Šport a olympizmus
Komentár
13 min. čítania

Nové povinnosti pre národné športové zväzy vyplývajúce z novely Zákona o športe

prof. JUDr. TOMÁŠ GÁBRIŠ, PhD., LLM, advokát, Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied, JUDr. PATRIK HRBEK, riaditeľ právneho oddelenia SOŠV
Foto
TASR/MICHAL SVÍTOK

Novelizácia zákona o športe č. 440/2015 Z. z. (ďalej len „Zákon o športe“), zrealizovaná zákonom č. 351/2020 Z. z. z 26. novembra 2020, priniesla zmeny primárne v súvislosti s bojom proti dopingu – s ohľadom na účinnosť nového Svetového antidopingového kódexu (WADA Code, ďalej len „Kódex“) od 1. januára 2021. Zmeny Zákona o športe na tomto mieste krátko predstavíme, a pritom zároveň poukážeme aj na to, že implementácia nového znenia Kódexu do slovenského športu môže mať do budúcnosti aj iné podoby než tie, ktoré zavádza novela Zákona o športe – najmä pokiaľ ide o rozhodovanie dopingových káuz.

Dôležité je upozorniť i na novú povinnosť zmeny vnútorných predpisov, osobitne disciplinárnych poriadkov, čo je požiadavka vyslovená v prechodných ustanoveniach tejto novely Zákona o športe – s termínom do 30. júna 2021.

„DOPINGOVÁ“ NOVELA ZÁKONA O ŠPORTE

Doterajšia úprava boja proti dopingu v slovenskom športe sa tradične niesla v znamení radenia dopingového previnenia medzi disciplinárne previnenia, ako osobitný druh takéhoto previnenia. Doterajšia úprava Kódexu pritom stála na princípe, podľa ktorého bolo zisťovanie porušenia antidopingových pravidiel v právomoci národnej antidopingovej agentúry, kým trestanie dopingu (vyvodzovanie zodpovednosti) bolo zverené národným športovým zväzom. Zákon o športe č. 440/2015 Z. z. pritom vo vzťahu k trestaniu dopingu zaviedol unifikáciu v tom, že ustanovil určité kvalifikačné štandardy pre zloženie zväzových orgánov rozhodujúcich o vyvodení zodpovednosti za porušenie antidopingových pravidiel. Už pri zrode Zákona o športe sa však pertraktovala aj myšlienka vytvorenia spoločného orgánu pre národné zväzy, ktorý by o dopingových kauzách rozhodoval, a to osobitne v záujme jednotného postupu, ale tiež z dôvodu zrejmého problému s personálnym obsadením takýchto zväzových orgánov – osobitne v prípade menších zväzov. Ustanovenie § 92 ods. 2 Zákona o športe totiž v doterajšom znení obsahovalo požiadavku, aby:

a) najmenej jeden člen komisie mal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo alebo vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa v niektorom zo študijných odborov v podskupine študijných odborov právo získané na vysokej škole v Slovenskej republike alebo vzdelanie získané v zahraničí, ktoré je takému vzdelaniu svojím rozsahom a obsahom rovnocenné; ak získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v rovnakom študijnom odbore,

b) najmenej jeden člen komisie mal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore všeobecné lekárstvo alebo farmácia alebo vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa v niektorom zo študijných odborov v podskupine študijných odborov lekárske vedy alebo farmaceutické vedy získané na vysokej škole v Slovenskej republike alebo vzdelanie získané v zahraničí, ktoré je takému vzdelaniu svojím rozsahom a obsahom rovnocenné.

Novelizácia Zákona o športe zákonom č. 351/2020 Z. z. z 26. novembra 2020 v tejto súvislosti zavádza podstatné prepracovanie tohto systému rozhodovania dopingových káuz, a to v nadväznosti na zmeny Kódexu, účinné od 1. 1. 2021.

