Martina Halinárová v rozhovore po EYOF v Erzurume: Funkcia olympijského atašé je skvelá myšlienka, mladí športovci boli vďační za rady
Bratislava, 22. februára (mg) - Na XIII. zimnom olympijskom festivale mládeže v tureckom Erzurume bola vôbec po prvý raz vo vedení výpravy vytvorená pozícia olympijského atašé. Tou sa stala päťnásobná olympionička, bývalá biatlonistka Martina Halinárová. Práve s ňou sme sa po skončení mládežníckeho podujatia porozprávali o tom, ako takúto pozíciu vnímala a či má do budúcna potenciál.
Zažili ste 5 veľkých olympiád, ako by ste ich porovnali s európskym mládežníckym olympijským podujatím?
V globále tam nevidím absolútne žiaden rozdiel. Tak, ako na mládežníckych podujatiach, aj na veľkých olympiádach som zažila súťaže, na ktorých nebola veľká divácka kulisa. Princíp podujatí je pritom ten istý. Mladí športovci sa dostali do olympijskej atmosféry. Dostali na krk akreditačné karty, bývali spolu v jednej dedine so športovcami z iných športov a z iných krajín a všetci sa stretávali v spoločnej jedálni. To sú veci, ktoré sa mi veľmi páčia a mladí športovci si môžu „pričuchnúť“ k atmosfére, ktorá je aj na veľkých olympiádach. Samozrejme v omnoho väčšom rozmere, ale princíp je presne ten istý.
Na zimnom EYOF v rumunskom Brašove pred štyrmi rokmi ste boli vo výprave ako trénerka. Posunuli sa podľa vás odvtedy EYOF?
Hlavný rozdiel bol v tom, že v Brašove bývali výpravy v hoteloch v jednom vysokohorskom stredisku, zatiaľ čo v Erzurume to bola ucelená dedina športovcov. Niečo podobné som zažila aj na ZOH v Turíne, kde sme boli v 3 dedinách a cítila som sa skôr ako na Svetovom pohári než na olympiáde. EYOF v Erzurume bol teda z tohto pohľadu jednoznačne lepší. Myslím si, že toto spojenie na jednom mieste ocenia práve mladí športovci. Aj vďaka tomu sa
Na EYOF v Erzurume ste pôsobili ako olympijská atašé. Išlo vôbec o prvé pôsobenie bývalého vrcholového športovca v tejto funkcii. S čím ste do Turecka išli?
Musím povedať, že som sa na toto pôsobenie veľmi tešila. Vo svojej práci stále prichádzam do styku s mladými ľuďmi a trávim s nimi veľa času. Nemala som teda žiadne obavy. Navyše som poznala aj vedenie výpravy. Tešila som sa, že spoznám decká a budem môcť mať aspoň čiastočný vplyv na ich budúcnosť.
A ako to vyzeralo v praxi?
Všetko som sa snažila robiť spontánne. Keď som si moje pôsobenie spätne analyzovala, bola som ako medzičlánok medzi športovcami, trénermi a vedením výpravy. So športovcami som sa snažila čo najviac rozprávať, povzbudiť ich bez ohľadu na ich vydarené či nešťastné výkony. Či som fungovala ako dobrý olympijský atašé musia samozrejme posúdiť iní. Ja som si ale túto funkciu doslova užívala.
So športovcami ste trávili počas týždňového podujatia veľa času. Pýtali sa vás napríklad, čo by mali vylepšiť, aby dosiahli v budúcnosti to čo vy? Cítili ste, že ste pre nich inšpiráciou?
Mala som tú česť, že ma športovci prijali medzi seba a počúvali ma. Pýtali sa ma, ako som mohla byť na piatich olympiádach. Ako som musela trénovať. Zadosťučinením pre mňa bolo, keď mi po takýchto rozhovoroch poďakovali s tým, že som im pomohla. Naši mladí chcú na sebe pracovať a byť vedení. V takomto veku treba k ľuďom pristupovať špeciálne. Na jednej strane sú to decká, na druhej strane chcú byť už dospelí. No tým, že moje dieťa je približne v rovnakom veku som s takouto komunikáciou problém nemala.
Ak si zaspomínate na svoje mládežnícke obdobie, mali ste vedy možnosť prežiť naživo s bývalým úspešným športovcom nejaké športové podujatie?
Ja som práve niečo podobné v mladosti nemala možnosť zažiť. Na takéto multišportové podujatia sa navyše za mojich čias v socializme ani nechodilo, dostali sa na ne iba tie najlepšie športovkyne. Keď som mala 18, dostala som sa do reprezentácie a v nej mi svoje skúsenosti odovzdávala víťazka Svetového pohára Jiřina Adamičková-Pelcová. Myslím si, že takéto odovzdávanie skúseností starších športovcov mladším je veľmi dôležité. Slovensko by malo využiť mnohé športové osobnosti, ktoré skončili s aktívnym športom. Funkcia olympijského atašé na podujatiach, ako bolo aj to v Erzurume, je podľa mňa úplne skvelá myšlienka, ktorá v iných štátoch už funguje. Samozrejme, aj ten samotný športovec, ktorý pôjde ako vzor musí byť komunikatívny a mať vzťah k deťom.
