Náš najstarší olympijský víťaz a vzácny človek Janko Zachara oslavuje 27. augusta deväťdesiatku!
BRATISLAVA (SOV) - V pondelok 27. augusta oslávi neuveriteľných 90 rokov najstarší žijúci olympijský víťaz zo Slovenska – boxer Ján Zachara. Rodák z Kubrej, čo je dnes časť Trenčína, zažiaril na OH 1952 v Helsinkách, kde triumfoval v kategórii do 57 kg. Hoci Ján Zachara je vekom kmeť, všetci, ktorí ho lepšie poznajú, mu hovoria Janko. Ťažko by ste dnes pri prvom stretnutí povedali, že tento nenápadný a drobný pán, mimoriadne milý, slušný, príjemný a správaním veľmi mierny, bol hviezdou takého „ostrého“ športu, akým je box. Od zlata z všeslovanských majstrovstiev k olympijskému zlatu Vyučený strojný zámočník v 18 rokoch prvý raz reprezentoval ČSR, keď ho vybrali na I. všeslovanské majstrovstvá 1947 v Prahe. V mušej váhe do 51 kg tam spôsobil senzáciu, keď sa stal jej víťazom spoločne so Segalovičom zo ZSSR. Ich vzájomný súboj sa skončil remízou, aj keď podľa dobovej tlače mal jasne na body vyhrať Slovák. Bol to údajne jediný zápas Segaloviča v zahraničí v jeho živote, v ktorom nevyhral… Po tomto úspechu Zachara prestúpil do klubu ŠK Baťovany, v ktorom cítil šancu boxersky rásť. Učil sa tam priamo od veľmajstra rukavíc a olympijského šampióna z Londýna 1948 Júliusa Tormu, ktorý pôsobil takpovediac ako „hrajúci tréner”. Ale napriek tomu, že už v čase OH 1948 mal Zachara vysokú medzinárodnú výkonnosť, do britskej metropoly sa napokon nedostal. Zobrali mu síce aj miery na olympijské oblečenie, ale do výpravy potom namiesto neho nominovali funkcionára, ktorý z Londýna emigroval…
Od roku 1950, keď narukoval do Prahy, Zachara boxoval najprv za armádny ATK a po skončení vojenčiny dva roky za policajnú Rudú hvězdu. Pred OH 1952 v Helsinkách už vyzeralo isté, že na olympiádu tentoraz pôjde. Natrhnutie obočia pri tréningovom zápase s priateľom Majdlochom však jeho cestu do Fínska vážne ohrozilo. Našťastie, uznávaný Torma sa vtedy jednoznačne postavil za to, že do Helsínk Janko ísť musí – inak nepôjde ani on. Na OH boxoval Zachara v perovej kategórii do 57 kg v životnej forme. Postupne vyradil Švéda Wärnstrӧma, Juhokórejčana Sua, v ťažkom štvrťfinálovom zápase Maďara Erdeia a v semifinále Juhoafričana Leischinga. Vo finále ho čakal Talian Sergio Caprari. Slovák v ringu naplno využil rýchle nohy, lepšiu kondíciu, aj presné zásahy. U dvoch z trojice rozhodcov vyhral a stal sa olympijským víťazom! Obhajoba zlata v Melbourne mu nebola súdená – na OH 1956 skončil Zachara v kategórii do 57 kg vo štvrťfinále po prehre s Fínom Hämäläinenom. V roku 1960 športovú kariéru ukončil ako štvornásobný majster ČSR a muž, ktorý zo 430 oficiálnych zápasov vyhral 365. Vo veľkej ankete Slovenský športovec 20. storočia obsadil v roku 2000 deviate miesto. Zlatá medaila aj za život
Janko Zachara je vzácny človek. „Stará škola“ – vyrástol v skromných pomeroch a je veľmi skromný a slušný. Rovnako príkladne ako v športe si počínal aj v ďalšom živote. Popri zamestnaní vyštudoval priemyslovku, popri zamestnaní už ako olympijský víťaz aj športoval a dlhé roky sa dobrovoľne venoval trénerskej práci. Družstvo mužov Spartaka SMZ Dubnica nad Váhom priviedol k zisku troch titulov klubového majstra ČSSR. Zároveň viedol aj mladých adeptov boxu v Dubnici. Ešte aj dnes trénuje boxerskú
mlaď v Ilave! Medzinárodný olympijský výbor ho v roku 1997 poctil udelením Olympijského radu v striebre, ktorý v histórii dostalo len päť Slovákov. Získal aj diplom fair play Medzinárodného výboru fair play UNESCO v Paríži. Slovenskí športoví novinári mu v roku 2009 ako vôbec prvému v histórii udelili titul Športová legenda. Slovenský olympijský výbor si ho uctil udelením čestného členstva v SOV, Zlatým kruhmi aj Zlatým odznakom SOV, a aj tým, že jeho menom nazval trofej, ktorú SOV každoročne udeľuje dlhodobo mimoriadne úspešnému trénerovi mládeže. V roku 2009 SOV o ňom vydal knihu „Zlatá za život”, ktorej autorom je renomovaný publicista Marián Šimo. O mnoho desaťročí skôr napísal knižku „Majster pästiarskych rukavíc“ o Jánovi Zacharovi spisovateľ Rudo Moric... V roku 1988 venoval do zbierok SOV - Slovenského olympijského a športového múzea svoje "zlaté" rukavice z finálového zápasu na OH 1952 v Helsinkách. Slovenský olympijský výbor jubilantovi Jánovi Zacharovi srdečne blahoželá. Janíčko, živió!