Kódex aj novela totiž vo všeobecnosti vychádzajú z premisy, že dopingové kauzy nie je možné považovať za disciplinárne previnenia a ich riešenie si vyžaduje osobitný prístup a aj procesný postup. V tejto súvislosti novela Zákona o športe mení príslušné ustanovenie § 8 odsek 6 Zákona o športe tak, že povinnosť zabezpečiť vo svojej pôsobnosti dodržiavanie pravidiel Svetového antidopingového programu sa odčleňuje od povinnosti boja proti iným negatívnym javom v športe (ide najmä o manipuláciu priebehu a výsledkov súťaží), a iba tieto „iné negatívne javy v športe“ sa majú povinne upraviť vo zväzových predpisoch ako závažné disciplinárne previnenia. Primerane tomu sa vypúšťa aj v ust. § 67 ods. 1 písm. b) Zákona o športe doterajšia podmienka spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov – povinnosť upraviť porušenie antidopingových pravidiel ako závažné disciplinárne previnenie.

NOVÉ ÚLOHY ANTIDOPINGOVEJ AGENTÚRY SR

Ilustračný obrázok.

Nanovo sa tiež normuje postavenie a úlohy Antidopingovej agentúry SR (ďalej „Agentúra“). V novele sa rieši podiel Agentúry na vydávaní zoznamu zakázaných látok a zakázaných metód v súlade s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Konkrétne, podľa ust. § 86 ods. 4 písm. e) Zákona o športe Agentúra poskytuje súčinnosť Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „Ministerstvo školstva“) pri príprave všeobecne záväzného právneho predpisu vydávaného podľa ust. § 100 ods. 1 písm. a) Zákona o športe, čím sa myslí zoznam zakázaných látok a zakázaných metód – aktuálne vydaný v podobe vyhlášky Ministerstva školstva č. 396/2018 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam zakázaných látok a zakázaných metód na účely dopingu v športe v znení neskorších predpisov.

Zároveň, podľa ust. § 87 ods. 1 Zákona o športe je aj Agentúra povinná prijať antidopingové pravidlá v súlade so Svetovým antidopingovým programom. Tým sa myslí predpis o priebehu a výkone dopingovej kontroly, ale primárne samotná špecifikácia jednotlivých druhov antidopingových previnení, kopírujúca v podstate Kódex. V súvislosti s dopingovou kontrolou je pritom možné poukázať na dvojznačnosť, na ktorú sa upozorňovalo už v legislatívnom procese pri prijímaní novely Zákona o športe. Konkrétne, podľa ust. § 90 ods. 1 Agentúra vykonáva dopingovú kontrolu, ktorou sa podľa ust. § 89 ods. 1 myslí nielen odber a analýza vzoriek (písm. a) až d)), ale tiež vyšetrovanie, prejednávanie a rozhodovanie veci (písm. e)).

Dvojznačnosť tu spočíva v tom, čo presne sa myslí prejednávaním a rozhodovaním veci. Už podľa pôvodného znenia Kódexu aj Zákona o športe totiž „vec“ v zmysle ukladania sankcie mali prerokovávať a rozhodovať o nej národné zväzy a ich orgány, a nie Agentúra. Aktuálne sa pritom táto pôsobnosť už vyčleňuje i z právomocí samotných zväzov a zveruje sa novým komisiám vytváraným na pôde Ministerstva školstva. Je teda zrejmé, že „prejednávaním a rozhodovaním veci“ v zmysle ukladania sankcie nie je poverená Agentúra v rámci dopingovej kontroly, pretože tá môže prejednávať a rozhodovať iba o porušení antidopingového pravidla, t. j. o odbere a analýze, resp. o výsledku analýzy vzoriek (avšak tu hrá primárnu rolu vedecká analýza v príslušných laboratóriách). O „veci“ v zmysle uloženia sankcie teda nikdy nerozhodovala a ani do budúcna nebude rozhodovať Agentúra, ale dve novozriaďované komisie na pôde ministerstva školstva. Agentúra rozhoduje o veci „iba“ v zmysle rozhodnutia o faktickom, vedecky preukázanom porušení antidopingového pravidla.

