Šport a olympizmus
Rozhovor
11 min. čítania

Športový aerobik najskôr zahliadla v televízii, neskôr sa stala cvičiteľkou aj rozhodkyňou: Pohyb by mal byť súčasťou života každého z nás

Profile picture for user Krsko
Stanislav
Krško
Doc. Oľga Kyselovičová, PhD. zasvätila športu celý život.
Foto
Archív OK

Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien vám v spolupráci s Komisiou SOŠV pre ženy a šport prinášame viacero rozhovorov so zaujímavými ženami. Doc. Oľga Kyselovičová, PhD. zasvätila športu celý život. Je pedagogička na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobí na katedre gymnastiky, je viceprezidentka Slovenskej gymnastickej federácie aj členka Technickej komisie športového aerobiku Európskej gymnastiky.

Začnime na úvod klasickou otázkou. Ako ste sa dostali k športu? Viedli vás k nemu rodičia?

Šport som dostala takpovediac do vienka. Narodila som sa totiž do rodiny športu oddaným rodičom. Otec Jaroslav začínal svoju kariéru ako učiteľ telesnej výchovy a tréner basketbalu, neskôr pôsobil ako docent na Fakulte telesnej výchovy  a športu. Mama Oľga, mimochodom tiež telocvikárka, bola takisto celý život veľmi aktívna – či už ako členka družstva športovej gymnastiky (jej kolegyňami boli napr. Xénia Rovná či Miladka Nedavašková), alebo ako jedna zo zakladateliek a prvých funkcionárok modernej gymnastiky na Slovensku a tiež účastníčka všetkých československých spartakiád.

Boli ste aktívne dieťa?

Vždy som bola veľmi aktívne dieťa, či pri hrách vonku, alebo v telocvični. Milovala som a stále milujem pohyb vo všetkých jeho podobách.

Prečo ste si vybrali gymnastiku? Čím vás tento šport oslovil a čo pre vás znamená dnes?

Keďže v čase, keď som sa narodila, moja mama rozbiehala aj svoju trénerskú prax v modernej gymnastike, odmalička som po jej boku sledovala v telocvični tento krásny šport. Bezprostredná blízkosť gymnastiky ma oslovila svojou rytmickosťou a gráciou, i keď ako malé dievča som ju takto určite nevnímala. Gymnastika sa mi jednoducho páčila. Páčilo sa mi, ako dievčatá cvičili pri živom sprievode klavíra, šikovne manipulovali s loptou, stuhou, obručou či švihadlom a chcela som to vedieť aj ja. I keď dnes sa ako trénerka a rozhodkyňa venujem inému gymnastickému športu – športovému aerobiku – moderná gymnastika je stále pre mňa veľkou inšpiráciou.

Je pravda, že ste boli jednou z protagonistiek relácie Cvičme v rytme? Ako ste sa k tomu dostali? Ako si spomínate na toto obdobie? Zažívali podobné športy veľký „boom“?

Toto musím trochu poopraviť.  V relácii Cvičme v rytme som sa objavovala „len“ ako jedna z cvičeniek a tiež pri jej znelke. Po Nežnej revolúcii som však už ako cvičiteľka aerobiku  dostala ponuku z STV a nakrútila sériu cvičení aerobiku, ktoré som aj viedla, v relácii „Cvičíme s PUMOU“ (len na vysvetlenie – sponzorom relácie bola značka PUMA). Táto relácia sa vysielala vo „federálnej“ Československej televízii každý pracovný deň pravidelne takmer dva roky.

Bolo to zaujímavé obdobie, na ktoré rada spomínam aj preto, že aerobik v 90. rokoch minulého storočia a na začiatku tohto tisícročia zažíval naozaj „boom” a bol veľmi populárny. Nebolo výnimkou, že som precvičovala v halách pre 50 až 100 ľudí. Tiež som pravidelne spolupracovala napríklad aj s futbalistami, futbalistkami, hokejistami, volejbalistami, hádzanárkami a aerobik som s nimi realizovala v rámci kondično-koordinačnej prípravy.

Ako bol vnímaný športový aerobik počas vášho štúdia na FTVŠ?

Žiaľ, počas môjho štúdia na FTVŠ UK v Bratislave športový aerobik ako šport neexistoval. Dostala som sa k nemu neskôr, až po roku 1991. A to naozaj náhodne, pri sledovaní satelitnej televízie, keď ma na jednom zo športových kanálov zaujali majstrovstvá sveta v tomto športe. Boli vysielané z USA.

Ako ste sa dostali k práci medzinárodnej rozhodkyne?

