Maratónec Matanin uzatváral Hry XXVIII. olympiády
ATÉNY 30. augusta (SITA) - Gréci vypointovali záver svojich olympijských hier tak, že maratónci si zopakovali historických vyše 42 km spred 108 rokov z Maratónu do Atén a v cieli ešte chvíľu krúžili po zrekonštruovanom Panaténskom štadióne. Slováci sa zasa neplánovane stali centrom pozornosti v čase, keď už boli dávno uzavreté prvé hodnotiace materiály aténskych hier. Keď aktuálny nástupca Spyridona Louisa Talian Stefano Baldini už schádzal z masážneho stola, a novinárska mixzóna už bola takmer poloprázdna, vbehol na Panaténsky štadión na 81. priečke Slovák Marcel Matanin. Podobne ako väčšinu pred ním ho privítal potlesk vyše 30 tisícok divákov, ktorý sa však zmenil na búrlivý aplauz vo chvíli, keď hlásateľ oznámil, že ide vôbec o posledného pretekára, ktorý dobieha do cieľa maratónskej exkurzie z 21. storočia do minulosti. Keď Matanin "preťal" cieľovú pásku, čas sa zastavil na údaji 2:50:26 h, takmer o štyridsať minút horšom ako v prípade víťazného Baldiniho. "Keď som videl tých ľudí, dodalo mi to síl. Už som si myslel, že pôjdem iba krokom, ale ľudia ma vyburcovali. Vďaka nim som v cieli. Teraz sa ale cítim hrozne, som strašne zničený, strašne ma všetko bolí," súkal zo seba prvé pocity na smrť vyčerpaný pretekár. Tridsaťjedenročný vytrvalec Obalservisu Košice po chvíli priznal, že pred svojím tretím maratónom v živote nemal veľké oči, a preto vopred ani nechcel nič prognózovať. "Samozrejme, že som chcel bežať rýchlejšie, ale teplo ma strašne ničilo. Od istého okamihu som si už len hovoril, že treba dobehnúť do cieľa. Napokon som sa zariadil podľa olympijského pravidla: nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa," povedal v cieli muž s osobným rekordom 2:17:22 h, ktorý si utvoril v apríli v Zürichu. Matanin priblížil aj postupnú anabázu svojho aténskeho maratónskeho pekla. "Keď prišli prvé kopce, začal som zaostávať. Žalúdok zrazu prestal prijímať a začalo sa trápenie. To bolo niekde v polovici trate. Odvtedy som vôbec nemal svoje pravidelné pitie, iba vodu a to je dosť veľký rozdiel. Posledné magnézium mi podal na 30. km pán Benčík," konštatoval 31-ročný maratónec. O náročnosti nedeľňajšieho behu v členitom teréne a pri teplote 30 °C svedčí aj fakt, že z pôvodnej vyše stovky štartujúcich cieľ nevidelo až 21 pretekárov. Medzi nimi aj bývalý svetový šampión v polmaratóne, Juhoafričan Hendrick Ramaala. "Bola pre mňa veľkou cťou bežať medzi toľkými hviezdami. Stále tomu veľmi nemôžem uveriť. Navyše, maratón na takejto historickej trati som jednoducho musel dokončiť. Posledné miesto je strašné, ale v budúcnosti ma ešte určite v maratónskom behu uvidíte," uzavrel svoje pocitové manévre unavený, ale svojím spôsobom šťastný Matanin. Slovensko bolo teda na Hrách XXVIII. olympiády v hre až do samého konca.
