Premiéra zimných olympijských hier sa pred 100 rokmi v Chamonix odohrala inkognito
Vo štvrtok 25. januára si pripomíname 100. výročie otvorenie I. zimných olympijských hier vo francúzskom Chamonix. To znamená, že svet zároveň oslavuje storočnicu bielych olympiád. Je však zaujímavé, že premiéra ZOH sa odohrala takpovediac inkognito – pod iným názvom... Status I. ZOH získali s ročným oneskorením na olympijskom kongrese v Prahe.
Na začiatku 20. storočia hrali v zimných športoch prím škandinávske krajiny. Na ich vykonávanie tam boli najlepšie klimatické podmienky. Pochopiteľne tam bola aj najväčšia tradícia lyžovania či korčuľovania v rôznych podobách, ale aj niektorých ďalších zimných športov, vykonávaných na snehu či ľade.
Najprv boli Severské hry
Švédska ústredná asociácia pre propagáciu športu, v ktorej bol hybnou silou jeden zo zakladajúcich členov Medzinárodného olympijského výboru Victor Balck, už v roku 1901 spustila tradíciu konania Severských hier. Bolo to vôbec prvé medzinárodné multišportové podujatie na svete v zimných športoch. Sprevádzali ho aj mnohé kultúrne akcie a podujatia pre turistov.
Premiéra Severských hier sa len o päť rokov oneskorila za prvými novovekými olympijskými hrami, ktoré boli v roku 1896 v Aténach. Najprv mali Severské hry dvojročný cyklus, po roku 1905 začali kopírovať štvorročný olympijský. V roku 1907 sa podobné podujatie okrem Švédska konalo aj vo Fínsku.
Zimné športy však zaznamenávali rozmach aj inde v Európe – predovšetkým v alpských krajinách, ale aj v USA či v Kanade. Hodno pripomenúť, že už v roku 1908 sa do programu olympijských hier v Londýne dostal aj zimný šport – krasokorčuľovanie. Mohlo k tomu dôjsť vďaka skutočnosti, že v Londýne prvý Ľadový palác v Európe.
V roku 1916 sa Hry VI. olympiády mali konať v Berlíne. Organizátori do ich programu chceli zaradiť nielen súťaže v krasokorčuľovaní, ale aj v lyžovaní, rýchlokorčuľovaní a v ľadovom hokeji. Tomu však zabránila I. svetová vojna, v dôsledku ktorej hry zrušili.
Keď sa v roku 1920 v belgických Antverpách po utíchnutí vojnového besenia konali Hry VII. olympiády, v ich programe sa znovu objavilo krasokorčuľovanie. A okrem neho premiérovo aj ľadový hokej.
Týždeň zimných športov v Chamonix 1924 uznali za I. ZOH dodatočne
Škandinávci chceli zachovať výlučnosť svojich Severských hier a preto im nevoňala konkurencia. Báli sa, že podobné podujatie inde v Európe by mohlo ohroziť ich tradíciu.
Vo Francúzsku, kde sa v roku 1924 konali Hry VIII. olympiády v Paríži, sa však ako ich predprogram rozhodli v Chamonix pod najvyššou európskou horou Mont Blanc usporiadať Medzinárodný týždeň zimných športov. Je zaujímavé, že nápis na oficiálnom plagáte podujatia neuvádza tento názov, ale len spojitosť s Hrami VIII. olympiády.
Týždeň zimných športov sa vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti uskutočnil pod patronátom Medzinárodného olympijského výboru. V zime v Chamonix a potom aj v lete v Paríži všetko organizoval prakticky totožný štáb ľudí. Podujatie sa s veľkým úspechom konalo od 25. januára do 5. februára 1924. Asi jediné, čo mohlo Francúzov mrzieť, bol fakt, že na domácej pôde zostali bez zlatej medaily...
Výhodou Chamonix bolo, že zimné športy tam mali dlhšiu tradíciu. Vďaka tomu tam nemuseli budovať nejaké nadštandardné nové športoviská. Pred súťažami v Savojských Alpách však predvádzalo svoje veľké vrtochy počasie, ktoré privádzalo organizátorov do zúfalstva.
Na prelome rokov z oblohy spadli na územie pod Mont Blancom obrovské záľahy snehu. Snehové haldy tri týždne odpratávali usporiadatelia podujatia v spolupráci s vojakmi.
Keď sa im to konečne podarilo, prišla zase silná obleva a k tomu ešte aj lejak. Súťaže v krasokorčuľovaní aj v curlingu, i zápasy hokejového turnaja na obrovskom prírodnom klzisku s plochou 36-tisíc štvorcových metrov sa v dôsledku toho ocitli vo veľkom ohrození.