Priznám sa, že prvotným spúšťačom môjho záujmu boli už spomínané MS vzhliadnuté v televízii a následne spolupráca pri recenznej práci prvého slovenského prekladu medzinárodných pravidiel športového aerobiku s doc. Perečinskou. Medzitým som sa tiež začala venovať aj tréningom a tvorbe choreografií v športovom aerobiku.

Táto práca ma naozaj bavila, a preto som si povedala, že by bolo zaujímavé sa v tomto smere posunúť profesijne ďalej. Ako odvážna školáčka som jedného dňa zaklopala na dvere prezidentovi Slovenskej gymnastickej federácie Jánovi Novákovi, predstavila sa... a v roku 1996 som cestovala na svoje prvé majstrovstvá sveta v Holandsku a prvý interkontinentálny rozhodcovský kurz v športovom aerobiku.

Čo všetko takáto pozícia obnáša?

Rozhodcovská práca, ako nakoniec každá ľudská činnosť, ktorú chcete vykonávať vysoko odborne a zodpovedne, je náročná a vyžaduje si neustále vzdelávanie a kontakt s praxou. Ako medzinárodná rozhodkyňa musím každé štyri roky (olympijské cykly) absolvovať náročné medzinárodné skúšky a dokladovať svoje odborné vedomosti a zručnosti. Naša práca je priebežne vyhodnocovaná na každých pretekoch. Je to veľmi zaväzujúca, odborne a časovo a náročná aktivita, ktorú vykonávame na dobrovoľníckej báze.

Pri vzdelávaní trénerov ste precestovali množstvo krajín. Čo ste sa počas týchto ciest naučili?

Áno, precestovala som takmer celý svet, stretla som sa s trénermi rôznych krajín a etník, s trénermi rôzneho náboženstva, vzdelania a myslenia. Práca s nimi ma naučila, že je potrebné rešpektovať každého jednotlivca, vnímať individuálne podmienky. Vzdelávacia práca expertky FIG v rôznych kútoch sveta nielen precvičila moje geografické vedomosti, ale naučila ma predovšetkým vážiť a ctiť si svoje vzdelanie, ale aj podmienky, ktoré máme tu doma.

Naučila som sa prijímať a pozerať sa na každé stretnutie ako na niečo, čo obohacuje a pozitívne ovplyvňuje aj moje myslenie a konanie. Predovšetkým som však spoznala  množstvo ľudí zapálených pre šport a gymnastiku, ktorí sú vďační za každú informáciu, radu, poznatok a vážia si vašu prácu. S mnohými z nich som v neustálom kontakte, informujeme sa navzájom o svojich trénerských úspechoch.

Šport vo všetkých jeho podobách je moja vášeň, moja záľuba, moja práca, moja rodina, jednoducho môj život a radosť, hovorí Oľga Kyselovičová.

V rámci týchto ciest ste určite mali možnosť vidieť, ako funguje šport a jeho vnímanie a podpora v iných krajinách. Dá sa to porovnať so Slovenskom? Ako sme na tom my – či už vzhľadom na športový aerobik, gymnastiku ako takú, či celkovo šport?

Na tieto otázky neexistuje jednoznačná odpoveď, pretože takmer v každej krajine nájdete rôzne vnímanie a podporu športu. Závisí to od tradície, historických či kultúrnych hodnôt a, samozrejme, predovšetkým politiky konkrétneho štátu. Sú krajiny, ktorú sú porovnateľné so Slovenskom, ale aj také, ktorých úroveň z hľadiska podpory športu asi nikdy nedosiahneme. I keď je pravdou, že za ostatných 5-6 rokov došlo k výraznejšej zmene podpory športu a gymnastiky, táto je však najmä z pohľadu celospoločenského významu gymnastiky ako základu pre všetky športy nedostatočná. Napriek viacerým snahám stále netransparentná, nesystémová a s nedostačujúcou infraštruktúrou.

Napriek tomu dosahujeme v rámci gymnastiky a športového aerobiku v Európe nadpriemerné výsledky, predovšetkým v kategórii senioriek.  Najvýraznejší výsledok aktuálne dosiahla naša športová gymnastka Barbora Mokošová, ktorá získala bronz na bradlách na ME 2020. Problém slovenského športu vo všeobecnosti je v tom, že i keď vieme vychovať výborných športovcov, sú to, žiaľ, jednotlivci a ak niekto z nich ukončí kariéru, nemáme za neho okamžitú adekvátnu „náhradu“.

Čo pre vás šport znamená?

