Vo veku 94 rokov zomrel Ján Mráz, jeden z najvýznamnejších slovenských športových funkcionárov a prvý generálny tajomník SOV
BRATISLAVA 14. júla (sou) – Vo štvrtok 14. júla predpoludním vo veku 94 rokov zomrel v bratislavskej Univerzitnej nemocnici na následky kardiovaskulárneho ochorenia jeden z najvýznamnejších slovenských športových funkcionárov a prvý generálny tajomník súčasného Slovenského olympijského výboru (SOV) Ján Mráz - čestný člen SOV a držiteľ Olympijského radu v striebre.
Ján Mráz bol dlhoročný šéf slovenského lyžovania i člen predsedníctva Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS). Počas nezabudnuteľných majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní na Štrbskom Plese v roku 1970 pôsobil ako generálny tajomník organizačného výboru. Krátko po tom, ako v decembri 1992 vznikol Slovenský olympijský výbor, bol menovaný za jeho generálneho tajomníka. V tejto funkcii pôsobil v rokoch 1993 – 1996.
Ján Mráz sa narodil 28. júna 1922 v Banskej Bystrici. Ako aktívny športovec sa venoval predovšetkým lyžovaniu, v ktorom neskôr dosiahol mimoriadne významné funkcionárske postavenie. V rokoch 1954 - 1969 bol šéfom slovenského lyžovania a až do roku 1992 nepretržite členom predsedníctva Čs. lyžiarskeho zväzu. V rokoch 1965 - 1980 bol členom predsedníctva Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS), následne ho zvolili za čestného člena FIS. Vo funkcii člena predsedníctva FIS sa významne zaslúžil o pridelenie majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní v roku 1970 Vysokým Tatrám. Na tomto podujatí pôsobil ako generálny tajomník organizačného výboru.
Keď sme sa ho pred deviatimi rokmi pri blahoželaní k 85. narodeninám pýtali, za čo si ho ľudia v športe podľa jeho vlastného názoru budú predovšetkým pamätať, bez zaváhania odpovedal: „Hlavne vďaka majstrovstvám sveta 1970 v klasickom lyžovaní na Štrbskom Plese. Moje pôsobenie vo FIS prispelo k tomu, že nám šampionát pridelili a ako generálny tajomník organizačného výboru som do značnej miery zodpovedal za jeho zvládnutie. Ľudia, ktorí tieto majstrovstvá zažili, na ne v dobrom spomínajú dodnes.“
Na olympijskej pôde preukázal Ján Mráz bohaté skúsenosti zo športovej diplomacie, odbornú erudíciu, jazykové znalosti, i vysokú štábnu kultúru. „Vždy som sa správal slušne a skromne,” pokúsil sa o vlastnú charakteristiku. Pritom spoluvytváral veľmi príjemnú atmosféru na pracovisku. Bol to olympijský funkcionár, na ktorého pôsobenie – aj ako človeka - sa spomína naozaj v dobrom.
Lyžovanie bolo prvou láskou Jána Mráza, ale aj olympiády ho očarovávali odmala. Z novín a časopisov si odmala vystrihoval články o slovenských športovcoch a sníval o olympiáde. Ale priznáva, že hlbší rozmer olympizmu si začal uvedomovať až niekedy na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia, keď už mal za sebou lyžiarske rozhodcovské pôsobenie na ZOH 1964 – 1976.
K 90. narodeninám Jána Mráza v roku 2012 bola vydaná príležitostná poštová pečiatka a pamätný nálepný list. Múzeum telesnej kultúry SR, ktoré už v súčasnosti pôsobí pod SOV ako Slovenské olympijské a športové múzeum, vtedy v edícii „Z depozitára múzea“ vydalo publikáciu venovanú Jánovi Mrázovi, presnejšie cenným dokumentom, ktoré venoval múzeu.
Slovenský olympijský výbor vyjadruje hlbokú sústrasť rodina Jána Mráza. Slovenský šport v ňom stratil mimoriadne zanieteného človeka a veľmi významnú funkcionársku osobnosť.