Našťastie, deň pred začiatkom hier sa prudko ochladilo. Súťaže na ľade boli vďaka tomu zachránené. Na otvárací ceremoniál síce prišlo málo ľudí, ale potom sa fanúšikovia „zobudili“ a súťaže sa celkove tešili sa veľkému diváckemu záujmu.
Keďže Francúzsky olympijský výbor dal na podujatie len polovicu pôvodne prisľúbenej dotácie, mesto muselo poskytnúť aj vlastné financie. A keďže ich nemalo dosť, ďalšie si požičalo od bánk a od miestnych hotelierov.
Našťastie, riziko s úverom a pôžičkami sa mestu vyplatilo. Chamonix si úspešným zvládnutím premiérových ZOH spravilo v oblasti cestovného ruchu meno a začalo si budovať povesť popredného strediska zimných športov.
Prešiel len rok a štvrť a status podujatia sa zmenil. Na VIII. olympijskom kongrese v Prahe vystúpil Pierre de Coubertin, ktorý práve vtedy opúšťal najvyššiu funkciu. Na kongrese vystúpil s prejavom, v ktorom okrem iného povedal: „Zimné hry slávili v Chamonix triumf. Teším sa z toho a a chcel by som vidieť takýto zimný program aj riadne legalizovaný ako olympijský.“
Medzinárodnému týždňu zimných športov na Coubertinov návrh v Prahe dodatočne pridelili označenie I. zimné olympijské hry. Zimná olympijská premiéra sa tak vlastne odohrala inkognito. A takpovediac „rodný list“ nového podujatia vystavili v inej krajine, než v ktorej sa konalo...
Pôvodné škandinávske obavy sa napokon naplnili. Po veľkom úspechu premiéry ZOH v roku 1924 sa Severské hry naposledy konali v roku 1926. Potom zanikli, pretože nedokázali konkurovať atraktívnejšiemu typu multišportového podujatia...
Sami Severania však svoje tradičné podujatie poslali do histórie bez veľkých sĺz, pretože v Chamonix získali športovci zo Škandinávie 28 zo 43 medailí. V medailovom rebríčku krajín dominovali Nóri pred Fínmi. Reprezentanti týchto dvoch krajín vyhrali spolu osem z celkového počtu 14 súťaží. A tak napokon prvotní hlavní odporcovia nadšene podporili zrod zimných olympijských hier!
Fakty z Chamonix 1924
Pri premiére zimných olympijských hier pred sto rokmi boli v programe podujatia súťaže v bežeckom lyžovaní, severskej kombinácii, rýchlokorčuľovaní, krasokorčuľovaní, boboch a v ľadovom hokeji. Bolo zaujímavé, že ženy mohli súťažiť len v krasokorčuľovaní. Zo 16 účastníckych výprav bolo 14 z Európy, zo zámoria prišli výpravy USA a Kanady.
Historicky prvým zimným olympijským šampiónom sa 26. januára stal v rýchlokorčuľovaní na 500 m Američan Charles Jewtraw.
Už tretí raz sa v olympijskom programe objavilo krasokorčuľovanie, v ktorom sa súťažilo už na OH
V ženskej kategórii sa ako najmladšia účastníčka hier predstavila ešte ani nie 12-ročná Nórka Sonja Henieová. Skončila síce posledná, ale o niečo neskôr ženské krasokorčuľovanie nadlho ovládla. Triumfovala na ZOH 1928, 1932 a 1936 a vďaka extrémnej popularite sa potom stala aj hollywoodskou filmovou hviezdou.
Napriek tomu, že medailovo najúspešnejším účastníkom ZOH v Chamonix bol fínsky rýchlokorčuliar Clas Thunberg (získal päť medailí, z toho tri zlaté!), najväčším hrdinom sa stal nórsky lyžiar Thorleif Haug. Vyhral totiž v oboch bežeckých disciplínach i v severskej kombinácii, navyše v skokoch na lyžiach skončil tretí. Teda pôvodne bol vyhlásený na treťom mieste...
K Haugovi, ktorý zomrel len desať rokov po ZOH v Chamonix, sa viaže kuriozita. Štyridsať rokov po jeho smrti (1974) jeho krajan Thoralf Strömstad, ktorý v Chamonix v behu na 50 km skončil druhý, predložil dôkazy, že v skokanskej súťaži I. ZOH boli zle spočítané body. Haug v nej podľa správnosti mal skončiť štvrtý, bronz mal pripadnúť Američanovi norského pôvodu Andersovi Haugenovi.