NOVÉ ÚLOHY MINISTERSTVA ŠKOLSTVA

Foto
TASR/JAROSLAV NOVÁK

Pre samotné „konanie vo veci dopingu“ (v zmysle rozhodovania o sankcii) ust. § 92 Zákona o športe v znení ostatnej novely zriaďuje Komisiu pre konanie vo veci dopingu na prvom stupni a Komisiu pre konanie vo veci dopingu na druhom stupni (ďalej aj „Komisie“). Komisia pre konanie vo veci dopingu má pritom troch členov a dvoch náhradníkov pre prípad konfliktu záujmov, ktorých vymenúva minister školstva na základe výberového konania za účasti verejnosti. I tieto Komisie musia čo do zloženia spĺňať určité kvalifikačné predpoklady. Napríklad predsedovia Komisií musia mať vysokoškolské vzdelanie najmenej druhého stupňa v študijnom odbore právo. Funkčné obdobie člena a náhradníka Komisie pre konanie vo veci dopingu je štyri roky; opätovné vymenovanie je možné. Činnosť Komisií organizačne a materiálne zabezpečuje ministerstvo školstva, ktoré tiež prijíma (vydáva) štatúty príslušných Komisií.

Práve v tejto súvislosti však možno upozorniť na to, že zriadenie Komisií Ministerstvom školstva nemusí byť z pohľadu autonómie športu tým najideálnejším riešením. Štát síce má záväzok bojovať proti dopingu, ktorý Slovenskej republike vyplýva z toho, že ratifikovala Dohovor UNESCO o boji proti dopingu (Medzinárodný dohovor proti dopingu v športe – pozri oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 347/2007 Z. z.), avšak zároveň treba mať na pamäti i to, že samotný Kódex v novom znení čl. 22.6 normuje, že „Každá vláda by mala rešpektovať arbitráž ako preferovaný spôsob riešenia sporov súvisiacich s dopingom pri dodržiavaní ľudských a základných práv a platného vnútroštátneho práva.“ („Each government should respect arbitration as the preferred means of resolving doping-related disputes, subject to human and fundamental rights and applicable national law.“) Ideálom by teda mala byť nie štátna, ale autonómna športová regulácia rozhodovania dopingových káuz, a to primárne prostriedkami arbitráže, teda rozhodcovského konania. Samozrejme, uvedené by predpokladalo existenciu rozhodcovského súdu pre šport, resp. športového arbitrážneho tribunálu, aký v slovenských podmienkach ešte stále neexistuje. I možné zverenie dopingovej agendy takémuto súdu/tribunálu však naznačuje, že pri plánoch na jeho kreovanie sa nemožno obmedzovať iba na agendu, ktorú rozhodcovským súdom zveruje slovenský zákon o rozhodcovskom konaní – ten totiž rozhodcovským súdom umožňuje rozhodovať zásadne iba občianskoprávne a obchodnoprávne spory a o dopingu pochopiteľne mlčí. Arbitrážny tribunál, ktorý by mal rozhodovať v dopingových kauzách, by preto nemal mať svoj právny základ iba v zákone o rozhodcovskom konaní, ale mal by byť národnými zväzmi a ich stanovami dotovaný aj širšou právomocou rozhodovať dopingové kauzy, prípadne i preskúmavať disciplinárne rozhodnutia, či pracovnoprávne spory športovcov. Vo všetkých týchto prípadoch je totiž arbitrabilita podľa zákona o rozhodcovskom konaní buď pochybná, alebo priamo vylúčená. To však športovému hnutiu, spoliehajúcemu sa i tak skôr na vlastnú autoritu a donucovanie mechanizmy v podobe disciplinárnych sankcií, než na štátom tvorené právo, súdy a exekútorov, nemusí vôbec prekážať.

NOVÉ ÚLOHY PRE NÁRODNÉ ŠPORTOVÉ ZVÄZY

Čo z toho vyplýva pre národné športové zväzy na Slovensku?

1.) Primárne je to možnosť navrhovať Ministerstvu školstva kandidátov do uvedených Komisií - vymenované majú byť až dva mesiace po účinnosti nového Kódexu a novely Zákona o športe, t. j. do 28. 2. 2021, ale ich štatúty majú byť prijaté už do 31. 1. 2021, pričom na navrhovanie kandidátov má byť verejnosť vopred vyzvaná.

