Reprezentačný tréner hokejistiek Tomáš Segíň: Hokej je šport pre všetkých

Reprezentačný tréner slovenských hokejistiek Tomáš Segíň sa podieľal na zisku bronzových medailí na zimných olympijských hrách mládeže (ZOHM) v Lausanne 2020. Momentálne naše reprezentantky čaká kvalifikačný turnaj na „veľké“ ZOH v Pekingu, na ktorom sa na budúci týždeň vo švédskej Lulee stretnú s domácimi hráčkami, Francúzkami a s Kórejčankami. Segíň pre tím vytýčil jediný cieľ, ktorým je postup. Viac sa o trénerskej kariére Tomáš Segíňa i o slovenskom ženskom hokeji dočítate v nasledujúcom rozhovore.

Tomáš Segíň sa narodil 25. januára 1986 v Zlatých Moravciach. S hokejom začal vďaka otcovi v detstve vo svojom rodnom meste. Ako hráč pôsobil okrem Zlatých Moraviec v Nitre či v Leviciach a hrával aj vo Francúzsku. Postupne sa dostal k trénerstvu, ktorému sa venoval dlhší čas popri hráčskej kariére. Okrem iného trénoval mládežnícke kategórie v Zlatých Moravciach a v Leviciach. Od roku 2018 sa podieľal na príprave slovenských reprezentantiek do 18 rokov. V roku 2020 priviedol tím slovenských hokejistiek k bronzovým medailám na zimných olympijských hrách mládeže vo švajčiarskom Lausanne. Aktuálne je v pozícii hlavného trénera slovenskej ženskej hokejovej reprezentácie aj ŠKP Bratislava.

Ako ste sa dostali k športu?

Narodil som sa v Zlatých Moravciach, kde som v miestom klube začal s hokejom. Priviedol ma k nemu otec, ktorý ho hrával a neskôr pôsobil ako funkcionár. Moje prvé hokejové kroky som spravil v prípravke, keď som mal päť alebo šesť rokov. Na základnej škole som prestúpil do Nitry.

Spomínate si rád na vašu športovú kariéru?

V Nitre som si prešiel všetkými hokejovými triedami. Následne som pokračoval v doraste a v juniorskej kategórii. Chvíľu som pôsobil aj v mužskom tíme, avšak tam som sa napokon naplno neprebojoval. Hral som prvú ligu v Leviciach a potom som bol v Zlatých Moravciach. Hokej ma bavil a chcel som pri ňom byť ďalej, tak som sa pobral do zahraničia. Najskôr som ešte ako hráč pôsobil tri roky vo Francúzsku.

Vtedy ste sa zoznámili s trénerstvom?

Tam sme sa dva-trikrát do týždňa venovali na tréningu ako A-tím žiakom, aby sme ich motivovali. Môj otec bol tréner a snažil sa ma viesť k tomu, aby som sa ním postupne stal aj ja. Najskôr som to odmietal. Keď som sa však po zopár rokoch vrátil domov zo zahraničia, tak som dostal ponuku v Leviciach. Tam som popri aktívnej kariére postupne viedol chlapcov od prípravky až po starších žiakov. Rovnako to vyzeralo aj v Zlatých Moravciach. V roku 2017 som si rozširoval trénerské vzdelanie. Vtedy prišla ponuka pripojiť sa ako asistent k reprezentačnému družstvu dievčat do 18 rokov. Bez váhania som to zobral. Od roku 2018 som sa začal zúčastňovať na reprezentačných zrazoch a turnajoch. Po sezóne 2018/2019 prišla ponuka od manažérky reprezentácie Ľubomíry Kožanovej, aby som sa zapojil do projektu celoročnej prípravy v ŠKP Bratislava. Odvtedy pôsobím aj pri ženskej hokejovej reprezentácii.

Beriete ako svoj trénerský vzor práve vášho otca?

