Stále bojuje o Tokio. „Nie každá žena je ochotná padať na betón,” hovorí skejtbordistka Králiková
Na olympijských hrách v Tokiu zažije skejtbording svoju premiéru. V mužskej kategórii má Slovensko želiezko v ohni v podobe Richarda Turyho. V metropole Japonska by sa však rada predstavila aj skejtbordistka Dominika Králiková.
„Skejtbording nie je len šport, je to životný štýl,” hovorí Dominika Králiková. Keď s ním v roku 2011 začínala, ani jej nenapadlo, že sa jej obľúbené jazdenie stane olympijským športom. Nikdy nemali žiadnych trénerov, presne stanovené tréningy a tréningové sústredenia ako vo väčšine športov. Proste si išli zajazdiť s kamošmi, učili sa nové triky a točili ich na video. Skejtparkov bolo veľmi málo a veľa ľudí jazdilo na uliciach cez rôzne prekážky ako schody, lavičky či zábradlia.
O desať rokov neskôr je všetko inak. Skejtbording je zaradený medzi športové disciplíny na olympijských hrách, čoraz viac ľudí na Slovensku má o tomto športe povedomie a najlepší jazdci sú podporovaní aj finančne. O účasť na premiérových olympijských hrách bojujú slovenskí reprezentanti Richard Tury aj Dominika Králiková. Je možné, že pod piatimi kruhmi uvidíme oboch.
Z komunity kamarátov sa stal seriózny šport
„Organizovali sa rôzne súťaže ako napríklad Slovenský pohár, na ktorom sa zúčastňovalo veľa jazdcov. Zdá sa mi, že dokonca oveľa viac ako dnes. Skejtbordisti boli ako jedna veľká komunita kamošov a práve na týchto súťažiach sa mohli všetci stretnúť a zajazdiť si. Nebolo to ako v iných športoch, že musím za každú cenu vyhrať a všetci sú pre mňa konkurencia,“ spomína na svoje začiatky rodáčka z Liptovského Hrádku.
Po tom, ako sa v roku 2016 stal skejtbording oficiálne olympijským športom však nastali výraznejšie zmeny. „Všetko sa začalo brať serióznejšie, jazdci majú okolo seba tím ľudí – trénerov, fyzioterapeutov, manažérov a podobne. V dnešnej dobe mi príde, že skejtbording sa rozdelil na dve skupiny. Na olympionikov a tých, ktorí nejazdia súťaže, ale točia videá.“
Šesť rokov to skúšala na snehu
Páči sa jej, že sa skejtbording posunul a široká verejnosť ho spoznala a začala vnímať pozitívne. „Začali sa stavať nové skejtparky a celkovo sa tento šport viac podporuje,“ hovorí športovkyňa, ktorá v osemnástich rokoch presedlala na snoubording. Po šesťročnej zimnej prestávke sa však opäť vrátila na dosku s kolieskami. „Zistila som, že ženský skejtbording je úplne niekde inde ako roky predtým. Naplno som sa vrátila a začala jazdiť Svetové poháre a tým pádom som skončila so snoubordingom. Nikdy by mi však ani nenapadlo, že práve ja budem bojovať o účasť na olympijských hrách,“ dodáva Liptáčka.
Nie každá žena je ochotná padať na betón
Ako vníma výrazný nepomer medzi ženskými a mužskými jazdcami? „Skejtbording je jeden z najťažších športov, takže odjakživa jazdilo viac mužov ako žien. Nie každá žena je ochotná padať na betón niekoľkokrát za deň, len aby sa naučila jeden trik,“ vysvetľuje so smiechom. „Niekedy na súťažiach neboli ani ženské kategórie, lebo nebolo dostatok žien. V posledných rokoch sa ženský skejtbording veľmi rýchlo posunul dopredu. Jazdí veľa dievčat a aj trikovo je ženský skejtbording na vysokej úrovni. Ide však o fyzicky a psychicky náročný šport. Rozdiely medzi mužmi a ženami tam vždy budú,“ dodáva.
Na Slovensku chýbajú celoročné športoviská
Na Slovensku podľa nej zatiaľ nie sú podmienky pre nový olympijský šport dostatočné. Chýbajú športoviská, ktoré by zvládli celoročnú prevádzku. Aj preto sa Králiková na súťaže pripravuje v zahraničí. Trénovala napríklad v Holandsku, kde spolupracovala s miestnymi trénermi aj holandskou ženskou reprezentáciou. „Snažím sa veľa cestovať a jazdiť v rôznych skejtparkoch. Minulý rok som sa pripravovala aj v Prahe, Lisabone a v Barcelone,“ vymenúva.
Momentálne sa nachádza v Prahe, kde má päťkrát do týždňa ráno tréning v posilňovni s trénerom a poobede tréning na skejtparku. Zameriava sa na triky, ktoré bude jazdiť na súťažiach, a na dobrú fyzickú kondíciu. „Budem úprimná, na Slovensku sa nedá kvalitne pripravovať na svetové súťaže. V celej krajine je dokopy päť prijateľných vonkajších skejtparkov. Tie sú fajn na začiatky, ale nie na tréning na olympijské hry.“
Šanca na olympijské hry stále žije
Dominika má stále šancu kvalifikovať sa na olympijské hry a zažiť tak premiéru svojho športu priamo v Tokiu. Z pôvodných šiestich plánovaných pretekov zostali pre pandemické opatrenia iba dve súťaže. Slovenka je aktuálne v rebríčku na 35. mieste. Do Tokia sa dostane len 20 žien, Králikovej však hrajú do karát národné kvóty. Z každej krajiny môžu získať miestenku iba tri pretekárky. V redukovanom poradí je naša reprezentantka na 25. mieste s veľmi malým bodovým rozdielom za elitnou dvadsiatkou. „Šanca tam stále je a ja pevne verím, že posledné dve súťaže sa mi podarí zajazdiť dobre a umiestnim sa v celkovom hodnotení v top dvadsiatke,“ želá si športovkyňa.
Na OH 2020 budú udeľovať štyri sady medailí. Mužov a ženy čakajú dve disciplíny - street a park. V disciplíne street prekonávajú športovci prekážky podobné ako na ulici. Ide o rôzne schody, zábradlia či múriky. Park naopak pripomína jazdu vo vypustenom bazéne. Králiková súťaží v disciplíne street.
„Ak by sa mi podarilo kvalifikovať sa na olympijské hry do Tokia, určite by som sa snažila zajazdiť čo najvyššie umiestnenie a čo najlepšie reprezentovať Slovensko. Ale taktiež by som bola spokojná už len s tým, že som sa kvalifikovala a splnila si sen, lebo cesta na olympijské hry je náročná a každý výsledok by ma potešil,“ dodáva na záver.