V dôsledku tejto novo zistenej skutočnosti Medzinárodný olympijský výbor po viac než polstoročí pristúpil k revízii výsledkov ZOH 1924 a Haugova dcéra odovzdala bronzovú medailu vtedy 83-ročnému Haugenovi...
Zaujímavou postavou bol víťaz súťaže skokanov na lyžiach Nór Jacob Tullin Thams, ktorý predviedol nový skokanský štýl. O dvanásť rokov neskôr získal na letných OH 1936 v Berlíne striebro v jachtingu...
Súčasťou lyžiarskych zápolení bola aj súťaž vojenských hliadok, teda štvorčlenných družstiev. Ich členovia behali na lyžiach a traja z nich aj strieľali z armádnych pušiek. Veliteľom hliadku bol dôstojník vyzbrojený pištoľou, ktorý sa do streľby nezapájal. Ďalšími členmi hliadky bol poddôstojník a dvaja vojaci. Kým dôstojník bežal naľahko, ďalší traja museli vliecť batohy s hmotnosťou minimálne 24 kíl. Išlo teda takpovediac o predchodcu dnešného biatlonu, ale dnešným biatlonistom by takáto súťaž určite nevoňala...
Olympijský hokejový turnaj v Chamonix mal zároveň status majstrovstiev sveta. Kanaďania v ňom dominovali ešte výraznejšie, než v Antverpách 1920. Klubový tím Toronto Granites na ľade naozaj „vyučoval“ a výprask (6:1) udelil dokonca aj strieborným Američanom. Ďalšie tímy však dopadli oveľa horšie.
Kanaďania nazbierali z piatich víťazných zápasov impozantné celkové skóre 110:3. Švédom nadelili 22:0, Švajčiarom dokonca 33:0 (už po prvej tretine bolo 18:0), Britom v semifinále 19:2 a tím ČSR utrpel v skupine proti Kanade najzdrvujúcejšiu prehru v celej histórii – 0:30! Víťazi si však vyslúžili aj prezývku „Drevorubači z Toronta“, pretože po svojom triumfe dôkladne zdemolovali zariadenia viacerých barov v Chamonix.
Z dnešného pohľadu vyznieva neuveriteľne, že najlepší strelec víťazného tímu Harry „Moose“ Watson nastrieľal v piatich zápasoch 36 gólov! Samozrejme, dodnes je to olympijský rekord, rovnako ako jeho 13 gólov v zápase proti Švajčiarsku.
„Gólová štedrosť zámorských hokejistov nebola pohromou len pre nás, ale pre celý európsky hokej. Prvý raz som vlastne spoznal, ako má vyzerať ľadový hokej. Bolo sme z toho trochu zlomení. Ani sa nám do Prahy nechcelo,“ napísal jeden z hráčov tímu ČSR Jan Krásl.
Vo výprave ČSR na ZOH 1924 nebol ani jeden Slovák, ale ako zaujímavosť hodno pripomenúť, že vo farbách Maďarska súťažili traja športovci, narodení na území dnešného Slovenska - združenári István Déván, Béla Szepes a bežec na lyžiach Gyula Szepes. Déván sa narodil v Bratislave a bratia Szepesovci, pôvodnými menami Vojtech Strauch a Július Strauch, v Spišskej Novej Vsi.
Kuriozitou bolo, že medaily v Chamonix udeľovali až počas záverečného ceremoniálu hier 5. februára. Mnohí športovci si ich však nemohli prevziať, pretože ako čistí amatéri sa krátko po odsúťažení museli vrátiť domov plniť si pracovné či školské povinnosti… Medaily si tak zväčša preberali až doma.
I. ZOH: CHAMONIX (FRANCÚZSKO), 24. 1. - 5. 2. 1924
ÚČASŤ: 258 športovcov (247 mužov a 11 žien) zo 16 krajín, súťažili v 14 disciplínach.
ÚČASŤ Z ČSR A ZO SLOVENSKA: V čs. výprave bolo 26 športovcov, medzi nimi žiadny Slovák. V maďarskej výprave boli traja rodáci zo Slovenska.
NAJÚSPEŠNEJŠÍ SPORTOVCI PODĽA ZISKU MEDAILÍ: Clas Thunberg (Fín., rýchlokorčuľovanie) 3-1-1, Thorleif Haug (Nór., klasické lyžovanie) 3-0-0 (pôvodne 3-0-1), Julius Skutnabb (Fín., rýchlokorčuľovanie) 1-1-1.
NAJÚSPEŠNEJŠIE KRAJINY (neoficiálne bodovanie a zisk medailí): 1. Nórsko 122,5 b (4-7-7), 2. Fínsko 59,5 (4-3-3), 3. USA 26 (1-1-0),... 11. ČSR 4.
