Šport a olympizmus
6 min. čítania

Úspešná športová kariéra nie je možná bez dobrého duševného zdravia. Snažme sa o výkon, ale o aj pohodu, radia odborníci

Profile picture for user Krsko
Stanislav
Krško
Psychoterapeut Martin Ondrejkovič spolu s moderátorom diskusie Petrom „Šarkanom“ Novákom.
Foto
SOŠV - Andrej Galica

Športovec musí počas svojej kariéry obetovať množstvo vecí. Kvôli intenzívnym tréningom prichádza o časť dospievania a aj vtedy, keď je na výslní a v najlepšej forme, môže u neho kedykoľvek nastať psychická nepohoda či dokonca syndróm vyhorenia. Alebo sa na ten vrchol nikdy nedostane, pretože „len” talent nestačí. Aj to je jedna z možností. Okrem skvelej kondície je preto dôležité zveľaďovať aj svoje duševné zdravie, zhodli sa odborníci na psychiku a šport na konferencii SPORT (R)EVOLUTION.

„Je ťažké oddeliť duševné zdravie od fyzického. Zdravie vo všeobecnosti je nielen neprítomnosť choroby, ale aj fyzická a mentálna pohoda. Je to dobrý pocit z toho, ako sa máme, žijeme, fungujeme a aké máme vzťahy. Ide aj o to, ako vieme zvládať ťažkosti a ako sa vieme postaviť k problémom v živote. Donedávna bolo duševné zdravie akousi ’Popoluškou’ a za pohybom či výživou výrazne krívalo. V tomto období sa mu už však dostáva čoraz viac pozornosti,“ začal svoje rozprávanie na online konferencii SPORT (R)EVOLUTION psychiater a psychoterapeut Martin Ondrejkovič. Spolu s moderátorom diskusie Petrom „Šarkanom“ Novákom a prezidentkou Slovenskej asociácie športovej psychológie Michalou Bednárikovou hovorili o psychickom zdraví v športovom svete.

Po vlaňajšom premiérovom ročníku najväčšej športovej konferencie na Slovensku SPORT (R)EVOLUTION zorganizoval Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV) jej druhý ročník v online podobe. Dôvodom bola pandémia nového koronavírusu. Napriek tomu bol počet divákov – okolo 650 – prakticky zhodný s vlaňajším ročníkom, na ktorom sa diváci i spíkri zúčastnili osobne. Tentoraz bolo centrom konferencie, ktorá sa uskutočnila 16. septembra 2020, Olympijské tréningové centrum X-bionic sphere v Šamoríne.

„Odborníci dlhodobo tvrdia, že dlhá a úspešná športová kariéra nie je možná bez dobrého duševného zdravia. Mali by sme sa snažiť nielen o vysoký výkon, ale aj o osobnú pohodu,“ myslí si Bednáriková. Dodáva, že nasmerovanie pozornosti len na výkon nie je zdravé. Efektívne je, keď sa osobná pohoda stretne s vysokým športovým výkonom. Názory, že jedna z oblastí musí ustúpiť tej druhej považuje za mýtus.

Na olympijských hrách v Riu 2016 mala Veľká Británia až 16 psychológov

Celosvetovo sa začali psychickej stránke športovca venovať vedci už dávnejšie. Prvý experiment, ako psychika vplýva na výkon bol podľa Bednárikovej realizovaný už koncom 19. storočia v USA. Reálne sa však športová psychológia začala formovať až v 50. rokoch 20. storočia. Nasledujúce roky psychológovia dostávali vo vrcholovom športe čoraz viac priestoru. „Najmä v západnej Európe, USA a Kanade je to už dávno bežná záležitosť. V tíme Veľkej Británie na OH v Rio de Janeiro 2016 bolo 16 psychológov. Tí boli pripravení poskytnúť športovcom podporu. Ôsmi boli priamo v dejisku olympijských hier, zvyšok bol k dispozícii cez videohovor. Na Slovensku ešte ani zďaleka nie sme na takej úrovni,“ dodáva prezidentka Slovenskej asociácie športovej psychológie.

Kam smeruje športovec svoju pozornosť?