Snažím sa vzdelávať, pretože pri trénerstve ide o neustály proces edukácie. Nemám vyslovene trénerský vzor, avšak študujem prácu viacerých trénerov. Či už ide o slovenských koučov, alebo o zahraničných, zo severských krajín alebo zo Severnej Ameriky. Ak sedia mne a potrebám tímu, tak si ich snažím osvojiť. Môže ísť o prípravu, koučing alebo špeciálne situácie. Inšpirujem sa však aj od mojich bývalých trénerov alebo zo skúseností, ktoré mám z aktívnej kariéry.

Ktoré trénerské úspechy si vážite najviac?

Určite to bol zisk bronzu na zimných olympijských hrách mládeže v Lausanne. Možno málokto na Slovensku vie, že sa niečo také podarilo v ženskom hokeji. Išlo o jedinečný úspech. V uplynulom roku sme si aj v ženskej nadnárodnej lige pripísali tretie miesto, čo nie je jednoduché. Ženský hokej neustále napreduje. Hrali sme v silnej konkurencii rakúskych a maďarských tímov. Snažím sa však stále vzdelávať a naberať skúsenosti. Hlavne chcem všetko prispôsobovať potrebám tímu.

Čo by ste chceli dosiahnuť v trénerskej kariére?

Najbližší cieľ je postup na zimné olympijské hry v Pekingu. Na to sa momentálne sústredím a pripravujem na sto percent. Venujem tomu všetok môj čas. Samozrejme, chcel by som priviesť moje zverenky na ZOH. Skvelé by bolo uspieť na majstrovstvách sveta. Chcel by som byť v prvom rade dobrý a inšpiratívny tréner s vysokou úrovňou. Ide o postupný proces. Mám pred sebou veľa práce. Snažím sa byť pokorný, otvorený novým veciam, počúvať a postupne ísť dopredu. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť.

Aké spomienky máte na ZOH mládeže v Lausanne, z ktorých si náš reprezentačný tím priniesol bronz?

Ako prvé mi napadne náš úvodný tréning v hlavnej aréne, na ktorom sa bolo pozrieť veľa detí z tamojších škôlok a škôl. Bol to pekný zážitok, že hala bola plná detí, ktoré nás povzbudzovali. Rád si spomínam na priebeh zápasov, na olympijskú dedinu či na našu výpravu, ktorú tvorila skvelá partia ľudí. Samozrejme, dievčatá utvorili výborný kolektív, vďaka čomu sme napokon vyhrali nad Švajčiarkami v súboji o bronz. Vybavia sa mi aj oslavy medailového úspechu. Je pekné, keď sa mládež venuje športu a niečomu, čo ju napĺňa. Nesedia len doma pri počítačoch a nie sú len „otrokmi doby“.

Čo pre vás znamená pojem olympijské hry?

Je to podujatie, ktoré má veľkú históriu. Pre hráča i trénera je veľmi náročné sa tam dostať. Pre mňa by to bol momentálne vrchol trénerskej kariéry. Môžem to však povedať za všetkých v tíme, aj za hráčky, ktoré tu máme. Chcú sa pobiť o úspech. Máme tu tri hráčky, manažérku a asistentku trénera, ktoré sa už predstavili pod piatimi kruhmi. Keď príde na tú tému, tak nám hovoria o úžasných zážitkoch. Chcel by som to zažiť ako tréner s týmito kolektívom.

Spolupracuje sa s hráčkami, realizačným tímom či s vedením SZĽH bez problémov?

V prvom rade hráčky sa venujú hokeju dobrovoľne, pretože ich baví. O to je spolupráca jednoduchšia. Sú to vnímavé dievčatá, ktoré chcú napredovať. Nemáme žiadne problémy, čo sa týka komunikácie. Všetci si pomáhame v realizačnom tíme a snažíme sa posúvať dopredu projekt ŠKP aj reprezentáciu. Čo sa týka komunikácie so zväzom, tak na to máme manažérku Ľubomíru Kožanovú, ktorá robí skvelú prácu. Všetko, čo treba, vyrieši.

Vidíte budúcnosť slovenského ženského hokeja pozitívne?

