Ako preplávať kanál La Manche? Otužovanie, tréning na Liptovskej Mare a dobrá nálada
Preplávať kanál La Manche je obrovská výzva. Slaná voda, silné vlny, vietor, hmla a teplota vody okolo 15 stupňov Celzia je poriadne tvrdý oriešok aj pre silné povahy. Šestica odvážnych žien zo Slovenska sa však spoločnými silami rozhodla preplávať z pobrežia Veľkej Británie do Francúzska. Nečakali, že prekonajú slovenský rekord a za sebou nechajú aj mužských kolegov.
Plavecká štafeta v zložení Zuzana Jusková, Tatiana Chudá, Nina Chudá, Soňa Rebrová, Zuzana Szaboóvá, Zuzana Vančová zvládla túto výzvu za 12 hodín a 40 minút. Týmto časom prekonali aj dávnejšiu snahu mužskej štafety. Prvá z menoslovu pozná Lamanšský prieliv veľmi dobre. V roku 2017 ho preplávala sama ako prvá Slovenka za 11 hodín a 16 minút. Prekonala aj 15-ročný rekord vlastného trénera.
S myšlienkou preplávať La Manche spoločnými silami prišiel práve Juskovej tréner Zoltán Makai. „Vždy som sa chcela pridať do nejakej mužskej štafety. Jeden z trénerov, Vladimír Moravec, ma však napokon presvedčil, aby som šla sama. Ale mala som to napriek tomu stále v hlave. Ďalšia výzva teda bola štafeta. Podala som na ňu žiadosť hneď po mojej plavbe, pretože som vedela, že na schválenie budeme čakať dlhú dobu,“ hovorí Jusková.
Na plavbu sa čaká aj tri roky
Žiadosť na oficiálnu plavbu cez La Manche schvaľuje Channel Swimming Association (CSA) a na samotný počin sa naozaj čaká aj tri roky. Ako prebieha samotná plavba? „Idete do prístavu, kde vás vyzdvihne kapitán s loďou, ktorú vám pridelia. Začína sa zo Shakespearovej pláže v Anglicku. Celý pokus o preplávanie riadi poverená osoba zo CSA. Dali sme mu zoznam, kto a kedy ide plávať,“ vysvetľuje plavkyňa.
Plavci sa menia každú hodinu a všetko je prísne sledované. Veľmi ľahko môže dôjsť k diskvalifikácii. „Je presne dané, kedy môže skočiť do vody druhý plavec. Ten prvý musí byť už na palube, nesmie skočiť skôr. Musíme plávať podľa presne stanoveného rozpisu, aj keby jednej z nás prišlo zle alebo by dostala morskú chorobu.“
Štafeta by vždy mala pozostávať zo skúsených plavcov, ktorí dobre znášajú aj plávanie v studenej vode. Makai a Jusková hľadali adeptky na zimných plaveckých pretekoch. „Pred troma rokmi som sa začala venovať otužovaniu. Keď som preplávala Dunaj v zime, prišli za mnou, či by som sa nepridala k štafete. V tom čase som už mala v hlave, že by som to niekedy chcela skúsiť. Keď nad niečím uvažujete a zrazu dostanete takú ponuku, nedalo sa nesúhlasiť,“ spomína Soňa Rebrová.
„Pridať sa k štafete bola výzva.“
Podobne sa k plavkyniam pridali aj Tatiana a Nina Chudé. „Ja som bola oslovená na zimných plaveckých pretekoch. Pôvodne som mala byť náhradníčka, no postupne sa nejaké ženy odhlásili a nakoniec sme skončili v tíme aj s dcérou Ninou,“ hovorí Tatiana. Nie každá z účastníčok je v studenej vode ako doma. „Odmala som bola bazénový plavec, studená voda bola pre mňa tragédia. Pridať sa k štafete bola výzva. Musela som začal otužovať, nakoniec sa mi to zapáčilo,“ hovorí najstaršia zo šestice – Zuzana Vančová. Nakoniec mala voda počas plavby 17 stupňov Celzia, zvykom však býva, že má aj o dva stupne menej.
V príprave Liptovská Mara po dĺžke, aj stovky kilometrov na bicykli
Každá zo žien sa na preplávanie Lamanšského kanálu pripravovala inak. Vančová dvakrát do týždňa plávala v studenej vode a dvakrát v bazéne. Jusková pri svojej príprave na sólo pokus plávala až 180 km mesačne. Pred štafetou však zvoľnila na 120 km. Už vedela, do čoho ide a čo jej telo zvládne. Rebrová väčšinou chodila na jazerá, snažila sa plávať čo najdlhšie trasy. „Preplávala som po dĺžke Liptovskú Maru či Sĺňavu. Mala som aj trénera na rýchlosť a techniku, aby som predviedla čo najdlhší záber a zlepšila si plavecký štýl.“
Keďže boli na jar bazény kvôli koronavírusu zatvorené, príprava nebola úplne jednoduchá. „S mojimi zverencami sme chodili aj na bicykel. Za celý čas sme našliapali možno aj 1000 km. Keď sa oteplilo, trénovala som na štrkových jazerách pri Batizovciach, neskôr aj priamo v bazéne,“ hovorí ďalšia členka štafety Zuzana Szaboóvá, ktorá sa venuje nádejným plavcom v Poprade.
Na lodi vyhrala čokoláda, teplý čaj a diskotéka
Počas takmer 13 hodinového športového výkonu bolo potrebné myslieť aj na výživu a príjem dostatočného množstva tekutín. „Boli sme pripravené, zobrali sme si to, čo má každá z nás rada, chlieb so syrom a podobne. Jedli sme však minimálne, na lodi nám až tak nechutilo. Presvedčili sme sa aspoň na nejakú čokoládu a iné sladkosti. Gro príjmu však tvorili nápoje - iónové nápoje, čaje, kola. Veľa vecí bolo v zohriatej podobe, aby sme prijali niečo teplé,“ vysvetľuje Jusková.
Jusková si tentoraz vyskúšala preplávať kanál s prestávkami. „Konečne som to videla aj z opačnej strany. Až teraz si uvedomujem, čo som naozaj dokázala. Tie vlny vo vode nevnímate, z lode však vidíte všetko... Aj to zlé,“ hovorí Jusková, dodáva však, že vážnu krízu počas plavby nemali. „Ani za polovicou trate sme stále nevideli pobrežie, hoci už by sme mali. Začali sa aj veľké vlny, nikto však nezaváhal, striedali sme sa ďalej,“ spomína Rebrová.
„Ten pocit po preplávaní je neopísateľný.“
„Hecovali sme tú, ktorá plávala a udržiavali sme dobrú náladu. Ninka Chudá robí animátorku, ona mala zapnutú hudbu, tancovala, tlieskala a starala sa o dobrú atmosféru. Vždy sme jedna boli pri tej, ktorá plávala. Stáli sme na kraji lode a podporovali ju. Keď boli veľké vlny a my sme to z lode vedeli posúdiť, zohrala svoju úlohu aj milosrdná lož. Tvárili sme sa, že je všetko v poriadku,“ priznáva Jusková.
O dobrú náladu na lodi sa teda starala predovšetkým najmladšia Nina „Mala so sebou reproduktor, počúvali sme pesničky a robili diskotéky. Boli sme radi, že je pri nás aspoň jedna omladina. Ten pocit po preplávaní je neopísateľný. Hlavné je to, že som tam bola s dcérou a splnili sme si sen,“ hovorí Tatiana Chudá. „Bolo to zvláštne, povedala som si, že som preplávala kanál La Manche, o ktorom všetci rozprávajú, že je to ťažké a tá vzdialenosť je veľká. Krásny a úžasný pocit,“ dodáva Vančová.
