Anton Švajlen

1 S

Dlháň v tíme ČSSR – Anton Švajlen zo Solčian – sa zaradil k brankárskym stáliciam. rovnako ako Schmucker však mal smolu, že chytal v ére najprv Schrojfa a potom Viktora a ešte aj Vencela. na OH v Tokiu bol brankárska dvojka a nastúpil len v jednom zápase (proti Brazílii). V olympijskom výbere odchytal dovedna päť zápasov, ale v I. lige, kde sa po vojenčine v Dukle Trenčín a v Dukle Brezno na dlhých šestnásť sezón stal oporou tímu VSS Košice, strážil jeho bránku v 344 zápasoch, pričom v období 1963 – 71 nevynechal ani jeden z 214 zápasov za sebou! Ako obávaný exekútor pokutových kopov sa 11-krát zapísal aj medzi strelcov. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner a stal sa aj nadšeným šíriteľom olympijských myšlienok. V roku 1996 získal výročnú trofej Medzinárodného olympijského výboru „Storočnica olympijských hier“. Dlhé roky bol predsedom Združenia olympijských klubov SR a členom Slovenského olympijského výboru (dnes je čestný člen SOV), ešte stále vedie Olympijský klub Košice. V reprezentačnom drese ČSSR a v bránke sa objavil aj jeho syn Ľubomír Švajlen, ten však ako hádzanár - na OH 1988 v Soule cestoval ako tretí brankár, ale v Barcelone 1992 už bol oporou družstva ČSFR, ktoré skončilo na 9. mieste.

Autor: Ľubomír Souček

Výsledky
Hry Výprava Šport Disciplína Umiestenie
Tokio 1964
ČSSR
Futbal muži S