družstva ČSSR napokon vyhralo. Hrával v Baníku Prievidza (1964 – 1968), Dukle Banská Bystrica (1968 – 1969), Interi Bratislava (1969 – 1980) a WAC Viedeň (1980 – 1983). V I. československej lige odohral 239 zápasov, dal 85 gólov. Dvakrát bol kráľom strelcov – v rokoch 1969 a 1975, oba razy s 20 gólmi. V čs. reprezentácii nastúpil v 19 zápasoch, strelil 6 gólov Po skončení hráčskej kariéry pracoval ako tréner, podieľal sa ako asistent na dvoch tituloch Interu (2000 a 2001), bol asistent v slovenskej reprezentácii a viedol slovenský tím do 21 rokov.
Na začiatku jeho hviezdnej kariéry bolo Mexiko. Veľký svet futbalu otvorili talentovanému strelcovi olympijské hry 1968. Mal dvadsaťdva rokov, keď sa prvý raz predstavil na veľkej medzinárodnej scéne. O dva roky neskôr sa tam vrátil. Na svetový šampionát.
Ani na jednom z týchto veľkých podujatí sa československým futbalistom nedarilo, skončili v skupine. Ale Petráš na nich zažiaril. V Mexiku strelil dovedna šesť gólov. Boli prvé, ktoré si pripísal v reprezentačnom drese. A stal sa aj prvým Slovákom, ktorý si zahral na OH i MS. Po ňom sa to podarilo už iba Stanislavovi Semanovi, ktorý bol v zlatom tíme na OH 1980 a chytal aj na MS 1982.
Na OH 1968 strelil štyri góly
Petráš od leta 1968 strieľal góly za nováčika najvyššej súťaže baskobystrickú Duklu. OH v Mexico City sa uskutočnili v októbri, keď naplno bežala futbalová sezóna. „Rozhodlo sa, že z každého mužstva pocestuje do Mexika po jednom hráčovi, myslím, že len zo Sparty a Dukly boli po dvaja," spomína Petráš. „Mužstvo viedol Václav Blažejovský. Bol to veľký zážitok a asi aj najkrajšia futbalová dovolenka, ktorú som zažil. Spolu s cestou okolo sveta v Interi."
Olympijský futbal bol vždy v tieni svetových šampionátov, ktoré mali v najpopulárnejšej hre jasnú prioritu. Na jar, keď sa v kvalifikácii bojovalo o účasť na olympiáde, nastúpili v tíme aj viacerí hráči, ktorí už absolvovali štarty za „áčko“ – Vencel, Plass, Pivarník, Hagara, Jurkanin, Ján Čapkovič... Do Mexika na olympiádu necestoval už ani jeden z nich. V čase OH bojovalo prvé mužstvo s Dánskom v kvalifikácii MS 1970.
Petráš sa objavil v olympijskom výbere až v lete, keď sa už chystalo na cestu do Mexika. Hneď sa stal jeho kľúčovou postavou. „V olympijskom tíme mali v tom čase hrať amatéri, hoci ani v súvislosti s nami sa už vtedy nedalo hovoriť o amaterizme. Odchádzali sme z Prahy z hotela Paríž a nemali sme ani olympijské oblečenie. Necítili sme ani výsledkový tlak. Napokon sme nepostúpili zo skupiny. Pobyt bol príjemný, trochu sme trénovali, popoludní sme išli na prechádzku do mesta, stretávali sa s domorodcami.“
V dejisku turnaja odohrali aj dva prípravné zápasy. „Zahrali sme si s výberom nejakej domácej školy, bol to len tréning, dali sme tuším dvadsať gólov. Potom sme však týždeň pred turnajom nastúpili v Pueble v generálke proti prvému výberu Mexika, remizovali sme 1:1. Mohli sme aj vyhrať, ale po faule na mňa Franto Stratil nepremenil penaltu. Po tomto stretnutí domáce noviny písali, že Československo má silný tím a vyhrá olympijský turnaj...“
Realita však bola úplne iná. Mužstvo prekvapujúco nezvládlo už prvý zápas s Guatemalou, podľahlo jej 0:1. „Mohli sme to napraviť v ďalšom súboji s Bulharskom, ktoré už predstavovalo vysokú kvalitu a prebojovalo sa nakoniec až do finále. My sme s Bulharmi viedli 2:0, ale potom súperovi pomohli rozhodcovia, vyrovnal na 2:2.“ Druhý československý gól strelil Petráš a v nasledujúcom zápase s Thajskom (8:0) pridal hetrik. Na postup to však nestačilo.