„V prvom rade si treba uvedomiť, že športoví psychológovia nerobia so športovcom žiadne čary. Je to o rozhovore a o identifikovaní toho, čo sa deje pri určitých situáciách,” vysvetľuje. V tenise sa napríklad rieši reakcia hráča na nevynútené chyby. „Zisťujeme, či sa dokáže cez tieto chyby preniesť alebo zostáva pri chybe aj pár ďalších hier. Každý šport má svoje špecifiká, avšak typickým fenoménom pre všetky športy je pozornosť. Kde ju mám, kde ju dávam a ako s ňou viem pracovať, čo urobiť, aby som mohla podať dobrý výkon,“ ozrejmila Bednáriková.

Po olympijských hrách môže prísť obdobie neistoty

Obaja spíkri sa na konferencii zhodli, že byť športovcom nie je ľahké a profesionálny šport prináša rizikové faktory pre duševné zdravie. „Michael Phelps je známy dôkaz toho, že veľká duševná nepohoda sa môže týkať aj úspešných vrcholových športovcov. Súvisí to s tým, že na olympijských hrách vrcholí štvorročné obdobie. Každý športovec sa k tomu upína. Potom však príde obdobie, keď prehodnocuje, čo ďalej. Po štyroch rokoch športovci nevedia, či začať znova, či sa to oplatí. Stojí ich to enormne veľa úsilia, majú aj svoj vek,“ hovorí prezidentka asociácie.

Najúspešnejší olympionik všetkých čias Michael Phelps dlhú dobu bojoval s depresiami. Bývalý americký plavec v roku 2014 prvýkrát verejne prehovoril o svojich psychických problémoch a neskôr priznal, že mal samovražedné sklony.

V ohrození však nemusia byť len profesionálni športovci na vrchole kariéry či po skončení olympijskej sezóny. „Mladí športovci zažívajú tlak od rodičov. Keď je športovec naviac naozaj talentovaný, patrí do rizikovej skupiny. Na začiatku na to má aj bez enormného úsilia, v nejakom momente sa mu však prestane dariť, lebo talent nestačí. Na vrchole nie je miesto pre každého, počet je obmedzený,prezrádza Bednáriková.

Problém nastane, keď za námahu neprichádza odmena

Na slová psychologičky nadviazal v rozprávaní aj Martin Ondrejkovič, ktorý pracuje ako psychiater a psychoterapeut. „Šport je rehoľa. Pokiaľ začne niekto pôsobiť na profesionálnej úrovni, je to o odriekaní. Aby sa športovec dostal na špičku a podal ten najlepší výkon, musí niečo obetovať. Niekedy to môže byť až asketický život. Obetuje veľa radostí. Ostatní chodia na diskotéky, výlety a mladý športovec maká a maká, obetuje svojmu snu napríklad aj vysokú školu. Potom zistí, že na to nemá. Musí to byť pre neho veľké sklamanie a je ťažké sa s tým vyrovnať. Môže vyhorieť. Všetko obetoval pre jednu vec, ktorá zrazu skončí a on nevie, čo so životom. Ak za námahu neprichádza odmena, športovec môže stratiť zmysel života, hovorí Ondrejkovič.

„Keď je športovec mladý, myslí len na svoju formu, zvyšok nerieši. Postupom času však príde moment, keď to ide ťažšie a zistí, že len talent mu nestačí. Vtedy potrebuje podporu spoločnosti, trénera a musí pracovať so svojím duševným nastavením,” dopĺňa ho skúsená psychologička, ktorá prízvukuje, že prevencia je vždy ľahšia ako liečba.

Športovci sú vnímaní ako nadľudia, je pre nich ťažké priznať problémy

Spíkri sa na konferencii SPORT (R)EVOLUTION zhodli aj na tom, že ešte stále na Slovensku existuje obrovská stigma.Keď má niekto duševné problémy, hovoria, že to je jeho chyba, niečo nezvláda, je to blázon a podobne. Hanlivé vyjadrenia v našej spoločnosti stále pretrvávajú, je ťažké celú vec normalizovať. Športovci sú navyše vnímaní ako vzory, na slovenských hokejistov či Petra Sagana sa pozeráme ako na nejakých nadľudí. Potom musí byť pre nich náročné priznať, že majú problém,dodal na záver Ondrejkovič.

Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri