Monika Chochlíková zbiera úspechy na troch frontoch: Sponzorov už musím aj odmietať, je to sen
Najlepšie ju vystihuje slovo bojovníčka. Monika Chochlíková sa venuje thajskému boxu, kickboxu aj MMA. A úspechy zbiera na každej zo scén. Pred dvoma týždňami triumfovala aj v zápase o svetový titul WMC, ktorý je považovaný za vrchol v thajskom boxe.
V sobotu 7. augusta zvíťazila Chochlíková v piatich kolách na domácej pôde v Trenčíne nad skúsenou Turkyňou Fundou Alkayisovou. Tá ma na svojom konte 500 zápasov v amatérskom ringu a v tom profesionálnom sa môže pochváliť bilanciou 37 víťazstiev a 5 prehier. Štatistiky však nie sú všetko a Chochlíková si tak do svojej zbierky pripísala ďalší cenný triumf.
Opasok WMC je veľká prestíž
25-ročná Chochlíková je už majsterka sveta (2019) aj Európy (2016, 2018) v kickboxe, historicky prvá slovenská majsterka Európy v thajskom boxe (2018) či strieborná medailistka zo Svetových hier 2017. WMC je jednou z najprestížnejších organizácií v rámci profesionálneho ringu v thajskom boxe. „Na Slovensku má opasok z tejto organizácie iba Vlado Moravčík a v Česku iba Jirka Žák. Je to teda celkom veľká prestíž. Je to jedna z mála organizácií v thajskom boxe, kde funguje rebríček a kde sama organizácia vyberá súperku,“ hovorí Chochlíková.
Zápas o titul si museli zorganizovať
Do rebríčka WMC sa dostala vďaka úspechom na amatérskej scéne. Pred duelom bola Chochliková na ôsmom mieste. Na to, aby sa zápas o titul vôbec zorganizoval, treba urobiť galavečer. „Nie je to ako UFC, že si to organizácia robí sama. Museli sme usporiadať galavečer, požiadať o to, aby sme tam mohli zápasiť o titul majsterky sveta. Všetko je na organizátorovi. Bolo to náročné, nebola to lacná finančná záležitosť,“ vysvetľuje členka Dukly Banská Bystrica. Galavečer zorganizoval jej priateľ a tréner v jednej osobe Tomáš Tadlánek.
Normálne by jej predzápasová príprava trvala asi dva mesiace. Keďže však mala rozostup medzi dvoma zápasmi len 28 dní, netrvalo to tak dlho. 10. júla vyhrala zápas pod pravidlami thajského boxu na podujatí Dracula Fight Night 4, kde bola jej súperkou Češka Klára Strnadová.
Pozícia outsidera jej sedí
„Po prvom zápase som mala týždeň pauzu, potrebovala som si doliečiť nohu, ktorá bola nakopnutá. Druhý týždeň prípravy som bola na sústredení v Srbsku a posledné dva týždne doma. Dôležité bolo, aby som sa nepretrénovala. Mala som kondíciu, mala som natrénované, musela som len načasovať formu,“ spomína slovenská bojovníčka.
Prvé dve kolá proti tureckej súperke boli vyrovnané. Od tretieho kola však už Slovenka dominovala a v piatom kole súperku trafila kopom do hlavy. To jej spôsobilo tržnú ranu, ktorá jej nedovolila ďalej pokračovať a Chochlíková sa tak mohla tešiť z cenného titulu.
„Veľmi rada prekonávam nové výzvy. Nie som ten typ, ktorý by bol rád favorit zápasu. Keď si outsider, jediné, čo môžeš, je prekvapiť. Nič iné sa nemôže stať. To je skvelá pozícia. Tak to bolo aj v tomto zápase,“ dodáva Monika.
Pandémia zamávala s jej programom
Pred pandémiou mávala 10 až 12 zápasov ročne. Počas náročného roka 2020 stihla iba štyri. „Z toho dva zápasy som stihla ešte pred vypuknutím korony, jeden zápas som mala v júni a jeden v októbri. Tento rok som mala mať zápas vo februári, ten sa mi však zrušil kvôli tomu, že som ochorela. Ďalšie zápasy som mala až v júni MMA a v júli thajský box a teraz WMC v auguste,“ vyratúva Chochlíková, ktorú do konca roka čakajú októbrové MS v K1 a decembrový svetový šampionát v thajskom boxe. V prípade nepriaznivej situácie okolo pandémie má v zálohe aj zápasy v MMA.
Tri športy dajú zabrať
Tri rôzne bojové športy, tri rôzne sady pravidiel. Prepínať medzi nimi musí byť poriadne náročné, Chochlíková sa však nesťažuje. „Viem si to v hlave usporiadať a viem, čo sa môže a čo nie. Problém majú skôr moji tréneri Tomáš Tadlánek a Jakub Müller. Ja počas súbojov veľa kopem. Musím si však dávať pozor, aby mi nechytili nohy a nezvalili ma na zem. V K1 sa nohy chytať vôbec nemôžu, v thajskom boxe zase áno. Naučím sa nejakú vec a ďalší zápas sa ju musím odnaučiť. Je to náročné načasovať.“
MMA zažíva v dnešnej dobe veľký nárast popularity. V Česku a na Slovensku má na tom veľkú zásluhu organizácia OKTAGON MMA. Na ich galavečeroch sa párkrát mihlo aj Chochlíkovej meno. V MMA však ako svoju budúcnosť zatiaľ nevidí. „Keď vidím, koľko ľudí hejtuje ich bojovníkov na sociálnych sieťach, je to extrém. Musíš byť silná osobnosť, aby si to vedel zvládať. Preto ma tá popularita MMA neláka. Začala som ho robiť preto, lebo som nechcela stagnovať. Musela som si rozšíriť svoje obzory, pretože som chcela zápasiť aj počas pandémie,“ vysvetľuje.
Spolupráce už musí odmietať
Záujem fanúšikov má však, samozrejme, aj pozitívnu stránku. Sponzorstvo a financie na ďalšie napredovanie športovej kariéry. Svoje o tom vie aj Monika. Je aktívna nielen na Facebooku a Instagrame, priaznivcom sa prihovára aj na TikToku či prostredníctvom videoblogov na YouTube. „Tento rok som sa dostala do takého štádia, že sponzori sa ozývajú konečne sami. A nie sú to len bartrové spolupráce. Ide o finančnú podporu. Drvivú väčšinu som už musela odmietnuť kvôli tomu, že na to nemám kapacitu. Je to sen každého športovca.“
Sociálne siete sú beh na dlhú trať
Práca so sociálnymi sieťami nemusí byť iba záležitosťou jednotlivcov. Podieľať sa na nej môžu aj zväzy či kluby. „Môžu sa sťažovať na to, že ich šport má slabú popularitu, ale to je chyba zväzov. Myslím si, že veľa zväzov na to financie má, no peniaze si radšej rozdelia medzi sebou. Je to beh na dlhú trať. Je to dlhodobý proces do ktorého treba investovať čas a peniaze. Ktorý šport by teraz nechcel byť na mieste OKTAGONU?“ pýta sa Chochlíková.
Veľa športovcov podľa nej nechce, alebo nevie pracovať so sociálnymi sieťami. Aj ona si uvedomuje, že je to žrút času, no na druhej strane vie, že je to v dnešnej dobe nevyhnutnosť. „Sú aj športovci, ktorí by to možno aj chceli robiť, no hneď čakajú výsledky. Dajú tri príspevky za mesiac a čakajú, že im porastú followeri a nahrnú sa spolupráce. Na sociálnych sieťach neexistujú skratky,“ dodáva na záver.