„Vrátili sme sa domov predčasne, ale nestretli sme sa s nejakou tvrdou kritikou. Pred Tokiom 1964 Tokiu aj pred Moskvou 1980 sa k turnaju na OH pristupovalo oveľa vážnejšie a v oboch prípadoch dosiahlo mužstvo úspech – najskôr striebornú a potom zlatú medailu,“ pripomína.
Všetky tri olympijské zápasy odohral tím ČSSR v Guadalajare. O dva roky sa história zopakovala. Žreb našich aj na svetovom šampionáte poslal na guadalajarský štadión Jalisco. Leží vo výške 1600 metrov nad morom.
Na svetovom šampionáte 1970 jediný náš strelec
O postupe do Mexika sa rozhodovalo v stretnutí s Maďarskom v decembri 1969 na neutrálnej pôde v Marseille. Tím pod vedením Jozefa Marka s ôsmimi Slovákmi v základnej zostave podal excelentný výkon a zvíťazil 4:1. Francúzsky rozhodca Machin vylúčil Petráša v jeho premiérovom zápase v A-tíme ČSSR.
Petráš dostal trest na tri stretnutia a zrodila sa legenda, ktorú živili aj niektorí hráči. Pred šampionátom vraj museli odohrať tri zápasy v Európe, aby v Mexiku mohol najlepší strelec domácej súťaže nastúpiť. „To bol nezmysel,“ protestuje aj po vyše polstoročí Petráš. „Nemá to nijakú logiku. Veď zápasy by sme hrali v príprave, aj keby som nebol v Marseille vylúčený. A vôbec nám nebránilo pricestovať do Mexika skôr a nejaký zápas odohrať aj tam.“
V lete 1970 mal československý futbal jedno z najsilnejších mužstiev vo svojej histórii. Potenciál nevyužilo. Na šampionát nebolo dostatočne pripravené. Pricestovalo do dejiska turnaja neskoro a nezvládlo aklimatizáciu. Podľa Petráša mal tréner Marko náročnú úlohu, pretože na federálnom zväze v Prahe mu nevyšli v ústrety. „Žiadal, aby sa prerušila liga a dohrávala sa až po júnovom šampionáte, nech sa mužstvo môže nerušene pripraviť na veľký turnaj. Ligu neprerušili a musel sa prispôsobiť, inak by vedenie zväzu vymenilo trénera. Napríklad Brazília sa chystala na šampionát tri mesiace...“
ČSSR v skupine postupne podľahla Brazílii 1:4, Rumunsku 1:2 a Anglicku 0:1. Vo všetkých troch zápasoch odohrali Markovi zverenci vyrovnané partie v prvom polčase, dva razy bol stav nerozhodný, proti Rumunom dokonca viedli. Po prestávke im rýchlo odchádzali sily. „Každý vysokú nadmorskú výšku a veľké horúčavy znášal inak. Ja som bol typ, ktorý s tým nemal veľké problémy, ani s výrazným časovým posunom,“ zdôrazňuje Petráš. Fakty to potvrdzujú. Patril len k piatim hráčom, ktorí odohral na šampionáte plný počet minút a strelil oba československé góly. Oba – Brazílii i Rumunsku – hneď v úvode zápasov.
Najmä gól proti Brazílii patrí medzi najslávnejšie v čs. histórii. Po ňom si kľakol a pred celým svetom sa spontánne prežehnal. Rozšírilo sa, že mal z toho po návrate domov problémy. „Výmysel, poriadne sa to nafúklo. Nik mi nič nevyčítal, ak neberiem do úvahy, že ma ktosi kritizoval, že som sa zle prežehnal. Predtým som mal svadbu – v kostole. A tiež mi to nespôsobilo nijaké problémy. Oveľa horšie bolo, keď ma prichytili s cigaretou. Hneď sa objavilo, že takto by sa vzor socialistického športovca nemal správať," smeje sa Petráš.
Po Mexiku už nikdy...
Po návrate z mexických MS mal Ladislav Petráš iba 24 rokov. Zažil ešte krásnu kariéru. Zahral si aj v úspešnej kvalifikácii ME 1976. Ale na takých veľkých turnajoch ako na jej začiatku sa už nikdy nepredstavil...
Slovenský olympijský a športový výbor jubilantovi Ladislavovi Petrášovi srdečne blahoželá!
