Čo stojí za úspechmi Adama Žampu? Lyžovanie robím s radosťou a chuťou, ako keď som bol malý
Slovenský lyžiar Adam Žampa je v skvelej forme. V oboch obrovských slalomoch v talianskom stredisku Santa Caterina Valfurva skončil v elitnej desiatke jazdcov. V sobotu 5. decembra dosiahol životný výsledok v technicky najnáročnejšej alpskej disciplíne, keď skončil siedmy. V pondelok si „pohoršil“ iba o jedno miesto a finišoval ôsmy. „Takto, ako jazdím dnes, jazdím posledných päť rokov a teraz mi to konečne vyšlo,“ hovorí Žampa.
V rozhovore Adam porozprával o čerstvých úspechoch, dôvodoch jeho skvelej formy, ale aj o tom, čo si uvedomil počas koronakrízy.
Ako spätne hodnotíte tento „predĺžený víkend“? Dve umiestenia v TOP 10, veľa bodov do hodnotenia Svetového pohára...
Je to super pocit, byť v top desiatke sveta. A ešte dvakrát za sebou. Iba to ukazuje to, že som naozaj zodpovedne makal a makám. Už dlhodobo takto jazdím, konečne sa to potvrdilo aj výsledkami.
O poradí v obrovskom slalome, predovšetkým v tom pondelňajšom, rozhodovali naozaj stotiny. Pódium vám ušlo len o 26 stotín. Aký z toho máte pocit?
Áno, možno to pódium o 26 stotín ušlo. Ale vôbec mi to nevadí. Viem, že som bol veľmi rýchly v hornej časti, no dole som spravil menšiu chybu, ktorá ma možno stála to umiestenie. No aj ôsme miesto je extrémny úspech a ja si ho veľmi vážim. Samozrejme, že človek chce vždy viac, ale pokojne som mohol aj vypadnúť. Je to super tak, ako to je.
Budem úprimný, tieto výsledky sú celkom prekvapivé. O vašich kvalitách nemôže byť pochybností, no v Svetovom pohári sa vám už dlhšie nedarilo dosiahnuť výraznejší výsledok. Čo sú podľa vás dôvody skvelých výsledkov z posledných dvoch pretekov?
Ja si jazdím pre seba a jazdím preto, lebo ma to baví. Takisto som to robil aj predtým. Človek maká a niekedy mu chýba možno trochu šťastia. Uvedomil som si, že mám tridsať rokov a nemusím vôbec riešiť, či budem jazdiť rýchlo alebo pomaly. Vedel som, že jazdím rýchlo, len to musím pretaviť do pretekov. Lebo takto, ako jazdím dnes, jazdím posledných päť rokov a teraz mi to konečne vyšlo. Verím, že to bude vychádzať ešte lepšie a budem si jazdiť ďalej pre seba, tak ako to viem.
Viem, že v dnešnej dobe je to v elitnej tridsiatke pretekárov naozaj veľmi vyrovnané a často rozhodujú maličké detaily. Zmenili ste niečo v spôsobe prípravy, mentálne nastavenie alebo to jednoducho všetko vyšlo tak, ako malo?
Príliš sme toho v príprave nezmenili. Držíme sa toho, čo robíme kopec rokov. Len sa to konečne pretavilo do výsledkov a treba v tom iba pokračovať. Treba ostať zdraví. To robí asi najviac. Posledné roky som mal vždy nejaké malé zranenie, ktoré ma zabrzdilo, buď koleno, alebo členok, potom zlomená ruka. Človek, ktorý nie je stopercentne fit, nemôže podať stopercentný výkon.
V mužskom lyžovaní je tak extrémne vyrovnaná prvá stovka pretekárov, že keď sa niekto dostane z druhého kola so štartovým číslom 70, je schopný pri troche šťastia preteky aj vyhrať. V lyžovaní je to o tom, ako vyjdú tie dve jazdy v daný deň. Môže sa stať naozaj čokoľvek. Jeden výsledok dokáže zmeniť naozaj celú kariéru.
Prípravu novej sezóny komplikovala koronakríza. Ako ste prežívali toto obdobie, mohlo vám to paradoxne aj v niečom pomôcť?
Tento rok som bol asi po desiatich alebo dvanástich rokoch veľmi dlho doma. Človek si tak uvedomí, že život nie je len o vrcholovom športe a lyžovaní, ale že život je úplne o niečom inom. Je o tom, že človek chce byť zdravý a nejak normálne fungovať a chce byť v normálnom svete. Tento rok sa to všetko zmenilo. Dokonca som pracoval v reštaurácii, takisto som s rodičmi urobil veľa poriadku okolo domu, konečne sme boli spolu doma. Trošku som si usporiadal životné priority a lyžovanie robím s úplnou radosťou a chuťou, ako keď som bol malý. Naozaj od toho nič neočakávam a chcem si to užívať a dávať do toho všetko.
V sobotu ste sa v druhom kole predstavili aj spolu s bratom Andreasom. Zrejme ste si aj navzájom držali palce a povzbudzovali sa. Pomohla vám k výsledkom aj podpora z jeho strany?
Je to skvelé, že sa Andreas dokázal dostať do druhého kola aj s takým vysokým číslom. Dvaja Slováci v druhom kole a ešte k tomu aj bratia, to je fakt super. S Andreasom sa na tréningu často ťaháme. Často ma podporuje a aj ja jeho. Raz ťahá on mňa a raz ja jeho. Práve to, že sme dvaja a môžeme makať spoločne, nás posúva dopredu.
S akými myšlienkami idete do ďalších pretekov Svetového pohára? Môžeme opäť očakávať útok na TOP 10?
Nakoniec nepôjdeme do Val-d'Isère, pôjdeme aj s Andreasom až do Alta Badie. Tam nás čaká obrovský slalom aj prvý slalom sezóny. Určite sa na zjazdovku Gran Risa veľmi teším, je to dosť legendárny obrovský slalom. Dovtedy si musím dať dokopy chrbát, ktorý ma po náročných pretekoch dosť pobolieva. Chcem sa pripraviť čo najzodpovednejšie. Verím, že to bude fajn.