Som optimista, takže poviem áno. Čo sa týka ženského hokeja, začali sa realizovať vynikajúce veci ako nábory a akcie po celom Slovensku. Mali úžasný úspech. Prihlásilo sa tam do prípravok veľa dievčat. Ženský hokej na Slovensku má budúcnosť. Máme zanietených ľudí, vďaka ktorým môže napredovať. Cítime podporu aj zo strany zväzu, vďaka čomu sa môžeme posúvať ďalej.

V čom je z vášho pohľadu problém vo vašom športe a naopak, čo ho zdobí?

Dievčatá, ktoré pôsobia v mládežníckych kategóriách v jednotlivých kluboch na Slovensku, by mali dostávať väčšiu pozornosť. Zaslúžia si ju. Vo vyšších kategóriách je pre ne vhodné ísť do projektu centralizovanej prípravy v ŠKP Bratislava, kde sa môžu konfrontovať v náročných zápasoch proti kvalitným európskym klubom. Môžu tam rozvíjať hokejové zručnosti popri štúdiu. Majú zabezpečené stravu, ubytovanie a kompletný tréningový proces. Toto je najlepšia cesta, ak sa chcú dievčatá v budúcnosti dostať do reprezentácie. Na Slovensku sa organizuje aj národná liga, v ktorej hrá šesť tímov. Nie je tam však dostatočne veľký objem zápasov a tréningový proces na najvyššej úrovni. Ale verím, že sa to v budúcnosti zlepší.

Akým spôsobom ste fungovali smerom k príprave na nadchádzajúcu olympijskú kvalifikáciu?

Všetko sme jej podriadili. Už v lete sme absolvovali dva zápasy s Českom pred majstrovstvami sveta, na ktorých sa Češky zúčastnili. Následne sme hrali prípravné stretnutia v Poľsku proti Nórkam a domácim reprezentantkám, ktoré sme zdolali. Gro dievčat z projektu ŠKP hrá v reprezentácii, takže sa vo veľkej miere mohli pripravovať spolu. Podarilo sa nám do prípravného kempu dostať až na jednu zranenú hráčku aktuálne všetky najlepšie hokejistky.

Čo ešte absolvujete pred úvodným duelom, v ktorom sa stretnete s domácimi Švédkami?

V pondelok sme začali s prípravným sústredením v „bubline“, do ktorej sa mohli dostať všetci len po negatívnom výsledku PCR testu. Po úvodnom tréningu som mal veľmi dobré pocity, pretože dievčatá sa prezentovali v pozitívnom duchu. V nasledujúcich dňoch nás čakajú ďalšie tréningy časovo prispôsobené tomu, v akých časoch budeme mať zápasy. Dievčatá odohrajú medzi sebou dva modelované zápasy, aby sme ich videli v akcii. V sobotu po testovaní odlietame z rakúskeho Schwechatu do švédskej Luley, kde sa v „bubline“ už budeme pripravovať na kvalifikačné zápasy. Na budúci štvrtok začíname proti domácim Švédkam, pretože vstup do turnaja je veľmi dôležitý. Nasledovať bude deň voľna. V sobotu sa stretneme s Francúzkami a v nedeľu nás čaká Južná Kórea.

S akými cieľmi odletíte do Švédska?

Samozrejme, s tými najvyššími. Ideme sa prezentovať v dobrom svetle. Naším jediným cieľom je postup na zimné olympijské hry v Pekingu, kam postúpi len víťaz každej z troch kvalifikačných skupín. Pripravujeme sa len na to a nič iné nás nezaujíma. Dievčatá sú pripravené. Sme dobrá partia. Všetko má „hlavu a pätu“. Robíme všetko pre to, aby hráčky mali čo najlepší servis a podmienky pre čo najlepší výkon.

Čo by ste odkázali nádejným športovcom?

Hokej je šport pre všetkých. Ide o výborný šport, vďaka ktorému zažijú kopec zábavy. Spoznajú veľa detí a môžu si vybudovať nové priateľstvá. Rodičia uvidia, že deti majú pravidlá, ktoré môžu zúročiť v budúcnosti. Pomôže to aj rodičom pri výchove v tom, že deti športujú a nesedia len doma. Verím, že budeme mať veľa dievčat v komunite vďaka projektom, ktoré sa rozbehli. Tešíme sa na spoluprácu.