Šport a olympizmus
Rozhovor
5 min. čítania

Menšie zväzy kritizujú kroky štátu, zákon i vzorec na výpočet príspevkov uznanému športu podľa nich vyhovuje len niektorým subjektom

(krš, pp)
Foto
TASR/DUŠAN HEIN

Koronakríza ovplyvnila činnosť nielen veľkých športových zväzov, ale aj menších. Ich predstavitelia sa denne boria s množstvom problémov. Viacerí unisono tvrdia, že súčasný Zákon o športe i rozdeľovanie finančných príspevkov zo štátneho rozpočtu vyhovuje predovšetkým veľkým športovým zväzom, malé musia živoriť. Nespokojní sú aj s prístupom štátu k športu a očakávajú nastavenie východiskových cieľov pre budúcnosť, podľa ktorých sa bude riadiť štátna športová politika. Na rozhovor na aktuálne horúce témy sme oslovili prezidenta Slovenského zväzu kickboxu Petra Onuščáka a viceprezidenta Slovenskej Muay Thai asociácie Róberta Kajánka.

Je váš zväz spokojný so súčasným stavom a prístupom zo strany štátu k Vášmu športu?

Peter Onuščák

Peter Onuščák: „Absolútne nie sme spokojní. Pozitívne veci nevidíme prakticky žiadne. Štát ignoruje náš, i viacero iných úspešných zväzov. Už niekoľko rokov vychovávame majstrov sveta a Európy  v mládežníckych i seniorských kategóriách, na Svetových hrách v neolympijských športoch vo Vroclave 2017 sme získali dve medaily, patríme k najúspešnejším reprezentantom nášho akademického športu. Kompetentní však rozdeľujú financie podľa vlastného uváženia a osobných sympatií, prípadne politických známostí. Štát by mal prehodnotiť celkovo financovanie zväzov. Je nutné vyhodiť zo vzorca koeficient popularity, ktorý sa aj pri najlepšej vôli nedá objektívne vypočítať. Tento koeficient využíva napríklad tenis na získanie svojich miliónov.“

Róbert Kajánek: „Štát momentálne odsunul šport na úplne posledné miesto v spoločnosti, čo bude mať v budúcnosti rozsiahle následky. O plusoch v tejto situácii nie je možné diskutovať, lebo žiadne nie sú. Rezerv je veľa. Škoda, že  pripomienky, ktoré väčšina zväzov posielala v čase plánovania Programového vyhlásenia vlády, neboli vôbec zahrnuté. Chýba nám strategický plán na obdobie po pandémii, absentuje aj strategický plán v prípade druhej vlny, nedostali sme od štátu podporu za zrušené športové podujatia. Chýba podpora štátu pre športové kluby, ktoré do jedného boli zasiahnuté situáciou s COVID-19. Je potrebné rozviazať ruky národným zväzom, aby aspoň čiastočne mohli pomôcť svojim klubom v tejto situácii.“

V čom vidíte plusy a mínusy súčasného Zákona o športe?

Peter Onuščák: „Nemôžme hovoriť o plusoch, keď zákon zvýhodňuje len zopár športov. Okrem už spomínanej popularity by sme mali v zákone prehodnotiť aj koeficient členskej základne do 23 rokov. Mnohé zväzy evidujú aj päť, šesťročných členov, ktorí absolvujú tri súťaže. Narástla im síce členská základňa, ale niekoľko rokov nemajú aspoň solídne umiestnenia na mládežníckych majstrovstvách Európy či sveta. Je potrebné odbúrať mantinely ohraničenia medziročného zníženia príspevku, ktorým si niektoré zväzy zabezpečili financie aj bez výsledkov na niekoľko rokov dopredu. Tvrdá realita je, že Zákon o športe vyhovuje skutočne len niektorým.“

Róbert Kajánek: „Zákon o športe vznikal za právnickým stolom a nie za športovým. Nedostatkov je v ňom viac, aj preto by pripravovaná novela mala vychádzať z podnetov hlavne športovej obce. Určite by som upravil koeficienty uznaným športom, tie staré sú neaktuálne. Len v rámci nášho športu popularita vzrástla za posledných 10 rokov o stovky percent. Bojové športy išli obrovským tempom do popredia sledovateľnosti. Pribúdajú nám diváci nielen vo svete, ale aj na Slovensku. Naši športovci dosahujú medailové priečky na európskych a svetových šampionátoch. Naše kluby navštevujú stovky športovcov a naše športové podujatia vypredávajú haly a zimné štadióny. Tento stav veľmi vyhovuje zväzom, ktoré už dlhodobo neprinášajú žiadne výsledky, ani progres do budúcnosti. Situácia v spoločnosti i športe napreduje, preto by sa mal zákon novelizovať a upravovať podľa aktuálneho stavu. Nie je možné, aby napríklad tenisový zväz, ktorý dlhodobo nevykazuje výsledky, disponoval takouto dotáciou od štátu, ako dostáva.“

Má byť na Slovensku pripravená koncepcia športu, podľa ktorej by štát pristupoval k športu v dlhšom časovom období bez ohľadu na vládnu moc?

Peter Onuščák: „Koncepcia mala byť urobená už dávno. Donekonečna hovoríme o zdravej populácii, ale okrem otrepaných fráz sa neurobilo nič. Hlavnou úlohou národných športových zväzov by malo byť vychovať výkonnostných športovcov a reprezentantov Slovenska. Ostatné aktivity nech rieši šport pre všetkých a iné spoločenské organizácie. Veď na ministerstve školstva sú pracovnici, ktorí majú školský šport vo svojich kompetenciách. Ako vyriešiť šport na školách? Finančne zainteresujme učiteľov telesnej výchovy, ale aj učiteľov, ktorí sa budú venovať športovým krúžkom po vyučovaní.  Len oni dokážu zanietiť deti pre šport, lebo sú dennodenne s nimi a sú pre nich vzorom. Zaplaťme učiteľom soboty, nedele, keď pôjdu s deťmi na súťaže. Je to odskúšané, zažili sme to.“

Róbert Kajánek

Róbert Kajánek: „Politika do športu nepatrí! Všetci očakávame nový koncept na desaťročné obdobie, v ktorom budú zadefinované všetky dôležité témy, mládež, infraštruktúra a jej modernizácia, fond na podporu športu.“

Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri