Športové aktuality
3 min. čítania

Kráľovná športu na nich môže byť hrdá: Chmelková je dodnes jediná Slovenka s titulom z letných majstrovstiev Európy

Stanislav Krško
Anna Chmelková- Blanáriková.
Foto
ARCHÍV TASR

Pätnásty máj patrí Svetovému dňu atletiky, preto vám v nasledujúcich dňoch prinesieme príbehy tých najúspešnejších slovenských atlétov súčasnosti aj minulosti. Náš ďalší príbeh bude o vynikajúcej atlétke Anne Chmelkovej, ktorá je dodnes jediná Slovenka, ktorá sa môže pýšiť titulom z majstrovstiev Európy vonku.

Anna Chmelková, vtedy ešte Blanáriková, začína s atletikou už v útlom detstve. Ako 14-ročná nechávala v bežeckých súťažiach za sebou aj chlapcov. Do atletického klubu TJ Iskra Závod Mieru sa prihlásila sama, jej matka totižto nebola z jej športových plánov nadšená. Cezpoľný beh, ktorému sa spočiatku venovala, vymenila za šprint, potom začali prichádzať prvé úspechy. Už ako 16-ročná získala prvý seniorský titul v štafete na 4x 100 m. Po prestupe do Slávie sa jej ujal tréner Pavol Glesko, pod ktorého vedením zabehla slovenský rekord v behu na 400 m s hodnotou 56,9 s. Po krátkej dobe vylepšila aj československý juniorský rekord na hodnotu 56,2 s. Svoj čas ešte vylepšila na 55,1 s. a tak ju v roku 1964 ,ešte ako vysokoškoláčku, nominovali na olympijské hry do Tokia.

Zakliate Tokio 

V olympijskom roku povedala svoje áno trojskokanovi Vladimírovi Chmelkovi. Chmelková  však pred olympijskými hrami v japonskej metropole zistila, že je tehotná a do Tokia nakoniec necestovala. Po 14-mesačnej materskej prestávke sa vrátila do vrcholového športu pod vedením trénera Jána Koštiala. O tri roky neskôr sa kvalifikovala na Svetovú univerziádu 1967, no Tokia sa nedočkala ani na druhý pokus. Pre politický bojkot bola delegácia československých športovcov odvolaná krátko pred odletom z letiska.

Úspech, ktorý ešte nikto nezopakoval

Rok pred smolným bojkotom univerziády sa však Chmelková najvýraznejšie zapísala do atletickej histórie. Na majstrovstvách Európy 1966 v Budapešti triumfovala európskym, rekordom vo finále na 400 m s časom 52,9 s. Chmelková je dodnes jediná Slovenka, ktorá sa môže pýšiť titulom z letného európskeho šampionátu. „Bolo to veľmi nezvyčajné, bežalo sa večer o pol siedmej a vo finále boli dve Maďarky. Obrovský štadión bol plný, nastúpila som na štart veľmi vystresovaná. Bola som veľký trémista, cítila som veľkú nervozitu a zodpovednosť, socialistický štát vyvíjal na športovcov veľký tlak. Ako som vybehla, tréma zo mňa opadla, bežalo sa mi dobre. V poslednej časti som si povedala, toto mi už nikto nevezme. Na cieľovej rovinke som stonala, ale nepopustila som,“ spomínala v rozhovore pre memoryofnations.eu.

Na olympijské hry v Mexiku 1986 sa Anna prebojovala, od začiatku však už tušila, že na dobrý výsledok nesiahne. „Cítila som, že to nie je ono. Bola som unavená, ubitá a tréma mi zväzovala nohy,“ dodáva. Skončila už v prvom rozbehu, čo jej napokon stačilo až na 21. miesto.  Po OH v Mexiku ešte získala titul majsterky Československa a posledné preteky absolvovala v Prahe v roku 1969 na medzištátnom stretnutí ČSSR – Švédsko. Po konci kariéry a druhom tehotenstve sa však nestala atletickou trénerkou. Zamierila do knižnice, na vysokej škole popri športovej kariére vyštudovala odbor knihovníctvo a vedecké informácie. Pracovala v rôznych odborných knižniciach, v Ústrednej knižnici Slovenskej akadémii vied (SAV), či v Slovenskej technickej knižnici.

Juniorský olympijský tím 2024
2 percent nadacia

Do olympijských hier v Paríži zostáva

Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri MOV