2.) Okrem toho je pre národný športový zväz v prechodných ustanoveniach zavedená v ust. § 106f povinnosť zosúladiť svoje stanovy a predpisy upravujúce disciplinárne konanie a konanie o porušení pravidiel Svetového antidopingového programu s týmto zákonom najneskôr do 30. 6. 2021. To znamená povinnosť zmeniť disciplinárne poriadky v tom zmysle, že dopingové previnenia už viac nemajú byť regulované a stíhané ako disciplinárne previnenia. V zásade by pritom malo ísť o vypustenie príslušných ustanovení disciplinárneho poriadku a prípadne aj stanov, ak tieto aktuálne upravujú disciplinárne sankcie za porušenie antidopingových pravidiel. Všeobecné ustanovenia o boji proti dopingu vo vnútorných predpisoch však nepochybne majú i naďalej svoje miesto – osobitne i vzhľadom na to, že medzinárodné federácie často výslovne vyžadujú takéto záväzky od svojich členov – národných zväzov. Istý konflikt by tu mohol nastať v prípade, že medzinárodná federácia výslovne od svojich členov – národných zväzov požaduje disciplinárnu úpravu dopingových previnení. V takom prípade však zjavne musí mať prednosť znenie Kódexu. Navyše, mnohé federácie tiež výslovne konštatujú, že ich členovia sú primárne viazaní národným právnym poriadkom – a teda v našom prípade Zákonom o športe s jeho povinnosťou vypustiť z disciplinárnych poriadkov dopingové previnenia.

Ďalším dôsledkom novely je tak i nutnosť zasiahnuť do stanov národných zväzov – všade tam, kde stanovy v zmysle ust. § 92 účinného do decembra 2020 upravovali zriadenie osobitných antidopingových senátov či komisií pre rozhodovanie dopingových káuz v prvej a druhej inštancii v podmienkach príslušného zväzu. Nakoľko totiž práve ust. § 92 bolo nahradené novým znením, zriaďujúcim Komisie na pôde Ministerstva školstva, je zrejmé, že doteraz zriadené antidopingové senáty či komisie v rámci štruktúry národných zväzov už dnes predstavujú obsolétne ustanovenia, a postup týchto orgánov zriadených podľa stanov či iných interných predpisov národného zväzu by bol do budúcna v rozpore s aktuálne účinnými postupmi pri rozhodovaní dopingových káuz v zmysle Zákona o športe. Prechodné ustanovenia normujú povinnosť národných športových zväzov zosúladiť svoje stanovy a predpisy upravujúce disciplinárne konanie a konanie o porušení pravidiel Svetového antidopingového programu so Zákonom o športe najneskôr do 30. júna 2021.

Vhodné by v tejto súvislosti tiež bolo, aby predkladateľ novely Zákona o športe do budúcna zvážil, aby v takýchto prípadoch (aj vzhľadom na pripravovanú väčšiu novelizáciu Zákona o športe, ktorá si jednoznačne vyžiada ďalšie úpravy stanov národných športových zväzov) bola registrácia stanov národných športových zväzov na Ministerstve vnútra SR oslobodená od správnych poplatkov. Nejde síce o vysoké sumy, avšak vzhľadom na to, že tieto financie alokované od štátu sú určené na rozvoj športu, nemusí byť šťastným riešením ich vracanie štátu prostredníctvom správnych poplatkov z dôvodu zmeny kogentných ustanovení obsahu stanov národných športových zväzov podľa Zákona o športe.

3.) Napokon, ďalšou povinnosťou pre národné športové zväzy a národné športové organizácie je taktiež v zmysle § 8 ods. 6 písm. d) Zákona o športe zabezpečiť vo svojej pôsobnosti vzdelávanie v oblasti boja proti dopingu. Na toto ustanovenie nadväzuje ust. § 86 ods. 4 písm. i) Zákona o športe, ktoré stanovuje novú povinnosť v spolupráci s Antidopingovou agentúrou SR vypracúvať ročný plán vzdelávania v oblasti boja proti dopingu.

Svetový antidopingový kódex 2021 možno nájsť na preštudovanie na stránke Antidopingovej agentúry Slovenskej republiky.

Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri
Partneri MOV
Mediálni partneri
Dodávatelia
Partneri Maison Slovaque