Šport vo všetkých jeho podobách je moja vášeň, moja záľuba, moja práca, moja rodina, jednoducho môj život a radosť. Bez neho si neviem predstaviť ani jeden deň.  Je to niečo, čo ma napĺňa, teší, ale i to, prečo sa niekedy trápim a som smutná. Znamená aj zodpovednosť, kompetentnosť, napredovanie, nové impulzy i záväzok neustále sa vzdelávať.

Prečo je podľa vás v tejto dobe potrebné športovať? Komu by ste odporúčali skúsiť športový aerobik?

Šport a pohyb ako taký by mal byť súčasťou a potrebou života každého z nás. Navyše, je jedinou povolenou a určite aj najlacnejšou drogou. Je dokázané, že športovo aktívni ľudia sú šťastnejší, optimistickejší a úspešnejší v živote, čo predovšetkým v dnešnej dobe sú, myslím, veľmi významné atribúty.

Toto všetko môžete dosiahnuť aj tréningom v športovom aerobiku. Je to krásny gymnastický šport pre všetky vekové kategórie, v ktorom sa snúbi dynamika, výbušnosť, rytmickosť. V zostave, ktorá sa predvádza výhradne s hudbou, môže každý prejaviť svoju osobnosť, či už v rámci cvičenia jednotlivcov, zmiešaných párov, trojíc, či skupín.

Pracujete aj s mládežou, prípadne máte možnosť vidieť, ako je na tom so športom. Čo si myslíte, sú dnešné deti naozaj tak lenivé a zahľadené do technológii, ako sa hovorí, alebo je to len taká fráza?

V porovnaní s mojím detstvom musím naozaj priznať, že dnešné deti sú menej pohybovo aktívne – čo jednoducho vidíme na počte mladých v telocvičniach, na ihriskách, v prírode. Nepovedala by som ale, že dnešné deti sú lenivé a už rozhodne nie sú menej talentované! Podľa mňa však „doplácajú“ na dobu, v ktorej žijeme. Verím ale, že aj toto pominie. Nemôžeme však poľaviť v našej snahe ovplyvňovať deti a mládež športom a pracovať na vhodnej propagácii.

Ako vnímate postavenie žien v športe? Majú podľa vás už rovnaké postavenie ako muži, alebo je stále čo zlepšovať?

Sú krajiny, ktorých lídrom je v rámci Európy jednoznačne Fínsko, kde ženy nielenže majú rovnaké postavenie ako muži, ale vo viacerých oblastiach, šport a politiku nevynímajúc, sa dostávajú do popredia. Slovensko je, žiaľ, pomerne zakonzervované a určite je čo zlepšovať. Ako dôkaz pozitívneho pôsobenia ženskej sily by mohla poslúžiť aj naša najvyššia predstaviteľka štátu - pani prezidentka.

Stretli ste sa niekedy s podceňovaním vašich schopností len preto, že ste žena? Ak áno, čo vám pomohlo v takých chvíľach?

Našťastie, s cieleným podceňovaním svojich schopností zo strany mužov som sa vyslovene nestretla. Snáď aj preto, že som v živote mala a mám šťastie na ľudí (medzi nimi je aj viacero mužov), ktorí ma v mojej práci podporovali a priviedli k veciam a činom, ktoré by som bez ich povzbudzovania ani nezačala.

Mám takú teóriu, že muži, ktorí sa snažia podceňovať schopnosti žien len nahrádzajú svoj strach a obavy z toho, že žena by jeho prácu či funkciu vykonala oveľa lepšie.

Čo by ste poradili ženám, ktoré sa s podceňovaním svojich schopností stretnú?

Myslím, že nie som oprávnená v tejto oblasti radiť. Hovoriť môžem len zo svojich skúseností, a preto len odcitujem slová jednej autorky: „Narodili sme sa preto, aby sme obohatili tento svet svojou jedinečnosťou, ktorá je však pominuteľná, a preto ju netreba prepásť.“

Milé dievčatá a ženy! Buďte jedinečné v tom, čo robíte a to, čo robíte, nech má zmysel. Dôležitá je vnútorná motivácia a hlavne verte svojej ženskej intuícii.

Komisia pre ženy a šport

Cieľom komisie SOŠV ženy a šport je zabezpečovať osvetu a sprístupňovať športovej verejnosti dokumenty z MOV a iných inštitúcií zaoberajúcich sa problematikou rodovej rovnosti a prispievať tak k tomu, aby ženy aj muži v športe mali rovnaké príležitosti zapojenia sa do športového a riadiaceho života vo všetkých úrovniach a smeroch. Prispievať k zabezpečeniu základného práva športovcov, ktorým je bezpečné prostredie, v ktorom šport vykonávajú.

Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri