Športové aktuality
Bratislava
7 min. čítania

Vo veku 74 rokov zomrel veslársky olympionik a bývalý šéf slovenského veslovania Milan Hurtala

Profile picture for user Soucek
Ľubomír
Souček
Na fotografii z Reiskupovho memoriálu veslárov v roku 1967 zľava Hurtala, Bača a Račanský.
Foto
Archív A. D.
Milan Hurtala na fotografii z roku 1968.
Foto
Archív SOŠM

Vo veku 74 rokov v Bratislave 20. marca zomrel olympionik vo veslovaní z OH 1968 v Mexico City, neskôr tréner a predseda Slovenského veslárskeho zväzu Milan Hurtala (narodil sa 16. júna 1946 v Bratislave). Držiteľ Bronzových kruhov Slovenského olympijského výboru (SOV), ktoré si prevzal v roku 2007, sa stal ďalšou z mnohých obetí ochorenia COVID-19 na Slovensku - podobne ako len o niekoľko dní skôr bývalý dlhoročný generálny sekretár Slovenského zväzu kanoistiky na divokej vode Ján Dojčan.

Milan Hurtala začal svoju športovú kariéru počas štúdia na strojníckej priemyslovke v Slovenskom veslárskom klube (SVK) Bratislava. „Jazdili s ním viacerí spolužiaci. Ako dorastenci vyhrali v Prahe v osme slávne Primátorky. Milan medzi svojimi rovesníkmi vynikal. Pred OH 1968 v Mexico City sa pokúšal prebiť na hry vo štvorke so skúseným Jozefom Bačom, ale tej sa v domácej kvalifikácii uspieť nepodarilo. Milana však vybrali do olympijskej osmy. Bol urastený a ťažký (podľa slovenskej knižnej publikácie z OH 1968 mal vtedy 186 cm a 91 kg – pozn. autora), a také typy vtedy hľadali. Mal len 22 rokov, ale už rok predtým bol členom osmy ČSSR na majstrovstvách Európy vo Vichy, kde skončila ôsma,“ zaspomínal si na svojho bývalého trénera a neskôr spolujazdca v štvorke s kormidelníkom aj bez kormidelníka Alexander Dénes.

Čestný prezident Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) František Chmelár sa narodil o štyri mesiace skôr ako Milan Hurtala, takže si ho v tom čase pozorne všímal: „Netušil som, že máme v tom čase na Slovensku takého veslára, ktorý by mohol ísť na olympijské hry. Keď sa tam dostal, veľmi som ho obdivoval,“ zaspomínal si, keď sme mu zvestovali smutnú správu o úmrtí jeho rovesníka.

Československá osemveslica na OH 1968 v Mexico City. Milan Hurtala na fotografii štvrtý zhora.
Foto
Archív A. D.

V pätnásťčlennej nominácii veslárov ČSSR na OH 1968 bol Milan Hurtala jediný Slovák, a tretí najmladší z celej tejto partie. Cesta Slovákov do reprezentácie spoločného štátu bola vždy veľmi tŕnistá, o to viac vyniká tento fakt. Na posty v osemveslici bolo okrem kormidelníka Jiřího Ptáka deväť adeptov – Vladimír Jánoš, Zdeněk Kuba, Oldřich Svojanovský, Karel Kolesa, Pavel Svojanovský, Jan Wallisch, Otakar Mareček, Petr Čermák a Milan Hurtala. V záujme centralizovanej prípravy kandidátov olympijského štátu musel jediný Slovák prerušiť vysokoškolské štúdium elektrotechniky na SVŠT v Bratislave. Rok bol v tom čase členom Dukly Praha, po hrách sa znovu vrátil do SVK Bratislava.

Československá osma obsadila v prvej rozjazde olympijskej súťaže tretie miesto a postúpila do opráv. V opravnej jazde zvíťazila a vo finále napokon obsadila piate miesto za osádkami NSR, Austrálie, ZSSR a Nového Zélandu. Hurtala sedel v lodi v rozjazde aj v opravnej jazde, ale vo finále už nie – nahradil ho Miluška. Prečo? Vysvetlenie je zaujímavé.

Veslárske súťaže OH 1968 sa jazdili na jazere Xochimilco v nadmorskej výške 2240 m – čo je výška na úrovni viacerých hôr vo Vysokých Tatrách... V riedkom vzduchu sa každému veľmi ťažko dýchalo, takže športovci po mnohých súťažiach aj tréningoch dýchali kyslík. V našej výprave mali lekári s používaním kyslíka malé skúsenosti a nevedeli, ako ho správne dávkovať. Milan Hurtala na to doplatil. „Dostal príliš veľkú dávku kyslíka a ochorel. Bolo podozrenie, že má poškodené obličky. Určitý čas preležal v Mexiku v nemocnici,“ prezrádza Alexander Dénes.

Milan Hurtala (štvrtý sprava) pri tréningu s partiou veslárov zo SVK Bratislava v roku 1970.
Foto
Alexander Dénes

Po návrate z Mexika dosť dlho trvalo, kým sa Milan Hurtala zotavil. Na významných medzinárodných regatách v Europe potom veľmi úspešne súťažil v dvojkách bez kormidelníka s Vladimírom Kotriarevským, neskôr s Pavlom Obložinským a Mikulášom Schatzelom. Jazdil však už pomerne krátko. Zameral sa totiž predovšetkým na výkon profesie elektrotechnického inžiniera, v ktorej naozaj vynikal. „Bol veľmi šikovný elektroinžinier, uznávaný aj v zahraničí. Robil elektronické rozvody napríklad v Egypte a v Albánsku. V bratislavskom Elektrovode najprv pôsobil ako projektant, neskôr dokonca ako technický námestník,“ hovorí Alexander Dénes.

Veslovaniu sa Milan Hurtala po skončení vysokej školy venoval už ako tréner. Pôsobil v Slávii SVŠT Bratislava. „Z mužov trénoval mňa a Končeka, ale venoval sa hlavne mládeži. Snažil sa hľadať talenty aj v SVK, ale zrejme tam nenašiel vhodný typ. Ale potom už bol aj dosť pracovne vyťažený. K veslovaniu sa poriadne vrátil znovu ako funkcionár. V roku 1992 bol prvý raz zvolený za predsedu Slovenského veslárskeho zväzu. Túto funkciu vykonával dve funkčné obdobia. Skončil v nej po OH 2000 v Sydney. Ja som počas tohto obdobia dlhšie pôsobil ako generálny sekretár zväzu, teda jeho pravá ruka. On ma prehovoril, aby som prišiel na zväz,“ hovorí Alexander Dénes.

Milan Hurtala (vzadu tretí zľava) ako tréner veslárov v Slávii SVŠT Bratislava.
Foto
Archív A. D.

Dénes, ktorý neskôr tiež stál na čele Slovenského veslárskeho zväzu, konštatuje, že Milan Hurtala bol najlepší šéf zväzu, akého za dlhé roky svojho pôsobenia vo veslovaní zažil: „Presne vedel, čo chce, mal veľmi dôkladne premyslené veci. Mal systémové myslenie, výborne plánoval a organizačne bol perfektný. Dosť tvrdo vedel presadzovať veci a snažil sa vybudovať tím mladých ľudí. Na čele zväzu bol 1992 – 2000. Veľmi sa tešil, keď dvojskif Žiška - Hambálek postúpil na OH v Atlante 1996.“

Ako šéfa zväzu Hurtalu v jeho záverečnom funkcionárskom období zažil aj František Chmelár, ktorý sa v roku 1999 stal predsedom SOV. „Pracovne sme sa stretali len krátko, ale musím povedať, že pôsobil na mňa ako veľmi racionálny, pragmatický a slušný človek,“ povedal nám čestný prezident SOŠV.

Na otvorení Olympijského klubu Bratislava v roku 1991 Milan Hurtala (vľavo) v spoločnosti plaveckých účastníkov olympijských hier - trénerky Vlasty Wawrovej, Ivana Feráka a Oľgy Kozičovej.
Foto
Štartfoto/Ján Súkup

Vo funkcii šéfa Slovenského veslárskeho zväzu Milan Hurtala skončil ako 54-ročný. „Potom sa už priamo vo veslovaní neangažoval, ale sledoval ho ako fanúšik. Chodieval však stále do veslárskeho klubu SVK. Už nie na vodu, ale zacvičiť si. V tom čase sa plne venoval profesii, v ktorej naozaj vynikal,“ dodáva Alexander Dénes.

Olympijská spomienka z Mexico City 1968 v ňom zanechala dojmy na celý život. Podieľal sa na vzniku Slovenského olympijského výboru i Olympijského klubu Bratislava. A chodieval aj na príležitostné stretnutia olympionikov. „Naposledy sme sa stretli na jeseň 2018 v Prahe, keď Český olympijský výbor zorganizoval slávnosť na pripomenutie 50. výročia OH aj ZOH 1968. Vtedy už chodil s paličkou,“ zaspomínala si čestná členka SOŠV Mária Mračnová, ktorá ako atlétka tiež štartovala na OH 1968 a neskôr viedla Olympijskú spoločnosť Slovenska – predchodcu Slovenského olympijského výboru.

Slovenský olympijský a športový výbor vyjadruje hlbokú sústrasť rodine a blízkym Milana Hurtalu. Česť jeho pamiatke!

Na bratislavskom stretnutí olympionikov - seniorov v roku 2013 Milan Hurtala druhý sprava. V popredí vidno vľavo plavkyňu Oľgu Richter Kozičovú, sprava kajakára Ladislava Čepčianskeho. Vedľa Hurtalu z druhej strany sánkarka Mária Jasenčáková, bežkyňa na lyžiach Anna Pasiarová, atlétka Mária Mračnová, gymnastka Anna Krausová-Marejková a ďalší olympionici.
Foto
Ján Súkup
Podujatia a športovci
Šport
Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri